Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/73/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD a JUDr. Zdenky Reisenauerovej,

v právnej veci žalobcu: Ing. O.K., bytom K., R., zastúpený advokátom JUDr. P. H.,

Advokátska kancelária v R., R., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny R.,

J., R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. marca 2007, č.

, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S

112/2007-40 zo dňa 23. januára 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -40 zo dňa 23. januára 2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že týmto

rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach v dôsledku porušenia

o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len Zákon o štátnej službe). Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní

zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného sa stotožnil s dôvodmi uvedenými

v napadnutom rozhodnutí. Považoval ich za skutkovo správne a v súlade so zákonom.

Na námietky žalobcu neprihliadol. Konštatoval, že podľa § 125 ods. 1 Zákona o štátnej službe

konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahuje na veci týkajúce sa vzniku,

zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a podľa § 138 ods. 1 tohto zákona

odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej komisie.

Krajský súd považoval postup správnych orgánov oboch stupňov v súlade s citovanými

ustanoveniami Zákona o štátnej službe, ktoré boli účinné v čase preskúmavaných rozhodnutí

žalovaných správnych orgánov. Nevzal do úvahy tvrdenia právneho zástupcu žalobcu

uvedené v oprave a doplnení žaloby zo dňa 26.4.2007, žiadosť o pripustenie zmeny petitu,

doručené súdu dňa 30.7.2007, pretože toto rozšírenie žaloby bolo podané po uplynutí

zákonnej lehote ustanovenej v Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcu

v pôvodnej žalobe, v zmysle ktorého nebol odvolaný z funkcie vedúceho služobného úradu,

pretože účinného od 1.1.2007 bol novelizovaný Zákon o štátnej

službe, ako aj o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,

rodiny a služieb, zamestnanosti a v súvislosti s tým, bol novelizovaný § 10 ods. 6 Zákona

o štátnej službe, v zmysle ktorého vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1

písm. c/, d/ je jeho štatutárny orgán, a preto riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v R. bol zároveň vedúcim služobného úradu. Poukázal na to, že podľa § 5 ods. 5 zákona č.

úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva Vláda

Slovenskej republiky na návrh Ministra práce a sociálnych veci Slovenskej republiky, pričom

odvolaním riaditeľa úradu, došlo zároveň aj k odvolaniu vedúceho tohto úradu. Nestotožnil

sa ani s názorom žalobcu, že rozhodnutie žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého

pomeru je nezákonné z dôvodu, že k jeho vydaniu došlo predtým, ako mu bolo doručené

odvolanie z funkcie riaditeľa, pretože žalobca bol odvolaný z funkcie riaditeľa na základe

rozhodnutia Vlády Slovenskej republiky zo dňa 10.1.2007 dňom 10.1.2007, ktorá skutočnosť

mu bola oznámená v ponuke voľného štátnozamestnaneckého pomeru doručenej mu dňa

16.1.2007 a dôvodom na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom ku dňu

22.1.2007 bolo jeho odvolanie z funkcie riaditeľa úradu. Priznanie náhrady vo výške

trojnásobku funkčného platu považoval za správne, s poukazom, že táto námietka žalobcu

bola vznesená až po uplynutí zákonnej lehote na podanie žaloby. Podľa názoru krajského

súdu v danej veci neboli dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto

žalobu zamietol

Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1

. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože bol v konaní neúspešný.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného

zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že pokiaľ súd

prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že podanie žalobcu zo dňa 30.7.2007 bolo

podané po uplynutí lehoty v správnom súdnictve podľa , rozhodol

nesprávne a nezákonne. Uviedol, že mu doposiaľ nebolo doručené žiadne rozhodnutie

o odvolaní a z toho dôvodu jeho štátnozamestnanecký pomer doposiaľ nemohol platne

skončiť. Poukázal na to, že dňa 1.2.2007 mu bol doručený list zo dňa 10.1.2007 podpísaný

predsedom vlády Slovenskej republiky, ktorým ho informuje že bol dňom 10.1.2007

odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R.. Uviedol, že tento list

nie je rozhodnutím o odvolaní, nemá náležitosti rozhodnutia a nemá iný, než informatívny

význam. Dal do pozornosti ust. § 165g Zákona o štátnej službe, z ktorého vyplýva, že

u štátneho zamestnanca, ktorý bol do 31.12.2006 vymenovaný do funkcie štatutárneho orgánu

v služobnom úrade sa postupuje podľa predpisov platných do 31.12.2006.V tejto súvislosti

poukázal na to, že na žalovanom služobnom úrade mu štátnozamestnanecký pomer odvolaním

neskončil. Poukázal na prax iných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré

štátnozamestnanecký pomer osôb v úplnej rovnakej právnej pozícii končili odvolaním s tým,

že tento pomer mal skončiť dňom rozhodnutia. Považoval za nezákonné rozhodnutie

o priznaní náhrady vo výške trojnásobku funkčného platu, pre prípad platného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru. Namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného o odvolaní aj

z dôvodu, že nebolo vydané odvolacím orgánom, ale jeho odvolanie zamietol ten istý orgán,

ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, čím bola porušená dvojinštančnosť konania.

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Stotožnil

sa v celom rozsahu s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku krajského súdu. Nesúhlasil

s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. 246c v spojení

s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie

mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s § 211 a nasl. a dospel k názoru, že

odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd nepovažoval za odôvodnenú námietku žalobcu, ktorou namietal

správnosť a zákonnosť rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodu, že zamietol žalobu

s odôvodnením, že podanie žalobcu zo dňa 30.7.2007 bolo podané po uplynutí lehoty

v správnom súdnictve podľa .

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca podal na Krajský súd v Banskej Bystrici

dňa 15.5.2007 žalobu o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a preskúmanie

postupu správneho orgánu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru a rozhodovaní

o odvolaní voči nemu, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca namietal zákonnosť postupu

a rozhodnutí, ktorými bol skončený s ním štátnozamestnanecký pomer, žiadajúc určiť,

že nebol odvolaný z funkcie vedúceho služobného úradu platne, nebola vykonaná zmena jeho

štátnozamestnaneckého pomeru, preto jeho štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá.

Podľa , konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia

a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu

správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Podľa žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia

správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.

Súd prvého stupňa v danej veci postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami

. Správne vyzval žalobcu na opravu a doplnenie žaloby zo dňa

26.4.2007, podanej na súde dňa 15.5.2007, uznesením č. k. -23 zo dňa 9.7.2007,

ktorým súčasne žalobcu poučil, ako má žalobu doplniť. Správne súd prvého stupňa

postupoval v preskúmavacom konaní po oprave a doplnení pôvodnej žaloby a preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v rozsahu pôvodnej žaloby a na nové

dôvody vznesené v doplnení žaloby neprihliadol z dôvodu, že boli vznesené po uplynutí

zákonnej lehote podľa Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,

že súd prvého stupňa konštatuje, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu

žalovaného v medziach pôvodnej žaloby dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody

na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu zamietol. Pokiaľ súd prvého stupňa

súčasne aj konštatuje, že pôvodná žaloba obsahuje také vady konania, ktoré bránia

jej vecnému vybaveniu, takéto tvrdenie nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej.

Odvolací súd považoval za neodôvodnené aj ďalšie námietky žalobcu, že doposiaľ

jeho štátnozamestnanecký pomer nemohol platne skončiť, keďže mu doposiaľ nebolo

doručené rozhodnutie o odvolaní a súčasne, že list podpísaný predsedom vlády SR zo dňa

10.1.2007 nie je rozhodnutím, keďže nemá náležitosti rozhodnutia a má len informatívny

charakter.

Podľa § 40 ods. 2, písm. b/ Zákona o štátnej službe v stálej štátnej službe alebo

v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním

aj z týchto dôvodov: nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného

na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru

štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto

nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne

predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu

a predstavenému, ktorý bol odvolaný podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške

trojnásobku jeho funkčného platu,

Podľa § 5 ods. 4, 6 Zákona o štátnej službe funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci

volia alebo vymenúvajú podľa odsekov 3 a 5, sú na účely tohto zákona politické funkcie,

ak osobitný predpis neustanovuje inak. Výkon politickej funkcie sa považuje za výkon

verejnej funkcie.

Podľa § 10 ods. 6, 8, písm. a/ Zákona o štátnej službe vedúci úradu v služobnom

úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. c/ a d/ je jeho štatutárny orgán. Služobný úrad

po odvolaní vedúceho úradu postupuje podľa § 40 ods. 2 písm. b/, ak ide o štátneho

zamestnanca v stálej štátnej službe.

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti

sociálnych, vecí rodiny a služieb úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého

vymenúva a odvoláva vláda SR na návrh Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podľa § 125 ods. 1, 2 Zákona o štátnej službe konanie vo veciach

štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce

vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ( o správnom

konaní, ďalej len Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 126 Zákona o štátnej službe orgánom príslušným na konanie

a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby

a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 138 ods. 1 Zákona o štátnej službe odvolacím orgánom je vedúci úradu,

ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.

Podľa § 32 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne

skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom

nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,

návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti

všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob

zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci

postupovali v intenciách citovaných právnych noriem a preto ich rozhodnutia treba považovať

za skutkovo správne a v súlade so zákonom.

Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že žalobca bol dňom

1.6.2004 vymenovaný Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave do funkcie

odborný radca - predstavený, riaditeľ a vedúci služobného Úradu práce sociálnych vecí

a rodiny v R.; uznesením Vlády SR č. 28/2007 zo dňa 10.1.2007 bol žalobca odvolaný

z funkcie riaditeľa služobného úradu, ktorá skutočnosť mu bola oznámená listom; Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny R. skončil so žalobcom štátnozamestnanecký pomer ku dňu

22.1.2007 podľa § 40 ods. 2 písm. b/ Zákona o štátnej službe; z odôvodnenia tohto

rozhodnutia vyplýva, že služobný úrad skončil štátnozamestnanecký pomer so žalobcom

vzhľadom k tomu, že po jeho odvolaní z funkcie riaditeľa Vládou Slovenskej republiky,

služobný úrad nemal také miesto na výkon štátnej služby, ktoré by zodpovedalo miestu toho

istého odboru štátnej služby a tej istej funkcie, pričom žalobca ponúkané voľné

štátnozamestnanecké miesto písomne odmietol a sám navrhoval skončenie tohto pomeru

ku dňu 22.1.2007; na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu žalovaný správny

orgán jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/

Zákona o štátnej službe je nezaradenie odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného

na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru

štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto

nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, teda, že po odvolaní štátneho

zamestnanca z funkcie vedúceho úradu, nebolo možné ho zaradiť na vykonávanie štátnej

služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu

z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá, alebo odvolaný vedúci úradu ponúkané

miesto služobným úradom odmietol.

Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že žalobca bol odvolaný z funkcie

riaditeľa služobného úradu na základe uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 28/2007

zo dňa 10.1.2007, týmto dňom a na základe tejto skutočnosti bol s ním skončený

štátnozamestnanecký pomer podľa § 40 ods. 2 písm. b/ Zákona o štátnej službe, pretože

ponúknuté miesto štátnej služby služobným úradom odmietol, pričom služobný úrad iné

voľné zodpovedajúce miesto štátnej služby nemal. Služobný úrad v danej veci postupoval

v súlade s citovanými ustanovenia Zákona o štátnej službe a platným spôsobom so žalobcom

skončil štátnozamestnanecký pomer, pretože žalobca bol odvolaný z funkcie, ktorá podľa § 5

Zákona o štátnej službe v spojení s je politickou funkciou,

uznesením Vlády Slovenskej republiky, a takéto odvolanie je jedným zo základných

predpokladov pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/.

Zo skutkových okolností ďalej vyplýva, že žalobca neprijal ponúknuté voľné

štátnozamestnanecké miesto služobným úradom a sám navrhoval skončenie tohto pomeru

ku dňu 22.1.2007, pričom súčasne z plánu voľných miest v štátnej službe služobné úradu

vyplýva, že služobný úrad nemal iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, čím boli splnené

aj ďalšie zákonné podmienky pre platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

so žalobcom. Právna norma § 40 ods. 2 písm. b/ Zákona o štátnej službe ustanovuje ako jednu

zo zákonných podmienok pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolanie z funkcie

vedúceho služobného úradu a právna norma ustanovuje,

že riaditeľa úradu vymenúva a odvoláva Vláda Slovenskej republiky na návrh Ministra práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré zákonné podmienky v danej veci boli

splnené. Pre posúdenie skočenia štátnozamestnaneckého pomeru v danej veci spôsob

doručenia rozhodnutia Vlády Slovenskej republiky o odvolaní z funkcie žalobcovi je právne

bezvýznamné.

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď neprihliadol na námietku žalobcu,

že nebol odvolaný z funkcie vedúceho úradu. Podľa ustanovenia § 10 ods. 6 Zákona o štátnej

službe účinného od 1.1.2007 (, ktorým sa novelizoval Zákon o štátnej

službe) vznikol nový inštitút, tzv. personálna únia, ktorá spojila v sebe funkciu vedúceho

služobného úradu a jeho štatutárneho orgánu a preto žalobca odvolaním Vládou Slovenskej

republiky z funkcie riaditeľa bol zároveň odvolaný z funkcie vedúceho služobného úradu

podľa , z ktorých dôvodov sa odvolací súd plne stotožnil

s názorom súdu prvého stupňa.

Taktiež bol správny postup súdu prvého stupňa, keď považoval za nedôvodnú

námietku žalobcu, ktorou namietal, že v danej veci nebol dodržaný postup dvojinštantnosti

konania. Z administratívneho spisu v danej veci vyplýva, že rozhodnutím č. A/2007/3555

zo dňa 22.1.2007 rozhodoval ako orgán príslušný na konanie podľa § 125 ods. 1 v spojení

s § 126 Zákona o štátnej službe Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v R. a na základe

odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu podľa § 138 zákona o štátnej službe o tomto

odvolaní rozhodoval ako odvolací orgán Vedúci služobného úradu práce, sociálnych veci

a rodiny v R. preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 14.3.2007 č. A/2007/3748, teda tvrdenie

žalobcu, že v správnom konaní nebol dvojinštančný postup zachovaný, nebolo preukázané.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd, tak ako súd prvého stupňa, je viazaný rozsahom

dôvodov žaloby podľa nemohol odvolací súd preskúmať zákonnosť

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v časti, ktorou rozhodoval o finančných nárokoch

žalobcu, pretože túto námietku žalobca v pôvodnej žalobe nevzniesol a nevyplývala

ani z jej obsahu a žalobca tento dôvod nezákonnosti rozhodnutia správnych orgánov uplatnil

až v doplnení žaloby zo dňa 30.7.2007, teda po uplynutí zákonnej lehote podľa § 250b ods. 1

.

Odvolací súd z tých istých dôvodov, ako je uvedené vyššie, taktiež nemohol

prihliadnuť na námietku žalobcu, že list podpísaný predsedom vlády o jeho odvolaní

z funkcie, nie je rozhodnutím, keďže nemá náležitosti rozhodnutia a má len informatívny

charakter, pretože žalobca túto námietku vzniesol až v odvolaní proti rozsudku súdu prvého

stupňa a teda ju vzniesol po uplynutí zákonnej lehote podľa .

Z tých istých dôvodov odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalobcu, ktorou

namietal nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov v zmysle § 165g Zákona o štátnej

službe, pretože túto námietku žalobca uviedol až v odvolaní proti rozsudku krajského súdu,

teda po uplynutí zákonnej lehote podľa .

Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ krajský súd žalobu zamietol z dôvodu,

že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne, rozhodol vo veci

skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského

súdu podľa v spojení a s potvrdil.

Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c

O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože mu nevznikol právny nárok

na ich náhradu, v dôsledku jeho neúspechu v tomto konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 7. októbra 2008

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu