Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/103/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka

a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: I., a.s.

Bratislava, L., Bratislava, zast. JUDr. M. V., advokát. P., Bratislava, proti žalovanému 1. rade:

JUDr. J. S., správca konkurznej podstaty úpadcu M., s,r.o v konkurze, P., P., Prešov, o určenie

pravosti, výšky a poradia pohľadávky v sume 100 571 475,09 Sk, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. marca 2008 č.k.

-150 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

28. marca 2008 č.k. -150 p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudkom zamietol žalobu a žiadnemu z účastníkov

nepriznal náhradu trov konania.

Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby súd určil, že

podmienená pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vo výške 100 571 475,09 Sk je po práve v prvej

triede s právom na oddelené uspokojenie.

Podaním zo dňa 14.3.2008 žalobca spresnil žalobný petit tak, aby súd určil, že

podmienená pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vo výške 100 571 475,09 je oprávnená s tým, že

pohľadávka vo výške 55 000 000,–Sk sa považuje za podmienenú pohľadávku s právom na

oddelené uspokojenie zo založeného majetku vo výške 55 000 000,–Sk a v časti, v ktorej nebude

pohľadávka uspokojená z výťažku zo založeného majetku, sa zaraďuje ako pohľadávka prvej

triedy.

Návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti M., s.r.o., N., P. bol podaný na

Krajský súd v Košiciach dňa 2l.8.2001. Súd uznesením zo dňa 21.2.2002 sp. zn. 5K

232/01 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. J.

S.. Žalobca si konkurznou prihláškou zo dňa 17.4.2002 uplatnil voči úpadcovi svoju pohľadávku

vo výške 100 571 475,09 Sk s nárokom na oddelené uspokojenie vyplývajúcu z Dohody o

pristúpení k záväzku č. 08/070/2001 zo dňa 25.6.2001 v znení dodatku č. 1. zo dňa 21.12.2001 z

Úverovej zmluvy č. 72100-3616070/4900 zo dňa 21.6.2001 v znení dodatku č. 1 zo dňa

21.6.2001. Žalobca si uplatnil právo na oddelené uspokojenie v celkovej výške 100 571 475,09

Sk, vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníctva k peňažným prostriedkom

úpadcu č. 07/070/2001 zo dňa 25.6.2001 v znení dodatku č. l zo dňa 21.12.2001.

Súd konštatoval, že správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní nepoprel

oprávnenosť ani výšku prihlásenej pohľadávky, ale poprel len žalobcov nárok na oddelené

uspokojenie z dôvodu, že získal právo na oddelené uspokojenie v posledných dvoch mesiacoch

pred podaním návrhu na vyhlásení konkurzu. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca

uzatvoril s úpadcom zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k peňažným

prostriedkom č. 07/070/2001 zo dňa 25.6.2001 a dňa 21.12.2001 dodatok č. 1 k tejto zmluve.

Súd z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV, podľa ktorého vyhlásením konkurzu

zanikajú práva na oddelené uspokojenie (§28), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty

a veritelia ich získali v posledných 2 mesiacoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu

vyvodil, že veritelia, ktorí získali právo na oddelené uspokojenie 2 mesiace pred podaním návrhu

na vyhlásenie konkurzu, nemajú postavenie oddeleného veriteľa. Nedostatok výslovnej právnej

úpravy práv na oddelené uspokojenie tých veriteľov, ktoré vznikli od podania návrhu do

vyhlásenia konkurzu, logicky a účelovo vyložil tak, že zanikajú tiež práva na oddelené

uspokojenie, ktoré veriteľ získal po podaní návrhu.

Pretože zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom

č. 07/070/2001 bola uzatvorená dňa 25.6.2001 t.j. v období 2 mesiacov pred podaním návrhu na

vyhlásenie konkurzu, zaniklo vyhlásením konkurzu žalobcovi ex lege právo na oddelené

uspokojenie. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ods. l

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že súd určuje, že

podmienená pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vo výške 100 571 475,09 Sk je pohľadávkou

s právom na oddelené uspokojenie na prvom mieste zo založeného majetku vo výške

55 000 000,–Sk a priznáva mu náhradu trov I. stupňového i odvolacieho konania.

Vytýka súdu prvého stupňa, že v odôvodnení rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p, nepodal

výklad aplikovaného § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV, hoci v rámci odôvodnenia sa opiera práve o

logický u účelový výklad „získania práva na oddelené uspokojenie" ako aj právneho osudu práva

žalobcu na oddelené uspokojenie, ktoré žalobca získal v období po podaní návrhu na vyhlásenie

konkurzu.

Podľa odvolateľa súd prvého stupňa sa nesprávne vysporiadal so skutočnosťou, kedy

„získal“ žalobca právo na oddelené uspokojenie. V uvedenom prípade nie je podľa neho

právne relevantný moment uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho

práva k peňažným prostriedkom, ale právne relevantný je moment prevodu vlastníckeho

práva k peňažným prostriedkom na veriteľa. Má za to, že právo na oddelené uspokojenie

žalobcu vzniklo až momentom prevodu vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom

Je názoru, že v § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV je striktne presne stanovené obdobie, kedy

zanikajú práva na oddelené uspokojenie, je to obdobie výlučne dvoch mesiacov pred podaním

návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd pri právnom posúdení lehoty pre zánik práva na

oddelené uspokojenie nesprávne aplikoval uvedenú právnu normu extenzívnym výkladom

a contra legem rozšíril obdobie, v ktorom zanikajú páva veriteľov m oddelené uspokojenie,

čím je neoprávnene dotknuté právo žalobcu na oddelené uspokojenie.

Poukazuje na SR, ako aj na Zbierku nálezov a uznesení Ústavného súdu SR

ako aj opätovne na Úpravu ZKV platnú v ČR.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobcovmu odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako správny

potvrdiť, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1

bez účasti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, podľa

a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil a konštatoval, že súd prvého stupňa náležite

a dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho, na základe správneho právneho posúdenia

správny právny záver. Svoje rozhodnutie, právne závery a posúdenia náležite odôvodnil v zmysle

Dôvodom odvolania je odlišný názor súdu 1. stupňa a odvolateľa na výklad § 14 ods. 1

písm. f/ ZKV.

Podľa § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV, vyhlásením konkurzu zanikajú práva na oddelené

uspokojenie (§ 28), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty a veritelia ich získali

v posledných 2 mesiacoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu; ak sa konkurz zrušil

podľa § 44 ods. 1 písm. a/ možno tieto práva znovu uplatniť. Ak sa však veci alebo tieto

pohľadávky pri výkone rozhodnutia v uvedenej lehote speňažili, bude výťažok na tie pripadajúci

zahrnutý do podstaty.

Odvolateľom zastávaný výklad tohto ustanovenia, o ktorý opiera dôvodnosť svojho

odvolania, že totiž toto ustanovenie striktne vymedzuje obdobie, kedy zanikajú práva na

oddelené uspokojenie ako obdobie výlučne dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie

konkurzu, nie je správny. Nie je správny ani názor, že ZKV neupravuje „právny osud“ práv na

oddelené uspokojenie u tých veriteľov, ktorí získali právo na oddelené uspokojenie v období po

podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a odvolanie sa na právnu úpravu v ČR a jej novelizáciu

obdobného ustanovenia nepreukazuje správnosť zastávaného názoru o nedostatočnosti právnej

úpravy; prípadne nemožnosti správnej a jednotnej interpretácie tohto ustanovenia. Nie je správny

ani odvolateľov názor, že výklad tohto ustanovenia tak, že zahŕňa obdobie medzi 2 mesiacmi

pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu po jeho vyhlásenie znamená pridanie niečoho k

právnej norme, jej dopĺňanie.

Odvolateľov prístup k interpretácii cit. ustanovenia § 14 od s. 1 písm. f/ ZKV je chybný.

Je nesporné, že na správnu interpretáciu akéhokoľvek ustanovenia zákona treba okrem

gramatického výkladu aplikovať aj výklad logický, to značí, že náplň použitých slov treba

zisťovať podľa toho, aký význam sa im prikladá v právnej praxi a teórii, pričom treba mať na

zreteli, že každý zákon iná svoj účel svoje systematické členenie, ktoré má samozrejme tiež

vplyvný výklad v ňom zaradeného ustanovenia.

Citované ustanovenie § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV tvorí súčasť ust. § 14 až § 14b nesúcich

nadpis Účinky vyhlásenia konkurzu. To značí, že aj ust. ods. 1 písm. f/ ZKV upravuje účinky

vyhlásenia konkurzu, teda že nesporne vyhlásením konkurzu zanikajú presne označené práva na

oddelené uspokojenie, teda práva týkajúce sa majetku patriaceho do podstaty a veritelia ich

získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Čisto

gramatický výklad výrazu a veritelia ich získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním

návrhu na vyhlásenie konkurzu, by bol možno taký, aký podáva odvolateľ, logický výklad

v spojení s náležitosťou výkladu zo zreteľa právnej teórie a praxe a účelu právnej úpravy je taký,

že, ako sa uvádza na začiatku citovaného ustanovenia. „vyhlásením konkurzu" zanikajú práva na

oddelené uspokojenie, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty a veritelia ich získali

v období počnúc 2 mesiacmi pod podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a končiac jeho

vyhlásením. Teda zákon týmto ustanovením predlžuje obdobie získania práv na oddelené

uspokojenie, ktoré vyhlásením konkurzu zanikajú na obdobie 2 mesiacov pred podaním návrhu

na vyhlásenie do jeho vyhlásenia podobne, ako toto obdobie skracuje dokonca až na deň

rozhodnutia súdu v prípade upravenom ust. písm. g/ cit. paragrafu.

V prípade ust. § 14 ods. 1 písm f/ ZKV, pokiaľ sa má vykladať uvedeným spôsobom

nejde o akési vyplnenie vákua v právnej úprave, teda neúpravy príslušnej situácie „ pridávaním k

právnej norme" ide len o výklad v právnych normách obvyklého a nutne úsporného teda

stručného ale pritom presného vyjadrenia úpravy konkrétnej situácie.

Súd 1. stupňa v závere svojho rozhodnutia si síce osvojil žalobcov názor o nedostatku

v znení ust. § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV čo do úpravy spornej otázky, avšak správne ustanovenia

interpretoval logickým výkladom vychádzajúc aj z účelu aplikovaného ustanovenia a následne aj

aplikoval.

Pokiaľ odvolateľ vytýka súdu 1. stupňa, že sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal

a nevysporiadal otázkou „získania práva na oddelené upokojenie" odvolací súd uzavrel, že to

nebolo potrebné vzhľadom na to, že jej riešenie nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie veci.

Podstatný bol výklad ust. § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV a vysporiadania sa s ním v odôvodnení

rozsudku je plne v súlade s ust. stručné, jasné a výstižné.

Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa ako vecne správny

podľa potvrdil.

Úspešnému žalovanému vzniklo podľa v spojení s ust.

právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadne si neuplatnil, preto mu ju odvolací súd

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 1. októbra 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.