Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/9/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Z., IČO: X., zast.

JUDr. P. proti žalovanému 1/ JUDr. J., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu C.,

IČO: X. a proti žalovanému 2/ H., IČO: X. o určenie pravosti pohľadávky,

na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

17. mája 2007, č. k. -163, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. mája 2007 č. k.

-163 v časti výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný 2/

je povinný zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 21 363,80 Sk.

Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 17.5.2007 č. k. -163 určil,

že pohľadávka žalobcu je voči žalovanému 1/ vo výške 898 464,30 Sk pravá

a zistená so zaradením do prvej triedy pre účely rozvrhu v konkurznom konaní

č. . Súčasne uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy

konania vo výške 58 634,80 Sk a vo zvyšku konanie zastavil.

Proti výroku o trovách konania podal žalovaný 2/ odvolanie, v ktorom

navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil

tak, že zaviaže žalovaného 2/ nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške

21 363,80 Sk. V odvolaní vyjadril nesúhlas s postupom prvostupňového súdu

pri určení výšky odmeny advokáta podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, v zmysle ktorého sa za tarifnú odmenu považuje výška peňažného plnenia,

alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka. Súd prvého stupňa

nesprávne vychádzal pri určení odmeny advokáta z výšky pohľadávky, určenia

pravosti ktorej sa žalobca domáhal, teda zo sumy 898 464,30 Sk. Žalovaný 2/

zastáva názor, že súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o trovách konania

aplikovať ustanovenie vyhlášky č. , podľa ktorého základná

sadzba tarifnej odmeny advokáta je jedna trinástina výpočtového základu, ak

hodnotu veci, alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť

len s nepomernými ťažkosťami, pretože sa jedná o spor určovací.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací,

prejednal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným 2/ podľa § 212 ods. 1

a po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania podľa

písm. f/ dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Žalobca sa voči žalovanému 1/ a 2/ domáhal určenia, že jeho pohľadávka

prihlásená do konkurzného konania je vo výške 898 464,30 Sk oprávnená a zistená.

Žalovaný 2/ po doručení žalobného návrhu uznal nárok žalobcu v celom rozsahu.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3

tak, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške

58 634,80 Sk, predstavujúce zaplatený súdny poplatok vo výške 3000 Sk a trovy

právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci á 13 650 Sk, 2 x paušál 150 Sk,

1x režijný paušál 178 Sk, náhradu cestovných nákladov v celkovej výške 7078,80 Sk

a náhradu za stratu času vo výške 7128 Sk.

Predmetom odvolacieho konania je náhrada trov konania, ktoré vznikli

v konaní úspešnému žalobcovi z titulu trov právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa

priznal žalobcovi ich náhradu vo výške tarifnej odmeny podľa ustanovenia § 10

ods. 1 vyhlášky č. a žalovaný 2/ má za to, že výška tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby mala byť určená podľa ustanovenia § 11 ods. 1

vyhlášky č.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec v medziach podaného

odvolania a dospel k záveru, že prvostupňový súd nepostupoval správne pri určení

výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytnuté právne služby podľa ustanovenia § 10

ods. 1 vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytova-

nie právnych služieb. Predmetom sporu medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ bolo

určenie, že pohľadávka žalobcu je zistená a patrí medzi pohľadávky prvej triedy.

V danom prípade nie je možné postupovať pri určení výšky odmeny advokáta podľa

ustanovenia vyhlášky č. , pretože sa jedná o spor určovací.

Predmetom tohto konania nie je zaplatenie pohľadávky v sume 898 464,30 Sk, ale

určenie, že táto pohľadávka je pre účely konkurzného konania zistená. Vyhovením

žalobe by žalovaní 1/ a 2/ neboli povinní zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške

898 464,30 Sk, a preto nemožno pri určení odmeny advokáta vychádzať

z ustanovenia, podľa ktorého je tarifnou hodnotou výška peňažného plnenia, alebo

cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka. Súd prvého stupňa mal

správne aplikovať vzhľadom na charakter sporu ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky

č. a určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby ako 1/13 výpočtového základu, pretože hodnotu veci alebo práva nie je

možné vyjadriť v peniazoch. Konanie o incidenčnej žalobe je aj z hľadiska určenia

výšky súdneho poplatku zo žaloby sporom určovacím, s jednotnou výškou súdneho

poplatku bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom

konania. Podľa názoru odvolacieho súdu preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej

odmeny treba vychádzať z rovnakého princípu, takže žalobcovi patrí náhrada trov

konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci (totožné Uznesenie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , publikované v periodiku Zo súdnej

praxe 23/2003).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil podľa ustanovenia § 220

tak, že uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov

konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 3000 Sk a v trovách

právneho zastúpenia v celkovej výške 18 363,80 Sk za 2 úkony právnej pomoci

á 1154 Sk, 2x režijný paušál á 150 Sk, 1 úkon právnej pomoci za 1371 Sk, 1x režijný

paušál za 178 Sk, náhrada cestovných výdavkov vo výške 7078,80 Sk a náhrada

za stratu času vo výške 7128 Sk.

V odvolacom konaní úspešnému žalovanému 2/ nevznikli žiadne trovy, preto

mu ich náhradu súd nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 23. apríla 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu