Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
247/374072.f0f053.pdf
PDF · 115.77 KB
No categories available
2obo/103/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Obo 103/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka
a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: I., a.s.
Bratislava, L., Bratislava, zast. JUDr. M. V., advokát. P., Bratislava, proti žalovanému 1. rade:
JUDr. J. S., správca konkurznej podstaty úpadcu M., s,r.o v konkurze, P., P., Prešov, o určenie
pravosti, výšky a poradia pohľadávky v sume 100 571 475,09 Sk, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. marca 2008 č.k.
4 Cb /l048/2002-150 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
28. marca 2008 č.k. 4 Cb/1048/2002-150 p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudkom zamietol žalobu a žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania.
Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby súd určil, že
podmienená pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vo výške 100 571 475,09 Sk je po práve v prvej
triede s právom na oddelené uspokojenie.
Podaním zo dňa 14.3.2008 žalobca spresnil žalobný petit tak, aby súd určil, že
podmienená pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vo výške 100 571 475,09 je oprávnená s tým, že
pohľadávka vo výške 55 000 000,–Sk sa považuje za podmienenú pohľadávku s právom na
oddelené uspokojenie zo založeného majetku vo výške 55 000 000,–Sk a v časti, v ktorej nebude
pohľadávka uspokojená z výťažku zo založeného majetku, sa zaraďuje ako pohľadávka prvej
triedy.
Návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti M., s.r.o., N., P. bol podaný na
Krajský súd v Košiciach dňa 2l.8.2001. Súd uznesením zo dňa 21.2.2002 sp. zn. 5K
232/01 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. J.
S.. Žalobca si konkurznou prihláškou zo dňa 17.4.2002 uplatnil voči úpadcovi svoju pohľadávku
vo výške 100 571 475,09 Sk s nárokom na oddelené uspokojenie vyplývajúcu z Dohody o
pristúpení k záväzku č. 08/070/2001 zo dňa 25.6.2001 v znení dodatku č. 1. zo dňa 21.12.2001 z
Úverovej zmluvy č. 72100-3616070/4900 zo dňa 21.6.2001 v znení dodatku č. 1 zo dňa
21.6.2001. Žalobca si uplatnil právo na oddelené uspokojenie v celkovej výške 100 571 475,09
Sk, vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníctva k peňažným prostriedkom
úpadcu č. 07/070/2001 zo dňa 25.6.2001 v znení dodatku č. l zo dňa 21.12.2001.
Súd konštatoval, že správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní nepoprel
oprávnenosť ani výšku prihlásenej pohľadávky, ale poprel len žalobcov nárok na oddelené
uspokojenie z dôvodu, že získal právo na oddelené uspokojenie v posledných dvoch mesiacoch
pred podaním návrhu na vyhlásení konkurzu. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca
uzatvoril s úpadcom zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k peňažným
prostriedkom č. 07/070/2001 zo dňa 25.6.2001 a dňa 21.12.2001 dodatok č. 1 k tejto zmluve.
Súd z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV, podľa ktorého vyhlásením konkurzu
zanikajú práva na oddelené uspokojenie (§28), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty
a veritelia ich získali v posledných 2 mesiacoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
vyvodil, že veritelia, ktorí získali právo na oddelené uspokojenie 2 mesiace pred podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu, nemajú postavenie oddeleného veriteľa. Nedostatok výslovnej právnej
úpravy práv na oddelené uspokojenie tých veriteľov, ktoré vznikli od podania návrhu do
vyhlásenia konkurzu, logicky a účelovo vyložil tak, že zanikajú tiež práva na oddelené
uspokojenie, ktoré veriteľ získal po podaní návrhu.
Pretože zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom
č. 07/070/2001 bola uzatvorená dňa 25.6.2001 t.j. v období 2 mesiacov pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu, zaniklo vyhlásením konkurzu žalobcovi ex lege právo na oddelené
uspokojenie. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že súd určuje, že
podmienená pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vo výške 100 571 475,09 Sk je pohľadávkou
s právom na oddelené uspokojenie na prvom mieste zo založeného majetku vo výške
55 000 000,–Sk a priznáva mu náhradu trov I. stupňového i odvolacieho konania.
Vytýka súdu prvého stupňa, že v odôvodnení rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p, nepodal
výklad aplikovaného § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV, hoci v rámci odôvodnenia sa opiera práve o
logický u účelový výklad „získania práva na oddelené uspokojenie" ako aj právneho osudu práva
žalobcu na oddelené uspokojenie, ktoré žalobca získal v období po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu.
Podľa odvolateľa súd prvého stupňa sa nesprávne vysporiadal so skutočnosťou, kedy
„získal“ žalobca právo na oddelené uspokojenie. V uvedenom prípade nie je podľa neho
právne relevantný moment uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva k peňažným prostriedkom, ale právne relevantný je moment prevodu vlastníckeho
práva k peňažným prostriedkom na veriteľa. Má za to, že právo na oddelené uspokojenie
žalobcu vzniklo až momentom prevodu vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom
Je názoru, že v § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV je striktne presne stanovené obdobie, kedy
zanikajú práva na oddelené uspokojenie, je to obdobie výlučne dvoch mesiacov pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd pri právnom posúdení lehoty pre zánik práva na
oddelené uspokojenie nesprávne aplikoval uvedenú právnu normu extenzívnym výkladom
a contra legem rozšíril obdobie, v ktorom zanikajú páva veriteľov m oddelené uspokojenie,
čím je neoprávnene dotknuté právo žalobcu na oddelené uspokojenie.
Poukazuje na čl. 2 Ústavy SR, ako aj na Zbierku nálezov a uznesení Ústavného súdu SR
ako aj opätovne na Úpravu ZKV platnú v ČR.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobcovmu odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako správny
potvrdiť, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1
O.s.p. bez účasti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil a konštatoval, že súd prvého stupňa náležite
a dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho, na základe správneho právneho posúdenia
správny právny záver. Svoje rozhodnutie, právne závery a posúdenia náležite odôvodnil v zmysle
Dôvodom odvolania je odlišný názor súdu 1. stupňa a odvolateľa na výklad § 14 ods. 1
písm. f/ ZKV.
Podľa § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV, vyhlásením konkurzu zanikajú práva na oddelené
uspokojenie (§ 28), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty a veritelia ich získali
v posledných 2 mesiacoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu; ak sa konkurz zrušil
podľa § 44 ods. 1 písm. a/ možno tieto práva znovu uplatniť. Ak sa však veci alebo tieto
pohľadávky pri výkone rozhodnutia v uvedenej lehote speňažili, bude výťažok na tie pripadajúci
zahrnutý do podstaty.
Odvolateľom zastávaný výklad tohto ustanovenia, o ktorý opiera dôvodnosť svojho
odvolania, že totiž toto ustanovenie striktne vymedzuje obdobie, kedy zanikajú práva na
oddelené uspokojenie ako obdobie výlučne dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu, nie je správny. Nie je správny ani názor, že ZKV neupravuje „právny osud“ práv na
oddelené uspokojenie u tých veriteľov, ktorí získali právo na oddelené uspokojenie v období po
podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a odvolanie sa na právnu úpravu v ČR a jej novelizáciu
obdobného ustanovenia nepreukazuje správnosť zastávaného názoru o nedostatočnosti právnej
úpravy; prípadne nemožnosti správnej a jednotnej interpretácie tohto ustanovenia. Nie je správny
ani odvolateľov názor, že výklad tohto ustanovenia tak, že zahŕňa obdobie medzi 2 mesiacmi
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu po jeho vyhlásenie znamená pridanie niečoho k
právnej norme, jej dopĺňanie.
Odvolateľov prístup k interpretácii cit. ustanovenia § 14 od s. 1 písm. f/ ZKV je chybný.
Je nesporné, že na správnu interpretáciu akéhokoľvek ustanovenia zákona treba okrem
gramatického výkladu aplikovať aj výklad logický, to značí, že náplň použitých slov treba
zisťovať podľa toho, aký význam sa im prikladá v právnej praxi a teórii, pričom treba mať na
zreteli, že každý zákon iná svoj účel svoje systematické členenie, ktoré má samozrejme tiež
vplyvný výklad v ňom zaradeného ustanovenia.
Citované ustanovenie § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV tvorí súčasť ust. § 14 až § 14b nesúcich
nadpis Účinky vyhlásenia konkurzu. To značí, že aj ust. ods. 1 písm. f/ ZKV upravuje účinky
vyhlásenia konkurzu, teda že nesporne vyhlásením konkurzu zanikajú presne označené práva na
oddelené uspokojenie, teda práva týkajúce sa majetku patriaceho do podstaty a veritelia ich
získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Čisto
gramatický výklad výrazu a veritelia ich získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu, by bol možno taký, aký podáva odvolateľ, logický výklad
v spojení s náležitosťou výkladu zo zreteľa právnej teórie a praxe a účelu právnej úpravy je taký,
že, ako sa uvádza na začiatku citovaného ustanovenia. „vyhlásením konkurzu" zanikajú práva na
oddelené uspokojenie, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty a veritelia ich získali
v období počnúc 2 mesiacmi pod podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a končiac jeho
vyhlásením. Teda zákon týmto ustanovením predlžuje obdobie získania práv na oddelené
uspokojenie, ktoré vyhlásením konkurzu zanikajú na obdobie 2 mesiacov pred podaním návrhu
na vyhlásenie do jeho vyhlásenia podobne, ako toto obdobie skracuje dokonca až na deň
rozhodnutia súdu v prípade upravenom ust. písm. g/ cit. paragrafu.
V prípade ust. § 14 ods. 1 písm f/ ZKV, pokiaľ sa má vykladať uvedeným spôsobom
nejde o akési vyplnenie vákua v právnej úprave, teda neúpravy príslušnej situácie „ pridávaním k
právnej norme" ide len o výklad v právnych normách obvyklého a nutne úsporného teda
stručného ale pritom presného vyjadrenia úpravy konkrétnej situácie.
Súd 1. stupňa v závere svojho rozhodnutia si síce osvojil žalobcov názor o nedostatku
v znení ust. § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV čo do úpravy spornej otázky, avšak správne ustanovenia
interpretoval logickým výkladom vychádzajúc aj z účelu aplikovaného ustanovenia a následne aj
aplikoval.
Pokiaľ odvolateľ vytýka súdu 1. stupňa, že sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal
a nevysporiadal otázkou „získania práva na oddelené upokojenie" odvolací súd uzavrel, že to
nebolo potrebné vzhľadom na to, že jej riešenie nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie veci.
Podstatný bol výklad ust. § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV a vysporiadania sa s ním v odôvodnení
rozsudku je plne v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. stručné, jasné a výstižné.
Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa ako vecne správny
Úspešnému žalovanému vzniklo podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadne si neuplatnil, preto mu ju odvolací súd
nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 1. októbra 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.