Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/72/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí v Bratislave 1. októbra 2008

v trestnej veci obžalovaného J. S. pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219

ods. 1, ods. 2 písm. j/ v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné,

o odvolaniach krajského prokurátora v Nitre, obžalovaného J. S. a jeho rodičov J. S. a J. S.

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 2. marca 2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , , v znení neskorších

predpisov napadnutý rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e .

Podľa vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre ako súdu prvého stupňa z 2. marca 2006, sp. zn.

, obžalovaný J. S. bol uznaný za vinného zo spáchania

trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a

pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák.

(v znení )

v podstate na tom skutkovom základe, že

v obci Č. 24. februára 2003 okolo 10.00 hod. vošiel do priestorov pošty, kde držiac

v ruke kuchynský nôž vyzval jej vedúcu I. C., aby zamkla vchod a vydala mu peniaze,

čo sa aj stalo, pričom zmocnením sa finančnej hotovosti 71 790 Sk a poškodením zariadenia

(792 Sk) spôsobil škodu A. v sume 72 582 Sk;

I. C. potom útočníkovi povedala, že ho pozná, tento ju úderom päsťou zrazil na zem

a keď vstala, najmenej dvakrát ju bodol s nožom do krku a začal ju rezať v oblasti krku

a hlavy, ale k jej usmrteniu nedošlo pre včas poskytnutú pomoc iných,

čím jej spôsobil rôzne zranenia, ktorých liečenie si vyžiadalo jej práceneschopnosť

do 30. novembra 2003.

Krajský súd podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák.,

obžalovanému uložil trest odňatia slobody na trinásť rokov a šesť mesiacov, na jeho výkon

tohto podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny; podľa § 228

ods. 1 obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným škodu, a to

A. v sume 1 582 Sk a V. v Bratislave (jej pobočke v Leviciach) v sume 77 134,50 Sk.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie krajský prokurátor v Banskej

Bystrici, obžalovaný a jeho rodičia.

Prokurátor odvolaním sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 258 ods. 1

písm. b/, písm. d/, písm. c/ a vlastného rozhodnutia odvolacieho súdu (

), ktorým by bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania pokusu trestného činu

vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. (aj trestného činu

lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.) a bol mu uložený výnimočný trest odňatia

slobody (§ 29 ods. 2 Tr. zák.) v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením do tretej

nápravnovýchovnej skupiny.

Prokurátor s poukazom na okolnosti prípadu vyslovil akceptáciu posúdenia skutku

obžalovaného ako dvoch deliktov, ale vyslovil názor, že tento mal byť právne kvalifikovaný

aj ako pokus trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., teda že tento bol

spáchaný obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom; aj vzhľadom na tento právny názor

považoval teraz uložený trest za nezodpovedajúco mierny, a preto navrhol uloženie

výnimočného trestu odňatia slobody a zaradenie obžalovaného na jeho výkon do najprísnejšej

nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovaný sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci

súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie; mala by sa tak odstrániť ním označená

základná chyba doterajšieho konania, že totiž znalci psychiatri s ním komunikovali

v slovenskom jazyku, ktorý neovláda. Obžalovaný sa domáhal, aby znalci s ním

komunikovali v maďarskom jazyku, ktorý ovláda. Zároveň obžalovaný poukázal na to,

že v rámci jeho ďalšieho liečenia lekári – psychiatri dospeli k iným záverom o jeho duševnom

stave ako vo veci ustanovení znalci.

Odvolatelia J. S. a J. S., rodičia obžalovaného, sa domáhali zrušenia napadnutého

rozsudku a opätovného preskúmania veci.

Najvyšší súd ako súd odvolací postupoval v intenciách

Z.z. v znení neskorších predpisov ( účinný od 1. januára 2006) a keďže

nezistil dôvod na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 , v zmysle

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku i správnosť

postupu konania, ktoré tomuto predchádzalo, a to aj nad hranice vymedzené odvolaniami;

dospel pritom k záveru, že napadnutý rozsudok nie je reálne akceptovať.

Z doteraz vykonaného dokazovania je možné prijať záver, že obžalovaný S. spáchal

inkriminovaný skutok tak, ako uvádza napadnutý rozsudok.

Obžalovaný nepoprel, že pod hrozbou bezprostredného násilia ozbrojený od vedúcej

pošty vymohol pre seba peniaze v hotovosti; následne (po zistení, že poškodená C. ho

identifikovala) túto fyzicky napadol aj s použitím zbrane. Z priestorov pošty potom odišiel,

tieto uzamkol a nechal v nich vážne zranenú poškodenú, ktorá útok prežila len vďaka včasne

poskytnutej pomoci inými osobami.

Priebeh deja bol ozrejmený najmä výpoveďou poškodenej C., ale aj ďalšími

svedeckými výpoveďami (nepriamo), najmä však materiálnymi stopami pochádzajúcimi

z miesta činu.

Podané odvolania v zásade nespochybnili skutkové zistenia súdu prvého stupňa

a na taký rezultát nezistil dôvody ani odvolací súd. Tento zároveň konštatuje, že na základe

doteraz vykonaného dokazovania sa nejaví sporné ani právne posúdenie konania

obžalovaného krajským súdom.

Na rozdiel od obžaloby súd prvého stupňa konanie obžalovaného právne kvalifikoval

jednak ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (Zmocnenie

sa cudzieho majetku pod hrozbou bezprostredného násilia a s použitím zbrane) a jednak

ako pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák.

(po zistení, že bol napadnutou poznaný, na túto fyzicky zaútočil so zbraňou; použitý útočný

nástroj, intenzita ataku a miesto jeho smerovania dávajú základ pre záver, že obžalovaný

v snahe znemožniť svoje odhalenie, že totiž spáchal lúpež, konal ďalej v úmysle poškodenú

usmrtiť).

Na druhej strane okolnosti útoku zatiaľ nedávajú vcelku relevantný základ

pre konštatovanie, že pri vražednom útoku obžalovaný konal obzvlášť surovým alebo

trýznivým spôsobom. Za taký sa považuje modus, ktorý veľmi výrazne presahuje určitú mieru

brutality, ktorá je pre vraždu typická. Útok obžalovaného bol síce hrubý, nečakaný a desivý,

ale bolo by nad obvyklú mieru rezultovať, že atakom sú naplnené znaky skutkovej podstaty

deliktu aj podľa § 219 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., hoci sa k takej hranici približuje.

Jedným zo základných znakov trestnej zodpovednosti páchateľa je však aj zistenie

príčetnosti, teda že tento nemá duševnú poruchu, ktorá mu bránila v čase spáchania činu

rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie (§ 12 Tr. zák.).

Na posúdenie tejto otázky sú potrebné odborné posudky z odboru psychiatrie, ktoré po ich

hodnotení tvoria základ pre rozhodnutie súdu; v rozhodovanej veci také dôkazy sa javia

osobitne potrebné, lebo inkriminované konanie obžalovaného je dosť atypické. Tento je

opisovaný svedkami ako pokojný mladík, negatíva v správaní neboli konštatované, doteraz

súdne trestaný nebol; jeho inkriminovaný skutok sa preto javí ako určitý exces.

Obžalovaný opakovane vyhlasuje, že neovláda slovenský jazyk, v ktorom sa konanie

vedie, pričom žiadal, aby bol do tohto pribratý tlmočník pre jazyk maďarský; súdne konanie

aj bolo takto vykonané.

Pri skúmaní duševného stavu obžalovaného bol do konania pribratí dvaja znalci –

psychiatri a tiež znalci – psychológovia.

Skúmanie duševného stavu obžalovaného nebolo vykonané pozorovaním

v zdravotníckom ústave, čo znalci – psychiatri označili za v zásade nepotrebné. Po prepustení

obžalovaného z väzby (ešte v roku 2004), v ktorej bol v rozhodovanej veci, sa mal tento

podrobiť určitému psychiatrickému liečeniu, pričom tam činní lekári – psychiatri dospeli

v podstate k iným záverom ako spomínaní znalci; konštatovalo sa dokonca závažné duševné

ochorenie (paranoidná schizofrénia). Znalci – psychiatri sa k tejto vzniknutej otázke síce

vyjadrovali, ale ich stanovisko sa nejaví ako komplexné; v podstate sa dotýka len aktuálneho

stavu obžalovaného.

Zo znalcov činných v rozhodovanej veci jazyk maďarský a slovenský súčasne ovláda

len jeden z nich (psychológ), ktorý podľa určitých náznakov vlastne tlmočil aj psychiatrom,

ktorí sa neskôr aj vyjadrovali k jeho zisteniam, čo navodzuje dojem, že až na základe činnosti

znalca – psychológa ovládajúceho obidva spomínané jazyky znalci – psychiatri získali určité

poznatky vedúce k ich odborným záverom. Obžalovaný sám tvrdil, že z hľadiska jazykového

rozumel len znalcovi – psychológovi, ale nie znalcom - psychiatrom.

Požiadavka obžalovaného týkajúca sa tlmočníka je v zmysle

legálna. Odvolací súd má pritom tiež pochybnosti o záveroch psychiatrického posudku

z hľadiska získania podkladov pre jeho závery a adekvátnosti reakcie znalcov na neskôr

zistené okolnosti. Je potrebné tiež poznamenať, že ak by sa zistilo, že jeden zo znalcov

pri určitom úkone zároveň aj reálne tlmočil, išlo by o porušenie procesných pravidiel, lebo

do konania mal byť pribratý riadnym procesným postupom tlmočník (ak znalci svoje úkony

nevedú v jazyku, ktorý ovláda aj obžalovaný); podľa a contrario spojenie

výkonu postavenia znalca a tlmočníka odporuje zákonu.

V ďalšom konaní bude preto potrebné buď vysvetliť terajší znalecký psychiatrický

posudok alebo pribrať iných znalcov ( ), resp. zvážiť, či je potrebné vyšetrenie

duševného stavu obžalovaného pozorovaním v zdravotníckom ústave ( )

alebo či je potrebný posudok ústavu ( ).

Vyriešenie otázok týkajúcich sa duševného stavu obžalovaného je pre definitívne

rezultáty v trestnom konaní zásadné, a preto Najvyšší súd na základe všetkých troch podaných

dovolaní podľa , , zrušil napadnutý rozsudok

a podľa vec vrátil Krajskému súdu v Nitre ako súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 1. októbra 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová