Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/79/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej,

v právnej veci navrhovateľa: Ing. A. S., bytom M., V., zastúpený advokátom JUDr. J. K.,

Advokátska kancelária M., S., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad M., S., M.,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 17. apríla 2007 č. 2007/0760-KNO, o

odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -40 zo dňa 5.

februára 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -40 zo dňa 5. februára 2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu uvedené

v záhlaví tohto rozhodnutia zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 5.560,- Sk, ktoré zaviazal odporcu

zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk jeho právnemu zástupcovi.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho mal preukázané, že v danej

veci žalovaný správny orgán rozhodol tak, že navrhovateľ ako žiadateľ nespĺňa podmienky

podľa , o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene

a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len reštitučný zákon) a nepriznal

mu vlastníctvo a ani právo na náhradu k pozemkovej nehnuteľnosti v kat. úz. M. zapísanej

v pozemkovoknižnej vložke č. X., parc. č. X., stavebný pozemok, vo výmere 1560 m2

z dôvodu, že uvedený pozemok netvorí poľnohospodársky pôdny fond, ani do neho nepatrí

a netvorí ani lesný pôdny fond. Podľa názoru krajského súdu správny orgán v danej veci

nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne nezistil skutkový stav veci

a nevyporiadal sa so všetkými námietkami navrhovateľa. Konštatoval, že v konaní bolo

preukázané, že žiadaná nehnuteľnosť bola vyvlastnená právnej predchodkyni navrhovateľa H.

S. rozhodnutím MsNV, odbor výstavby, vodného hospodárstva a poľnohospodárstva v M. č.

Výst.2044/63 zo dňa 23.9.1963 pre Jednotu Ľudové spotrebné družstvo v M. za účelom

výstavby predajne stavebnín, ktorej za vyvlastnenú časť nehnuteľnosti mala byť poskytnutá

náhrada za trvalé porasty v sume 967,42 Kčs a náhrada v náhradnom pozemku; právna

predchodkyňa navrhovateľa nadobudla nehnuteľnosť v celosti titulom kúpy od R. L. a z tejto

kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetom kúpy bola nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovej knihe

kat. úz. M. vl. č. X. ako parc. č. X. v polovici z B/8, ktorej podľa vložkárskych plánov

zodpovedá vložke č. X. katastrálneho parcelného čísla X. vo výmere 28á 89m2 a podľa tejto

kúpno-predajnej zmluvy bolo vložené vlastnícke právo právnej predchodkyne navrhovateľa

a hoci predmetom kúpy bola roľa, do pozemkovej knihy bola parcela zapísaná ako stavebný

pozemok. Poukázal na to, že doteraz neboli vykonané žiadne dôkazy na odstránenie rozporu

medzi obsahom kúpnej zmluvy a zápisom v pozemkovej knihe. Krajský súd na základe

zistených skutkových okolností dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu,

z ktorých dôvodov preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie

konanie v zmysle v spojení s .

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa

v spojení s § 250l ods. 2. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli

právnym zastúpením advokátom, pretože bol v konaní úspešný.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal odporca

žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho

právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že podľa jeho názoru údaje katastra sú záväzné,

pokiaľ sa nepreukáže opak a v danej veci zápis v pozemkovej knihe bol vykonaný v roku

1951, pričom pozemková kniha žiadaný pozemok eviduje ako stavebný pozemok, ako aj,

že skúmanie správnosti zápisov v pozemkovej knihe je nad rámec reštitučného konania a túto

skutočnosť účastníci v správnom konaní ani nenamietali. Konštatoval, že v reštitučnom

konaní postupoval v intenciách § 1 reštitučného zákona v spojení s usmerneniami

nadriadených orgánov a to konkrétne s listom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky zo dňa 10.5.2005 č. 17403/2005.

Navrhovateľ sa na odvolanie odporcu nevyjadril odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa v spojení

s ust. § 10 ods. 2 preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach odvolania a konanie

mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru,

že odvolanie nie je dôvodné.

Odporca považoval rozsudok súdu prvého stupňa a postup, ktorý mu predchádzal

za nezákonný predovšetkým z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec

v zmysle § 1 reštitučného zákona a v tejto súvislosti nesprávne posúdil povinnosť správneho

orgánu vykonať dokazovanie pre zistenie skutkových okolnosti podriadených aplikácii

uvedenej právnej norme.

Odvolací súd, ktorý je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa § 246c ods. 1

v spojení s , preskúmal zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu námietok odporcu uvedených v odvolaní.

Podľa § 1 písm. a/, b/ reštitučného zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva

k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. ().

Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo

do neho patria, lesný pôdny fond.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom

pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti

podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva

k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný

pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať

opravný prostriedok na súde.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady

za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená

osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného

zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených

v § 2 ods. 1, 2, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948

do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne

ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady

si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31.12.2004) a žiadané

pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 ako aj, že žiadané

nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde ().

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona

č. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom

znení.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie

o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné

predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení

o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom

si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány

územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré

majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku).

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu

a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať

plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti

s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať

im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť

k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám

a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,

aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné

svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť

ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú

k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť

o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne

a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych

orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby

v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené

rozdiely.

Správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem,

pre svoje rozhodnutie si nezadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci nezistil

skutočný stav, a preto jeho právny názor bol predčasný, z ktorých dôvodov boli splnené

zákonné podmienky pre zrušenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa a vrátenie veci

mu na ďalšie konanie podľa

Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ,

ako oprávnená osoba si dňa 10.12.2004 uplatnil na Pozemkovom úrade v M. v zmysle

reštitučného zákona nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku vedeného kat. úz. M., ktorý

bol odňatý pôvodnej vlastníčke H. S.. Obvodný pozemkový úrad v M. preskúmavaným

rozhodnutím vyslovil, že navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky § 1 písm. a/, b/

reštitučného zákona a nepriznal mu vlastníctvo k žiadanému pozemku, ani právo na náhradu,

pretože mal na základe skutkových okolností preukázané, že žiadaná nehnuteľnosť v čase

prechodu vlastníckeho práva na štát alebo inú právnickú osobu mala charakter stavebného

pozemku. Navrhovateľ v opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu namietal

skutočnosť, že žiadaný pozemok nemohol v čase vyvlastnenia mať charakter stavebného

pozemku, pretože v čase vyvlastnenia tvorila časť parcely, o ktorej sa jedná roľu, za

postavenou nehnuteľnosťou s číslom parcely X. a súčasne vo vyvlastňovacích spisoch boli

určené aj náhrady za ovocné stromy vysadené v záhrade. Z výpisu pozemkovo knižnej vložky

č. X. kat. úz. M. vyplýva, že v prospech právneho predchodcu navrhovateľa H. S. bolo

zapísané vlastníctvo k parc. č. X., stavebný pozemok vo výmere 2890m2 na základe kúpno–

predajnej zmluvy zo dňa 18. a 26. júna 1951.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán

v danej veci si pre svoje rozhodnutie nezadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci

nezistil skutočný stav a preto jeho právny záver bol predčasný. Z vykonaného dokazovania

bolo preukázané, že navrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok na žiadaný pozemok v zákonnej

lehote podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, avšak doposiaľ spôsobom vylučujúcim

akékoľvek pochybnosti nebol preukázaný charakter žiadaného pozemku. Zápis

do pozemkovej knihy vl. č. X. kat. úz. M. sa vykonal v roku 1951, teda v čase, keď zápis do

pozemkovej knihy nemal už konštitutívny charakter, ale len deklaroval tam zapísané

skutočnosti. Samotný odporca v odvolaní potvrdil, že zápisy v katastri sú záväzné, pokiaľ

sa nepreukáže inak. Zo skutkových okolností zistených na základe vykonaného dokazovania

v správnom konaní vyplýva rozpor medzi skutočnosťami tvrdenými navrhovateľom

a zápisom v pozemkovej knihe, ktorému doposiaľ správny orgán nevenoval náležitú

pozornosť a na odstránenie tohto rozporu nevykonal dokazovanie.

Z uvedených dôvodov v danej veci bol správny právny záver súdu prvého stupňa,

že žalovaný správny orgán nevykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu a preto je

jeho právny názor, že navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky § 1 písm. a/, b/ reštitučného

zákona, predčasný.

Povinnosťou správneho orgánu bude doplniť dokazovanie v intenciách názoru súdu

prvého stupňa, uvedených v napadnutom rozsudku, v súčinnosti s účastníkmi správneho

konania. Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že splnil zákonné podmienky v zmysle

ustanovení reštitučného zákona, bude aj jeho povinnosťou podľa § 33 ods. 1 Správneho

poriadku predložiť správnemu orgánu alebo mu navrhnúť také dôkazy, ktoré by spôsobom

vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, jeho tvrdenie potvrdzovali. Správny orgán postupujúc

podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je povinný zistiť skutočný stav vo veci, pričom nie je

viazaný len návrhmi účastníkov, ale aj sám z úradnej povinnosti je povinný si zadovážiť také

dôkazy, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi

a vychádzalo so spoľahlivo zisteného skutkového stavu v zmysle § 46 Správneho poriadku.

Vzhľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ Krajský súd

v Košiciach napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto

odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa

v spojení s § 246c a s § 219 potvrdil.

Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle

§ 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože si ich náhradu

neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. októbra 2008

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu