Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6obo/149/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanku a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej, v právnej veci

žalobcu: Ing. P. B., správcu konkurznej podsiaty úpadcu M. B., a.s. F., O., Česká republika, zast.

advokátom JUDr. A. B., M., X. Bratislava, proti žalovanému v 1. rade S., a. s., Bratislava, zast.

advokátkou JUDr. D. V., G., X. Bratislava a žalovanému v 2. rade S., a. s., V., Česká republika, o

zaplatenie 209 791 126 Sk s prísl. zo zmenky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského

búdu v Bratislave z 8. apríla 2002 č. k.31 Zm 84/00-220, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. apríla 2002

č. k.31 Zm 84/00- 220 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade na účet jeho právnej zástupkyne

náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v sume 786 679,--Sk do troch dní na účet jeho

právnej zástupkyne.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zrušil v celom rozsahu zmenkový

platobný rozkaz vydaný voči žalovanému v 1. rade pod č. k. dňa 30.10.2000.

Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade 2 968 000,--Sk, ako náhradu trov právnej

pomoci á 5 520,--Sk ako náhradu hotových výdavkov.

Zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému v 2. rade ponechal v platnosti v celom

rozsahu.

V námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu poukázal žalovaný v 1. rade aj na

skutočnosť, že ako vystaviteľ zmenky neudelil remitentovi vyplňovacie oprávnenie a v tomto

smere navrhol vykonať dokazovanie.

Žalobca v odvolaní ďalej namieta, že zo strany prvostupňového súdu došlo k

nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a to pokiaľ ide o udelenie vyplňovacieho oprávnenia

v blankozmenke. Podstata tohto práva spočíva v oprávnení majiteľa blankozmenky svojím

úkonom, t.j. doplnením chýbajúcich častí premeniť blankozmenku na cenný papier, teda úplnú

zmenku. Vyplňovacie oprávnenie nie je vecným právom vyplývajúcim zo zmenky, ale ide o

zvláštne so zmenkou súvisiace právo, ktoré patrí majiteľovi zmenky. Toto právo nevzniká

priamo z titulu vlastníctva zmenky, ale musí byť vystaviteľom takejto zmenky nadobúdateľovi

nehotovej zmenky udelené, z čoho vyplýva, že sa zakladá na dohode medzi osobou, ktorá

zmenku podpísala a osobou, ktorú zmenku preberá. Forma takejto dohody nie je určená, možno

ju preto uzavrieť aj ústne. Spornou v danom prípade je skutočnosť, kedy a akou formou došlo k

udeleniu vyplňovacieho oprávnenia k blankozmenke, vystavenej žalovaným v 1. rade dňa

23.10.1998 a indosovanej žalovaným v 2. rade na žalobcu.

V odvolaní žalobca namieta, že prvostupňový súd sa v rozpore s koncentračnou zásadou

zmenkového konania zaoberal námietkou, ktorá nebola podaná v zákonnej lehote. Podľa neho

išlo o námietku, týkajúcu sa udelenia vyplňovaného oprávnenia k blankozmenke žalobcovi zo

strany žalovaného v l. rade, ako vystaviteľa zmenky.

Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 25.9.2003 č. k.

potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol v celom rozsahu

zrušený zmenkový platobný rozkaz vydaný voči žalovanému v 1. rade. Odvolací súd

v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom sporu je právo na „platenie sumy 209 791 126,--

Sk zvláštnej vlastnej blankozmenky, vystavenej dňa 28.10.1998 žalovaným v 1. rade na rad

žalovaného v 2. rade ( jej pripojený rovnopis č. l 20 spisov). Zmenka bola indosovaná na žalobcu

bez uvedenia dátumu. V spore bol dňa 30.10.2000 vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorým

súd zaviazal žalovaného v 1. rade ako priameho dlžníka a žalovaného v 2. rade ako nepriameho

dlžníka solidárne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu s príslušenstvom.

Dňa 9.11.1998 sa uskutočnilo rokovanie k vyplňovaciemu oprávneniu k blankozmenke,

ktorého sa zúčastnili zástupcovia sporových strán. Zo správy z uvedeného rokovania,

vyhotovenej zástupcom žalobcu vyplýva, že na tomto rokovaní bola žalobcami predložená

predmetná blankozmenka, ako aj spísané vyplňovacie oprávnenie. Následne uzavrel žalobca so

žalovaným v 2. rade dňa 16.11.1998 zmluvu č. 215/01243/K/93, predmetom ktorej bolo

poskytnutie úveru žalovanému v 2. rade v sume 140 000 000,-- Kč. Podľa čl. II. bod 4 zmluvy

mal byť úver zabezpečený vlastnou blankozmenkou, vystavenou žalovaným v 1. rade, ku ktorej

je vydané vyplňovacie oprávnenie zo strany majiteľa zmenky. Z uvedeného vyplýva, že

predmetná blankozmenka zabezpečovala kauzálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v l. rade.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že obsahom rokovania sporových

strán dňa 9.11.1998 bolo vyplňovacie oprávnenie k predmetnej blankozmenke, ako

zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k úverovej zmluve zo dňa 16.11.1998, prvostupňový

súd dôvodne konštatoval, že k udeleniu vyplňovacieho oprávnenia došlo na tomto rokovaní

v prípade udelenia vyplňovacieho oprávnenia dňa 23.10.1998, ako tvrdí žalobca, už nebol dôvod

uvedené rokovanie zvolávať. Žalovaného v l. rade zastupoval na rokovaní dňa 9.11.1998 na

základe plnomocenstva, udeleného dňa 17.9.1998 generálnym riaditeľom žalovaného v 1. rade

Ing. D., riaditeľ pre financovanie Ing. M., Ing. D. bol dňa 5.11.1998 odvolaný z funkcie a

poverený zástupca žalovaného v 1. rade dňom 6.11.1998 zrušil oprávnenie Ing. M. podpisovať v

mene žalovaného v 1. rade akékoľvek obchodné prípady. V deň udelenia vyplňovacieho

oprávnenia, t.j. 9.11.1098 preto konala za žalovaného v 1. rade ako vystaviteľom zmenky osoba,

ktorá k takémuto úkonu nebola oprávnená a jej úkony žalovaného v 1. rade nezaväzujú. Za

týchto okolností sa žalovaný v 1. rade nestal zo zmenky naviazanou osobou. Odvolací súd preto

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa

potvrdil.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolania uviedol:

Dovolanie je podľa prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom je postup súdu, ktorým sa účastníkovi odníme

možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Zákon nešpecifikuje, aká

možnosť konať pred súdom sa musela účastníkovi odňať, akým spôsobom a v akom rozsahu.

Medzi procesné práva účastníka patrí aj jeho právo, aby súd jeho vec prejednal v jeho

prítomnosti. Výnimkou je ust. , ktoré umožňuje prejednať vec v neprítomnosti

účastníka, ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a nepožiada z dôležitého

dôvodu o odročenie. V tomto konkrétnom prípade žalobca požiadal o odročenie pojednávania

a jeho právny zástupca oznámil súdu svoju práceneschopnosť, ktorá mu bránila zúčastniť sa

riadne predvolaného pojednávania a brániť tak záujmy svojho klienta. Odvolací súd uviedol, že

zástupca žalobcu nepredložil doklad o práceneschopnosti, čo však vôbec neznamená, že

práceneschopný nebol. Doklad mohol predložiť aj dodatočne, pričom súd ho mohol na túto

povinnosť aj vyzvať v prípade, že mal pochybnosti pravdivosti jeho tvrdenia.

Ak účastník z dôležitého dôvodu nemôže sa zúčastniť pojednávania a z jeho konania

vyplýva, že trvá na odročení pojednávania a súd napriek tomu vec prejednal a rozhodol v jeho

neprítomnosti, je zrejmé, že povinnosť poskytnúť mu možnosť, aby vec bola prejednaná v jeho

prítomnosti nesplnil, porušil tým právo vyplývajúce z SR a odňal mu

možnosť konať pred súdom. Súdy nesprávne interpretovali žiadosť právneho zástupcu žalobcu

Dr. M. B. o ospravedlnení neúčasti na pojednávaní dňa 25.9.2003, nakoľko menovaný podľa

jeho textu ospravedlnenia žiadal dňa 22.9.2003 o odročenie pojednávania, ktoré odôvodnil

rokovaním a následne aj žiadosťou z 24.9.2003, ktorou oznámil svoju chorobu. Odvolací súd na

tieto žiadosti neprihliadal a nesprávne ich interpretoval.

Pokiaľ účastník konania na tom trvá, má mu súd umožniť v každom štádiu konania

zúčastniť sa pojednávania, s výnimkou prípadu uvedeného v - ak riadne

predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie

pojednávania. Dôvod neúčasti spôsobený práceneschopnosťou je nepochybne dôležitým

dôvodom neúčasti. Nie je možné bez ďalšieho preverenia dospieť k záveru, že ak účastník alebo

jeho právny zástupca nepredložil doklad o práceneschopnosti, práceneschopný nebol. V prípade,

že by práceneschopnosť vznikla 250.9.2003, zástupca účastníka pri zasielaní ospravedlnenia na

súd ešte nemusel mať uvedený doklad o práceneschopnosti k dispozícii. Na potvrdenie svojho

názoru poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.08.1994, sp. zn.

podľa ktorého „Choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou

práceneschopnosťou, je dôležitým dôvodom v zmysle . Ak účastník konania

v takomto prípade požiadal včas o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti

treba kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

".

Na základe takéhoto postupu súdu bolo porušené aj ustanovenie podľa

ktorého na záver pojednávania môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i

k právnej stránke veci, čo žalobcovi nebolo umožnené.

Konštatoval, že prípustnosť dovolania je daná ust. . Vecne uviedol, že

podľa odporca musí v námietkach uviesť všetko, čo proti platobnému rozkazu

namieta. Z tohto ustanovenia vyplýva, že na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať, čo

súdy prehliadli.

V trojdňovej zákonnej lehote podľa nenamietal žalovaný proti udeleniu

vyplňovacieho oprávnenia k blankozmenke zrejme preto, že zmenka bola v poriadku vyplnená.

Túto námietku žalovaný vzniesol až na pojednávaní dňa 07.03.2001 kde špecifikoval, že vo

vyplňovacom prehlásení, ktoré je citované v zmluve o úvere, nie je uvedený spôsob, akým sa má

zmenka vyplniť. Na základe toho žalovaný tvrdil, že navrhovateľ sa dopustil hrubej

nedbanlivosti, ak sa uspokojil s takýmto prehlásením.

Okrem zmeškania lehoty na podanie takejto námietky tvrdili tiež, že hrubá nedbanlivosť

bola odlišne odôvodnená v trojdňovej lehote žalovaný odôvodňoval hrubú nedbanlivosť žalobcu

v tom zmysle, že žalobca sa nezaujímal o obsah vyplňovacieho oprávnenia k predmetnej

blankozmenke, ktorá podľa žalovaného v 1. rade zabezpečovala pohľadávku zo zmluvy o dielo.

Na žalobcu však neprešla pohľadávka zo zmluvy o dielo, vrátane blankozmenky, ktorá ju mala

údajne zabezpečiť. Z výsluchu svedka R. Z. vyplynulo, že k predmetnej zmluve o dielo sa

vzťahuje iná zmenka - vystavená na zmenkovú sumu 400 000 , ktorá je v držbe

žalovaného v 2. rade. To znamená, že akákoľvek námietka sa vzťahuje k inej zmenke. Tento

jediný dôkaz a to svedecká výpoveď R. Z. nebol ničím vyvrátený, ani sa súd nevysporiadal

dostatočne s tým, prečo ho nerešpektoval.

S poukazom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby súd neprihliadal k tejto námietke

ohľadne spôsobu, akým sa má zmenka vyplniť a ak by bol aj súd túto dodatočne vznesenú

námietku akceptoval, musel sa riadiť výpoveďou jediného svedka R. Z., ktorý hodnoverne

uviedol, ako a kedy k zmocneniu došlo.

V zmenkovom procesnom práve platí koncentračná zásada, podľa ktorej nemožno

prihliadať k iným námietkam neskôr vzneseným, okrem tých, ktoré boli včas, teda v trojdňovej

lehote uplatnené ( ).

Hlavným dôvodom podľa názoru súdu, zrušenia zmenkového platobného rozkazu voči

žalovanému v 1. rade Krajským súdom v Bratislave a potvrdenia tohto rozhodnutia rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola skutočnosť, že k udeleniu vyplňovacieho

oprávnenia došlo až na rokovaní 09.11.1998, kedy žalovaného 1. zastupoval riaditeľ pre

financovanie Ing. M. splnomocnený Ing. D.. Ing. D. však bol dňa 05.11.1998 odvolaný a

predmetné splnomocnenie bolo vraj 06.11.1996 zrušené. Ing. M. teda nebol osobou oprávnenou

udeliť vyplňovacie oprávnenie. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že ak bolo údajne zrušené

toto interné oprávnenie pre Ing. M., táto skutočnosť nemá význam voči tretím osobám, ktoré sú

viazané prejavmi zástupcov žalovaného 1.

Krajský súd v Bratislave, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nevysporiadali so

svedeckou výpoveďou svedka R. Z., ktorý potvrdil, že dňa 26.10.1998 mu Ing. D. ústne udelil

vyplňovacie oprávnenie. Vyplňovacie oprávnenie nie je zmenkovým právom, ale právom

všeobecného charakteru, ktoré nie je špeciálne upravené. Nie je nutné, aby toto právo malo

písomnú formu. Z tejto skutočnosti vyplýva, že jediným, kto mohol skutočnosť udelenia

vyplňovacieho oprávnenia v štádiu súdneho konania preukázať, bol R. Z.. Svedok vo svojej

výpovedi jednoznačne vierohodne potvrdil, že mu toto oprávnenie bolo udelené, kým

a kedy. S týmto sa súdy vo svojich rozhodnutiach nedostatočne vysporiadali iba konštatovaním,

že pokiaľ by takéto oprávnenie bolo dané, nebolo by sa uskutočnilo rokovanie strán dňa

09.11.1998. Toto však nijako nevyvracia tvrdenie svedka R. Z. o jeho oprávnení vyplniť

blankozmenku. Skutočnosť, že sa strany k tomuto oprávneniu ešte raz stretli a chceli si ho aj

písomne potvrdiť neznamená, že neexistovalo ústne udelené vyplňovacie oprávnenie, ale naopak

ho potvrdzuje, lebo vyplynulo z požiadavky B., že pôvodne udelený súhlas R. Z. chcela mať B.

potvrdený aj písomne.

Jednou zo základných požiadaviek na zmenkové vzťahy je, aby poskytovali majiteľovi

zmeniek istotu splnenia práva vteleného do zmenky, ako cenného papiera. Tento účel je splnený

prísnou formálnosťou zmenkových vzťahov. Z nej vyplýva aj abstraktnosť zmenkového záväzku,

ktorý je formou nezávislosti zmenkového vzťahu na záväzkovom príčinnom vzťahu. Zmenky sú

nezávislým inštitútom, ktorého existencia nie je viazaná na iný právny vzťah, ktorý mu prípadne

aj predchádzal. Tento záver podporuje aj súdna prax, napr. Krajského súdu v Brne, ktorý

aplikoval v obdobnom spore platný zák. v SR aj ČR č a dospel k záveru, že „pre

zmenkový záväzok je príznačná ich abstraktnosť a nespornosť, prejavujúca sa okrem iného aj

v tom, že účel vystavenia zmeniek je nerozhodný". Rovnako judikoval o tomto probléme aj

Vrchný súd v Prahe (rozs. sp. zn. zo 7.11.1995).

Predmetná zmenka bola vystavená dňa 28.10.1998 v Bratislave žalovaným v l. rade ako

blankozmenka na rad žalovaného v 2. rade. Uvedená zmenka bola vystavená bez uvedenia

čiastky a dátumu splatnosti s doložkou „bez protestu". Pôvodne zabezpečovala iný obchodno-

záväzkový vzťah, pravdepodobne pohľadávku žalovaného 2. voči žalovanému 1., vyplývajúcu zo

zmluvy o dielo zo dňa 10.08.1996 „Výmena kompresorovej stanice pre úložisko plynu". Z tejto

zmluvy však takéto zabezpečenie blankozmenkou nevyplýva. Táto súvislosť nevyplýva ani zo

zmenky samotnej.

Na základe toho, že dovolací súd zmätočný dôvod postupu odvolacieho súdu a to

odvolacie pojednávanie v neprítomnosti ospravedlneného právneho zástupcu žalobcu (JUDr. M.

B.), svojím rozsudkom z 29. marca 2006 č. k. , podľa ust. § 243b ods.

1, 2 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zaoberal sa

dôvodmi zmätočnosti, pričom vecné dôvody uvedené v dovolaní rozsiahlo konštatoval ale sa

nimi nezaoberal, aj keď mu to zákon ukladal ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (, ), na pojednávaní

prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212

ods.1, ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je právne dôvodné, prvostupňový

súd pri rozhodovaní vo veci samej rozsudkom, rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie

potvrdil ( ).

Vo veci samej, odvolací súd odkazuje na podrobné právne a skutkové správne dôvody

napadnutého rozsudku vyplývajúce zo správneho hodnotenia dôkazov ( ), ktoré si

odvolací súd v celom rozsahu osvojuje. Nepodstatné nepresnosti na správnosti rozsudku nič

nemenia. K námietkam vzneseným odvolateľom v odvolaní odvolací súd dodáva, že tieto

neobsahujú dostatok vecných aj právnych dôvodov, ktoré by mohli narušiť správny postup

a rozsudok prvostupňového súdu.

Odvolací súd vo svojom prvšom rozsudku ( str. 5, 6, 7,) uviedol hlavné

dôvody, pre ktoré považoval rozsudok prvostupňového súdu za vecne správny a zdôraznil

hlavné dôvody, pre ktoré nárok žalobcu nebol právne dôvodný. Odvolací súd nepovažuje za

potrebné ich opakovať, pretože tieto rozhodnutia účastníci majú. Vecnými dôvodmi uvedenými

odvolacím súdom sa však dovolací súd nezaoberal aj keď bolo jeho povinnosťou sa nimi

zaoberať. Podľa § 242 ods. 1 „Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu,

v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237, neprihliada na vady

konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci“.

Dovolací súd však nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v ktorom bol jeho

výrok dovolaním napadnutý, ale len čiastočne a to po stránke procesnej a uznal dôvod

prípustnosti dovolania ( ), ktorý tu nebol. Ostatné dôvody, v rozpore so

zákonom nepovažoval za potrebné preskúmavať. Postup súdu (v danom prípade odvolacieho)

podľa v spojení s / je podľa znenia zákona vo vzťahu k účastníkovi

a nie vo vzťahu k jeho advokátovi a na tom nemôže nič zmeniť nijaký judikát, alebo výklad,

pretože zákon takýmto spôsobom meniť nemožno. Vzťah k advokátovi upravujú iné ustanovenia.

Účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný prostredníctvom svojho právneho

zástupcu ( ). Zákon jasne upravuje účasť na konaní pri účastníkoch a zvolenom

právnom zástupcovi, pokiaľ je ním advokát ( - , - ). Ustanovenie

ods. 2 tam uvedené právo priznáva uplatniť účastníkovi a nie právnemu zástupcovi. Aj

právo účastníka je obmedzené tým, že súd posúdi či sú dôvody na ospravedlnenie neúčasti

účastníka na pojednávaní a s tým spojené posúdenie potreby jeho účasti na pojednávaní,

odvolanie bolo riadne odôvodnené a odvolací súd nepovažoval za potrebné tohto účastníka na

pojednávaní ešte vypočuť a preto pojednával v jeho neprítomnosti.

Naproti tomu kvalifikovaný právny zástupca má aj iné práva a povinnosti, ako účastník.

Na zastupovanie môže splnomocniť substitúta ( ), môže plnomocenstvo

vypovedať a zase účastník plnomocenstvo advokáta odvolať, zvlášť keď advokát má iné

dôležitejšie záujmy ako je zastupovanie účastníka pred Najvyšším súdom SR. Účastníkom

konania je v danom prípade správca konkurznej podstaty, má na to kvalifikáciu a veci spojené

s konkurzom okrem iného aj podávanie žalôb má vykonávať osobne. V tomto sa nepostupuje

podľa ale podľa ZKV, ktorý zastupovanie upravuje tak, že zástupcu v prípade potreby

ustanoví súd. V súdnej praxi však sa zastupovanie správcu zvoleným advokátom pripúšťa a preto

ho pripustil aj odvolací súd.

Neprítomnosť riadne predvolaného účastníka (alebo jeho advokáta, ako zástupcu) na

odvolacie pojednávanie nie je dôvodom na zmarenie pojednávania, ak súd účasť účastníka resp.

zástupcu nepovažuje za potrebnú. V takom prípade je účasť na pojednávaní ich právom a nie

povinnosťou. A to že naložia zo svojím právom tak, že ho nevyužijú nemôže byť dôvodom

zmätočnosti ( ). Nemôže byť preto, že iné ustanovenie ( v spojení

s ) takýto postup umožňuje. Môže ísť len o tzv. inú vadu konania, na ktorú

dovolací súd neprihliada, pokiaľ nemá za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci ( § 242 ods.

1 druhá veta ). V takom prípade sa vyžaduje v dôvodoch uviesť v čom spočíva vecná

nesprávnosť rozhodnutia spôsobená neúčasťou ospravedlneného účastníka na odvolacom

pojednávaní. Ak porušenie práva účastníka spočíva len v tom, že účastník (advokát) sa pred

odvolacím súdom nemohol rečnícky predviesť, dovolací súd toto právo mu môže poskytnúť

tým, že nariadi pojednávanie, aby toto právo využil ( ), totiž toto ustanovenie

nie je pre okrasu , ale aby sa v prípade potreby využilo. Pri terajšom postupe dovolacieho

súdu sa nariaďuje odvolaciemu súdu duplicitne preskúmať vecnú správnosť prvostupňového

rozhodnutia.

Ani na správnom postupe pri vynesení prvšieho pri opätovnom preskúmaní

prvostupňového (napadnutého) rozsudku odvolací súd nemá čo meniť, len s prihliadnutím na

vecné dôvody uvedené v dovolaní dôvody prvšieho rozsudku doplniť.

Žalobcom namietané dôvody spočívajú v tom, že súdy porušili koncentračnú zásadu

a prihliadli aj na námietky, na ktoré už prihliadnuť nesmeli, ďalej že správne nevyhodnotili

dohodu o vyplnení neúplnej zmenky.

V prípade zmenkového obchodu ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. c/

), s prívlastkom abstraktnosti a rešpektovaní koncentračnej zásady.

Samotný režim zmeniek sa pochopiteľne spravuje , o zmenkách

a šekoch. Zmenka (bez ohľadu aká) vzniká písomným právnym úkonom a náležitosti tohto

právneho úkonu treba posúdiť z pohľadu všeobecného práva. Menovite či pri každej zmenke sa

vyžaduje, okrem iného dátum a podpis výstavcu. Podľa názoru odvolacieho súdu, podpis

výstavcu (Ing. J. D.) niet dôvodu spochybňovať. Pokiaľ absentuje dátum vystavenia zmenky, ide

o právny úkon neurčitý. Nemožno tento nedostatok nahradiť dohodou o vyplňovacom oprávnení.

Súd musí skúmať či písomne prejavený právny úkon nazvaný zmenkou má právnu silu zmenky.

Ak ju nemá, niet dôvodu hodnotiť nejakú koncentračnú zásadu, bez ohľadu, čo bolo

v námietkach namietané. V odbornom komentári sa požiadavka dátumu vystavenia zmenky

výstavcom považuje za potrebnú, prikláňa sa k názoru, že zmenku nerobí neplatnou ani

nesprávne uvedený dátum výstavcom, ale náležitosťou platnosti je uvedenie dátumu vystavenia.

Ďalšou námietkou zo strany žalovaného v 1. rade bolo hodnotenie, podľa ktorého

výstavca neudelil reminentovi vyplňovacie oprávnenie. Ide už o náležitosť blankytnej (neúplnej)

zmenky. Je pravdou, že v zákone nie je upravená forma tejto vyplňovacej dohody. Keď však ide

o absolútny obchod, vyžaduje sa presnosť a nepochybnosť. Tá sa najlepšie docieli tak, že sa

dohoda o vyplňovacom oprávnení vyhotoví písomne. Ako však bolo uvedené zákon formu

nepredpisuje, ale aj v takom prípade nemôže byť toto oprávnenie pochybné a nepresné. Ani

žalobca presne neuviedol komu a kedy vyplňovacie oprávnenie bolo vydané.

Zo spisového materiálu (z dovolania navrhovateľa, č.l. 286 spisov) vyplýva, že na základe

zmluvy o úvere zo dňa 16.11.1998 poskytol úpadca (M. B.) žalovanému v 2.

rade úver vo výške 140 000 000,-- Kč. Z článku II tejto zmluvy vyplýva, že úver bol

zabezpečený blankozmenkou vystavenou S. š. p. bez dátumu splatnosti, bez zmenkovej sumy s

doložkou „bez protestu“ na rad S., a. s. Ku zmenke bolo vydané potvrdenie - vyplňovacie

oprávnenie zo strany vystaviteľa zmenky. Z ods. 5 Zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný 2. sa

rozhodol indosovať zmenku na rad M. B., a. s., pri podpise zmluvy. Na indosovanie tejto zmenky

bolo viazané poskytnutie úveru. Žalovaný 1. pred indosáciou dňa 30.10.1998 dal súhlas s

indosáciou. Z potvrdenia žalovaného 1. žalovanému 2. vyplýva vôľa žalovaného 1., že predmetná

zmenka slúži na zabezpečenie obchodu vo výške 140 000 . Podľa navrhovateľa zmenka

mala poskytnúť veriteľovi pomerne značný stupeň istoty, že dosiahne uspokojenie svojej

pohľadávky.

K tomu treba uviesť, že do profesionálnej činnosti, M. B., a. s. patrilo aj poskytovanie

úverov, do ktorej činnosti patrí aj ich zabezpečenie.

Tvrdenie, že vyplňovacie oprávnenie, ktoré mal dať v mene S. Ing. J. D. R. Z. sa javí

naivné a účelové. Tomu zodpovedá aj tvrdenie navrhovateľa, že uvedený peňažný ústav,

vyžadoval ešte nahradenie ústneho vyplňovacieho oprávnenia písomným oprávnením, ku

ktorému malo dôjsť na rokovaní 09.11.1998. Nevedno, ako túto okolnosť navrhovateľ

vysvetľuje, či vyplňovacie oprávnenie udelené R. Z. považuje za neplatné, resp. či sú tu dve

platné vyplňovacie oprávnenia. Týmto postupom sám navrhovateľ spochybnil platnosť

oprávnenia R. Z.. K rokovaniu dňa 09.11.1998 odvolací súd dodáva, že Ing. M. nemal

oprávnenie na tomto rokovaní konať za S. a. s., ani v mene Ing. J. D. bez ohľadu na to, či ho

poveril. Znova treba pripomenúť, že išlo o zmenkový teda absolútny obchod a názor

navrhovateľa, že to nemalo vplyv na tretie osoby (ako pri bežnom postupe v obchodnom styku)

je prinajmenšom nesprávny.

Pokiaľ sa odvolací súd odvoláva na právnu teóriu (vystavenie platnej zmenky,

vyplňovacie oprávnenie a ostatné náležitosti), treba rozumieť, že sa odvoláva na publikáciu:

„ZMENKOVÉ PRÁVO – KOMENTÁR“ od autorov Univ. prof. Dr. Karola Kizlinka a Univ.

prof. Dr. J. Spišiaka, ktorú publikáciu v druhom vydaní vydalo vydavateľstvo: Heuréka,

Záhradnícka č. 2, 931 01 Šamorín.

Genézu tzv. D. zmeniek, možno chápať len tak, že nešlo o D. zmenky, ale vlastne o

zmenky S., a. s. Vtedy ešte generálny riaditeľ Ing. J. D. ich vystavil v čase, keď bolo isté, zo

svojej funkcie generálneho riaditeľa bude odvolaný. Už rozhodne nemohol týmto spôsobom

zabezpečovať výstavbu plynového zásobníka, či iné závažné činnosti. Finančné transakcie, ktoré

boli s tým spojené už tvoria predmet tzv. kauzálnych námietok, ktoré neboli predmetom tohto

konania.

Navrhovateľ žiadal v prípade potvrdenia prvostupňového rozsudku pripustiť dovolanie

( ). Odvolaciemu súdu nerobí to problém, ale nijaké dôvody, ktoré by mali

zásadný význam pre posúdenie veci po právnej stránke ani len neuviedol.

Úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho

konania ( v spojení s a Ods. 1 ). Spolu suma 786 679,--Sk.

DPH súd nepriznal advokátke, keďže ide o náklady advokáta voči štátu a nie o účastníka

v konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 2. októbra 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.