Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
95f/374292.3f5dff.pdf
PDF · 79.33 KB
No categories available
3Obo/15/2008
Najvyšší súd 3 Obo 15/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa B., IČO: X.
proti odporcom v 1. rade Y. a v 2. rade P., o zaplatenie Sk
3 164 583,- s prísl. zo zmenky, na odvolanie odporcu v 2. rade proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. novembra 2000 č. k. 37 Zm 479/99-34, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 6.11.200 č. k. 37 zm 479/99-34
rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
37 Zm 479/99 zo dňa 21.2.2000 sa voči odporcovi v 2. rade ponecháva v platnosti
v celom rozsahu. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi na účet právneho
zástupcu Sk 10 740,- na náhradu trov právnej pomoci. Uviedol, že na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že námietky proti zmenkovému
platobnému rozkazu nie sú dôvodné. Predmetom konania je vlastná zmenka odporcu
v 1. rade, vystavená dňa 12.11.1998 na rad prvého majiteľa zmenky B. Zmenka bola
avalovaná odporcom v 2. rade, za ktorého túto podpísal generálny riaditeľ
spoločnosti odporcu v 2. rade JUDr. J.. Prvý majiteľ zmenky indosoval zmenku na
spoločnosť navrhovateľa P.. Na výzvu súdu odporca v 2. rade predložil súdu výpis
z obchodného registra spoločnosti odporcu v 2. rade zo dňa 7.4.1999, ktorý bol
účinný v čase vystavenia zmenky dňa 12.11.1998. Z uvedeného výpisu vyplýva, že
jediným štatutárnym zástupcom spoločnosti odporcu v 2. rade je jej generálny riaditeľ
JUDr. J.. Z organizačného poriadku spoločnosti odporcu v 2. rade, účinného v čase
vystavenia zmenky taktiež vyplýva, že spoločnosť zastupuje a v jej mene koná
generálny riaditeľ. Článok 7 bod 2 organizačného poriadku pritom vymenúva len
niektoré činnosti, ktoré sú v pôsobnosti generálneho riaditeľa. Poukázal na ust. § 20
ods. 1 Obč. zák. a uviedol, že v čase vystavenia žalovanej zmenky generálny riaditeľ
spoločnosti odporcu v 2. rade bol jednoznačne oprávnený konať v mene tejto
spoločnosti a zaväzovať ju, pričom uvedené oprávnenie nie je možné obmedziť
vo vzťahu k tretím osobám. Súd sa nestotožnil s právnym názorom odporcu v 2. ra-
de, že zák. č. 273/1994 Zb. v znení platnom ku dňu vystavenia zmenky vylučuje
zmenkové ručenie, resp. iné záväzky zo zmeniek na majetok odporcu v 2. rade ako
družstevnej zdravotnej poisťovne. Ust. § 6 ods. 3 uvedeného zákona stanovuje, že
poisťovňa môže podnikať s prostriedkami zmluvného poistenia a pripoistenia. Žiadne
ustanovenie citovaného zákona nestanovuje obmedzenie podnikania zdravotnej
poisťovne s iným majetkom, ako sú prostriedky získané z povinného zdravotného
poistenia a zo základného fondu. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že odporca
v 2. rade je zaviazaný zo zmenky ako avalista priameho dlžníka zmenky a vydaný
zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti v celom rozsahu.
Proti rozsudku sa odvolal odporca v 2. rade a žiadal jeho zrušenie. Namietal,
že súd prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Uviedol, že štatutárny orgán odporcu v 2. rade, ktorým bol generálny riaditeľ,
podpísal zmenku neoprávnene a neplatne, keďže prekročil svoje oprávnenia, ktoré
mu vymedzuje zákon č 273/1994 Zz. a organizačný poriadok zdravotnej poisťovne.
I keď oprávnenia generálneho riaditeľa, ktoré obsahujú organizačný poriadok, sú
v ňom vymedzené len demonštratívne, neznamená to, že s týmto vymedzením môže
určovať oprávnenie, ktoré sa prieči zákonu. Zákon o zdravotnom poistení presne
a jasne vymedzuje, na čo slúži zdravotná poisťovňa, čo môže vykonávať a ako môže
podnikať. Siedma časť zákona ustanovuje, ako zdravotná poisťovňa hospodári
a podniká v zmysle § 75 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení. Zdravotná poisťovňa
vytvára poistný rozpočet, ktorý sa skladá zo 4 fondov. Každý fond má taxatívne
zo zákona určené, z čoho sa vytvára a na čo sa používa. Z ust. § 47 ods. 2 vyplýva,
že prostriedky fondov, okrem správneho fondu, nie sú ani len majetkom poisťovne,
a teda sa nimi nemôže nakladať voľne. A contrario je teda možné pripustiť, že
správny fond môže zdravotná poisťovňa využívať aj na podnikanie. Zákon
o zdravotnom poistení však vymedzil taxatívne v § 53, ako sa prostriedky správneho
fondu používajú. Zdravotná poisťovňa môže teda v zmysle ods. 2 tohto paragrafu
použiť prostriedky správneho fondu aj na splácanie úverov. Keďže zmenka slúži aj
ako úverový prostriedkov, mohla ňou zdravotná poisťovňa získať úver, a teda by ho
splácala. V spornej zmenke však odporca v 2. rade vystupuje ako zmenkový ručiteľ,
a teda je zodpovedný zo zmenky tak, ako sám zmenečný dlžník, za ktorého ručí.
Odporca v 2. rade sa však nemohol zo zmenky zaviazať ako ručiteľ, a teda takto
určiť prípadné použitie prostriedkov zo správneho fondu, keďže to v taxatívnom
vymedzení použitia prostriedkov správneho fondu nie je uvedené. Generálny riaditeľ
JUDr. B. teda konal v rozpore so zákonom o zdravotnom poistení. Namietal tiež, že
súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal časťou námietok, v ktorých odporca v 2.
rade poukazoval na personálne prepojenie osôb u navrhovateľa, resp. oboch
odporcov a v tomto smere nevypočul svedkov navrhnutých odporcom v 2. rade.
Nevzal do úvahy ani podanie odporcu v 2. rade o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že bol spáchaný trestný čin, ktoré bolo urobené na Generálnu prokuratúru SR
dňa 24.3.2000, a o ktorom doposiaľ nebolo uzavreté šetrenie. I v zmysle uvedeného
preto tvrdí, že predmetná zmenka ako právny úkon odporuje zákonu. Rozpor
so zákonom vidí v tom, že generálny riaditeľ nemal oprávnenie na takýto úkon,
v žiadnom prípade nešlo o vážne urobený právny úkon, pričom tento svojím
obsahom i účelom odporuje zákonu, tento obchádza a taktiež sa prieči dobrým
mravom, a to najmä v tom, že všetky zainteresované strany veľmi dobre vedeli
a z titulu svojich funkcií aj boli povinní vedieť, na čo je možné použiť prostriedky
zdravotnej poisťovne, hradené poistencami a ich zamestnávateľmi. Z uvedených
dôvodov navrhuje preto napadnutý rozsudok zrušiť.
Uznesením zo dňa 28.5.2002 č. k. 37 Zm 479/99-79 súd prvého stupňa
pripustil, aby na miesto pôvodného navrhovateľa do konania vstúpila spoločnosť B.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1
a § 214 ods. 2 písm. b/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania a zistil, že nie sú splnené
podmienky pre pokračovanie v konaní.
V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek súd prihliada k splneniu podmienok
konania, medzi ktoré patrí i spôsobilosť byť účastníkom konania.
Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca
(žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Účastníkom konania s poukazom na ust. § 19 O.s.p. môže byť iba ten, kto má
spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. právnické alebo fyzické osoby.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd
pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd
konanie zastaví.
Zánik navrhovateľa a odporcu v 2. rade ako právnických osôb sa v danom
prípade spravuje ust. § 68 ods. 1 Obch. zák., t.j. dňom výmazu z obchodného
registra.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Najvyšší súd
Slovenskej republiky zistil, že navrhovateľ bol dňom 19.9.2006 vymazaný
z obchodného registra po ukončení jeho likvidácie.
Podľa výpisu z obchodného registra uvedeného súdu odporca v 2. rade bol
vymazaný z obchodného registra dňa 8.8.2007 po zrušení konkurzu vyhláseného
na jeho majetok z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov
a odmeny správcu.
Keďže navrhovateľ a tiež i odporca v 2. rade v odvolacom konaní zanikli bez
právneho nástupcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolacie konanie podľa
§ 107 ods. 4 v spojení s § 211 O.s.p. zastavil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 13. februára 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu