Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
78a/373652.4d4a64.pdf
PDF · 98.75 KB
No categories available
3To/72/2006
N a j v y š š í s ú d 3 To 72/2006
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí v Bratislave 1. októbra 2008
v trestnej veci obžalovaného J. S. pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219
ods. 1, ods. 2 písm. j/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné,
o odvolaniach krajského prokurátora v Nitre, obžalovaného J. S. a jeho rodičov J. S. a J. S.
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 2. marca 2006, sp. zn. 3 T 5/2003, takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr. por.) napadnutý rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e .
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre ako súdu prvého stupňa z 2. marca 2006, sp. zn.
3 T 5/2003, obžalovaný J. S. bol uznaný za vinného zo spáchania
trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a
pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák.
(v znení zák. č. 253/2001 Z. z.)
v podstate na tom skutkovom základe, že
v obci Č. 24. februára 2003 okolo 10.00 hod. vošiel do priestorov pošty, kde držiac
v ruke kuchynský nôž vyzval jej vedúcu I. C., aby zamkla vchod a vydala mu peniaze,
čo sa aj stalo, pričom zmocnením sa finančnej hotovosti 71 790 Sk a poškodením zariadenia
(792 Sk) spôsobil škodu A. v sume 72 582 Sk;
I. C. potom útočníkovi povedala, že ho pozná, tento ju úderom päsťou zrazil na zem
a keď vstala, najmenej dvakrát ju bodol s nožom do krku a začal ju rezať v oblasti krku
a hlavy, ale k jej usmrteniu nedošlo pre včas poskytnutú pomoc iných,
čím jej spôsobil rôzne zranenia, ktorých liečenie si vyžiadalo jej práceneschopnosť
do 30. novembra 2003.
Krajský súd podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák.,
obžalovanému uložil trest odňatia slobody na trinásť rokov a šesť mesiacov, na jeho výkon
tohto podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny; podľa § 228
ods. 1 Tr. por. obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným škodu, a to
A. v sume 1 582 Sk a V. v Bratislave (jej pobočke v Leviciach) v sume 77 134,50 Sk.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie krajský prokurátor v Banskej
Bystrici, obžalovaný a jeho rodičia.
Prokurátor odvolaním sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 258 ods. 1
písm. b/, písm. d/, písm. c/ Tr. por. a vlastného rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 259 ods. 3
Tr. por.), ktorým by bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania pokusu trestného činu
vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. (aj trestného činu
lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.) a bol mu uložený výnimočný trest odňatia
slobody (§ 29 ods. 2 Tr. zák.) v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením do tretej
nápravnovýchovnej skupiny.
Prokurátor s poukazom na okolnosti prípadu vyslovil akceptáciu posúdenia skutku
obžalovaného ako dvoch deliktov, ale vyslovil názor, že tento mal byť právne kvalifikovaný
aj ako pokus trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., teda že tento bol
spáchaný obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom; aj vzhľadom na tento právny názor
považoval teraz uložený trest za nezodpovedajúco mierny, a preto navrhol uloženie
výnimočného trestu odňatia slobody a zaradenie obžalovaného na jeho výkon do najprísnejšej
nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovaný sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci
súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie; mala by sa tak odstrániť ním označená
základná chyba doterajšieho konania, že totiž znalci psychiatri s ním komunikovali
v slovenskom jazyku, ktorý neovláda. Obžalovaný sa domáhal, aby znalci s ním
komunikovali v maďarskom jazyku, ktorý ovláda. Zároveň obžalovaný poukázal na to,
že v rámci jeho ďalšieho liečenia lekári – psychiatri dospeli k iným záverom o jeho duševnom
stave ako vo veci ustanovení znalci.
Odvolatelia J. S. a J. S., rodičia obžalovaného, sa domáhali zrušenia napadnutého
rozsudku a opätovného preskúmania veci.
Najvyšší súd ako súd odvolací postupoval v intenciách § 564 ods. 4 zák. č. 301/2005
Z.z. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok účinný od 1. januára 2006) a keďže
nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 253 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., v zmysle § 254 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku i správnosť
postupu konania, ktoré tomuto predchádzalo, a to aj nad hranice vymedzené odvolaniami;
dospel pritom k záveru, že napadnutý rozsudok nie je reálne akceptovať.
Z doteraz vykonaného dokazovania je možné prijať záver, že obžalovaný S. spáchal
inkriminovaný skutok tak, ako uvádza napadnutý rozsudok.
Obžalovaný nepoprel, že pod hrozbou bezprostredného násilia ozbrojený od vedúcej
pošty vymohol pre seba peniaze v hotovosti; následne (po zistení, že poškodená C. ho
identifikovala) túto fyzicky napadol aj s použitím zbrane. Z priestorov pošty potom odišiel,
tieto uzamkol a nechal v nich vážne zranenú poškodenú, ktorá útok prežila len vďaka včasne
poskytnutej pomoci inými osobami.
Priebeh deja bol ozrejmený najmä výpoveďou poškodenej C., ale aj ďalšími
svedeckými výpoveďami (nepriamo), najmä však materiálnymi stopami pochádzajúcimi
z miesta činu.
Podané odvolania v zásade nespochybnili skutkové zistenia súdu prvého stupňa
a na taký rezultát nezistil dôvody ani odvolací súd. Tento zároveň konštatuje, že na základe
doteraz vykonaného dokazovania sa nejaví sporné ani právne posúdenie konania
obžalovaného krajským súdom.
Na rozdiel od obžaloby súd prvého stupňa konanie obžalovaného právne kvalifikoval
jednak ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (Zmocnenie
sa cudzieho majetku pod hrozbou bezprostredného násilia a s použitím zbrane) a jednak
ako pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák.
(po zistení, že bol napadnutou poznaný, na túto fyzicky zaútočil so zbraňou; použitý útočný
nástroj, intenzita ataku a miesto jeho smerovania dávajú základ pre záver, že obžalovaný
v snahe znemožniť svoje odhalenie, že totiž spáchal lúpež, konal ďalej v úmysle poškodenú
usmrtiť).
Na druhej strane okolnosti útoku zatiaľ nedávajú vcelku relevantný základ
pre konštatovanie, že pri vražednom útoku obžalovaný konal obzvlášť surovým alebo
trýznivým spôsobom. Za taký sa považuje modus, ktorý veľmi výrazne presahuje určitú mieru
brutality, ktorá je pre vraždu typická. Útok obžalovaného bol síce hrubý, nečakaný a desivý,
ale bolo by nad obvyklú mieru rezultovať, že atakom sú naplnené znaky skutkovej podstaty
deliktu aj podľa § 219 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., hoci sa k takej hranici približuje.
Jedným zo základných znakov trestnej zodpovednosti páchateľa je však aj zistenie
príčetnosti, teda že tento nemá duševnú poruchu, ktorá mu bránila v čase spáchania činu
rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie (§ 12 Tr. zák.).
Na posúdenie tejto otázky sú potrebné odborné posudky z odboru psychiatrie, ktoré po ich
hodnotení tvoria základ pre rozhodnutie súdu; v rozhodovanej veci také dôkazy sa javia
osobitne potrebné, lebo inkriminované konanie obžalovaného je dosť atypické. Tento je
opisovaný svedkami ako pokojný mladík, negatíva v správaní neboli konštatované, doteraz
súdne trestaný nebol; jeho inkriminovaný skutok sa preto javí ako určitý exces.
Obžalovaný opakovane vyhlasuje, že neovláda slovenský jazyk, v ktorom sa konanie
vedie, pričom žiadal, aby bol do tohto pribratý tlmočník pre jazyk maďarský; súdne konanie
aj bolo takto vykonané.
Pri skúmaní duševného stavu obžalovaného bol do konania pribratí dvaja znalci –
psychiatri a tiež znalci – psychológovia.
Skúmanie duševného stavu obžalovaného nebolo vykonané pozorovaním
v zdravotníckom ústave, čo znalci – psychiatri označili za v zásade nepotrebné. Po prepustení
obžalovaného z väzby (ešte v roku 2004), v ktorej bol v rozhodovanej veci, sa mal tento
podrobiť určitému psychiatrickému liečeniu, pričom tam činní lekári – psychiatri dospeli
v podstate k iným záverom ako spomínaní znalci; konštatovalo sa dokonca závažné duševné
ochorenie (paranoidná schizofrénia). Znalci – psychiatri sa k tejto vzniknutej otázke síce
vyjadrovali, ale ich stanovisko sa nejaví ako komplexné; v podstate sa dotýka len aktuálneho
stavu obžalovaného.
Zo znalcov činných v rozhodovanej veci jazyk maďarský a slovenský súčasne ovláda
len jeden z nich (psychológ), ktorý podľa určitých náznakov vlastne tlmočil aj psychiatrom,
ktorí sa neskôr aj vyjadrovali k jeho zisteniam, čo navodzuje dojem, že až na základe činnosti
znalca – psychológa ovládajúceho obidva spomínané jazyky znalci – psychiatri získali určité
poznatky vedúce k ich odborným záverom. Obžalovaný sám tvrdil, že z hľadiska jazykového
rozumel len znalcovi – psychológovi, ale nie znalcom - psychiatrom.
Požiadavka obžalovaného týkajúca sa tlmočníka je v zmysle § 28 ods. 1 Tr. por.
legálna. Odvolací súd má pritom tiež pochybnosti o záveroch psychiatrického posudku
z hľadiska získania podkladov pre jeho závery a adekvátnosti reakcie znalcov na neskôr
zistené okolnosti. Je potrebné tiež poznamenať, že ak by sa zistilo, že jeden zo znalcov
pri určitom úkone zároveň aj reálne tlmočil, išlo by o porušenie procesných pravidiel, lebo
do konania mal byť pribratý riadnym procesným postupom tlmočník (ak znalci svoje úkony
nevedú v jazyku, ktorý ovláda aj obžalovaný); podľa § 28 ods. 1 Tr. por. a contrario spojenie
výkonu postavenia znalca a tlmočníka odporuje zákonu.
V ďalšom konaní bude preto potrebné buď vysvetliť terajší znalecký psychiatrický
posudok alebo pribrať iných znalcov (§ 109 Tr. por.), resp. zvážiť, či je potrebné vyšetrenie
duševného stavu obžalovaného pozorovaním v zdravotníckom ústave (§ 116 ods. 2 Tr. por.)
alebo či je potrebný posudok ústavu (§ 110 Tr. por.).
Vyriešenie otázok týkajúcich sa duševného stavu obžalovaného je pre definitívne
rezultáty v trestnom konaní zásadné, a preto Najvyšší súd na základe všetkých troch podaných
dovolaní podľa § 258 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátil Krajskému súdu v Nitre ako súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 1. októbra 2008
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová