Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
491/366971.79dad2.pdf
PDF · 104.18 KB
No categories available
6Tdo/8/2008
N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 8/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka
na verejnom zasadnutí konanom 8. októbra 2008 v Bratislave, v trestnej veci obvineného M.
M. vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 1 T 45/2004, prerokoval dovolanie
obvineného, ktoré podal proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. mája 2007,
sp. zn. 1 To 92/2006, a podľa § 368 ods. 1, § 377, § 383 § 384 ods. 1, § 385 ods. 1, § 386,
§ 388 ods. 1 a § 391 Tr. por. rozhodol
t a k t o :
Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 16. mája 2007, sp. zn. 1 To 92/2004,
bol z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
p o r u š e n ý z á k o n
v ustanoveniach § 256 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov)
a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanovení § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (zák. č. 140/1961
Zb. v znení neskorších predpisov), v neprospech obvineného M.M..
Napadnuté uznesenie sa z r u š u j e .
Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo 16. mája 2004, sp. zn.
1T 45/2004, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Okresnému súdu Bratislava IV sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 5. októbra 2005, sp. zn. 1T 45/2004, uznal
obvineného M.M. za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. (účinného do 31. decembra 2005, v znení zákona č. 248/1994 Z.z.) na tom
skutkovom základe, že
v presne nezistený deň mesiaca január 1999 v Bratislave, na H. ul. č. 8, vo svojom
byte si zapožičal od poškodenej N. Ž. sumu 150 000 Sk, čo potvrdil na príjmovom
pokladničnom doklade z 28. januára 1999, a to na preklenutie finančných problémov svojej
firmy C., s.r.o., vydávajúc sa lživo za jej konateľa, pričom peniaze nezaevidoval
do účtovníctva firmy a tieto použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej N. Ž. škodu
vo výške 150 000 Sk.
Za to bol odsúdený podľa § 250 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
10 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
18 mesiacov v zmysle § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. Zároveň obvinenému bola
uložená povinnosť (§ 59 ods. 2 Tr. zák.), aby počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia uhradil spôsobenú škodu.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. (účinného do 31. decembra 2005) obvinený bol zaviazaný
nahradiť poškodenej N. Ž. škodu v sume 150 000 Sk spolu s úrokom z omeškania.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal prostredníctvom svojho obhajcu
obvinený odvolania, ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením zo 16. mája 2007, sp. zn.
1To 92/2006, zamietol podľa § 256 Tr. por. (účinného do 31. decembra 2005) ako nedôvodné.
Obvinený M. M., zastúpený obhajcom JUDr. Š. A., podal proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu dovolanie, poukazujúci na dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. (účinného od 1. januára 2006). Z jeho písomných dôvodov vyplýva, že obvinený
nepopiera ustálený skutkový stav. Priznal, že sumu 150 000 Sk si skutočne od poškodenej
požičal, avšak namietal právne posúdenie ustáleného skutku Okresným i Krajským súdom.
Uviedol, že na základe vykonaných dôkazov je nesprávny ich právny záver, že tieto peniaze
vylákal od poškodenej s podvodným úmyslom tak, ako to požaduje ustanovenie § 250 Tr. zák.
(účinného v čase uskutočnenia skutku), ktoré tiež vyžaduje úmyselné zavinenie. Navrhol
preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vyslovil porušenie ustanovenia
§ 256 Tr. por. (účinného do 31. decembra 2005), napadnutého uznesenia krajského súdu, toto
uznesenie zrušil a zrušil aj rozsudok Okresného súdu, ktorý tomuto uzneseniu predchádzal
a vec prikázal okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky prítomná na verejnom
zasadnutí navrhla podané dovolanie zamietnuť, pretože podľa jej názoru, v tomto prípade
nie je daný dovolací dôvod a právne posúdenie zisteného skutku súdmi nižších stupňov
je správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou, obvineným
v jeho prospech (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) proti výroku, ktorý sa ho priamo týka
v zákonom stanovenej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok
podať (§ 370 Tr. por.), za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 372, § 373 a § 374
Tr. por. a zároveň zistil, že podané dovolanie je potrebné prerokovať na verejnom zasadnutí
v zmysle § 383 Tr. por., lebo je zrejmé, že sú dané dôvody dovolania, ktoré obvinený v ňom
uviedol, t.j. podľa § 371 písm. i/ Tr. por.
Rozhodnutiami okresného a krajského súdu bolo ustálené, že obvinený v presne
nezistený deň mesiaca január 1999 v Bratislave, na H. ul. č. 8, vo svojom byte si zapožičal
od poškodenej N. Ž. sumu 1150 000 Sk, čo potvrdil na príjmovom pokladničnom doklade
z 28. januára 1999, a to na preklenutie finančných problémov svojej firmy C., s.r.o. vydávajúc
sa lživo za jej konateľa, pričom peniaze nezaevidoval do účtovníctva firmy a tieto použil
pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej N. Ž. škodu vo výške 150 000 Sk.
Na základe tohto skutkového stavu súd prvého stupňa a následne i odvolací súd
vyvodili, že obvinený poškodenú uviedol do omylu už pri prevzatí pôžičky v sume
150 000 Sk, lebo sa vydával za konateľa firmy, čím nebol, a peniaze použil pre svoju potrebu.
Dovolací súd po preskúmaní veci, však dospel k záveru, že zistený skutkový stav
nebol vyčerpávajúco logický hodnotený najmä z toho pohľadu, že či je preukázaný úmysel
obvineného už na začiatku celej transakcie (snahy získať pôžičku) uviesť poškodenú
do omylu, aby sa sám na jej úkor obohatil.
Súdy prvého i druhého stupňa bez výhrady považovali obhajobu obvineného
za účelovú; ten totiž tvrdil, že išlo o súkromnú pôžičku a poškodená netrvala na zmluve
o pôžičke, o vypracovanie, ktorej požiadal svedkyňu Ing. S. M.. Nebolo vzaté do úvahy
tvrdenie tejto svedkyne, ktorá jednoznačne uviedla, že obvinený ju požiadal o vyhotovenie
zmluvy o pôžičke medzi nim, ako súkromnou osobou a poškodenou na sumu 150 000 Sk.
V dôsledku pracovnej zaťaženosti ju však nestihla vyhotoviť, no poškodená
na nej netrvala a uspokojila sa s potvrdením o príjme uvedenej sumy na príslušnom doklade
s pečiatkou firmy, keďže čisté tlačivo nemala.
Z tohto pohľadu je zrejmé, že súdy prvého i druhého stupňa dôsledne nevyhodnotili,
z hľadiska preukázania subjektívnej stránky konania obvineného - jeho podvodného úmyslu,
sčasti rozpornú výpoveď poškodenej, na okolnosti vzniku predmetnej pôžičky. Z obsahu
výpovede poškodenej vyplýva, že peniaze obvinenému požičala na základe starej a dobrej
známosti, pričom mu ich sama doniesla do jeho súkromného bytu (za prítomnosti svojej dcéry
a manželky obvineného) a v čase odovzdania peňazí nežiadala doklad o ich prevzatí.
Až následne, po niekoľkých dňoch, požiadala o potrebný doklad. Nebola tiež vyhodnotená
skutočnosť, že až v opakovanom výsluchu pred vyšetrovateľom poškodená uviedla,
a to nepochybne na navádzajúcu otázku, že obvinenému by peniaze nepožičala na súkromné
účely, lebo bola svedkom, že pri takýchto pôžičkách ľudia strácali priateľov, no predmetné
peniaze požičala obvinenému, resp. ich firme, ktorá, v prípade problémov, tieto peniaze vráti
z jej majetku. V tejto súvislosti je teda nelogické, že uvedenú sumu obvinenému doručila
súkromne do bytu a netrvala na zmluve o pôžičke s firmou, ktorej majetok mal byť zárukou
na ich vrátenie. Na hlavnom pojednávaní tiež uviedla, že obvinený, keď následne pred ňou
v priestoroch firmy podpísal doklad o prevzatí peňazí, jej povedal, že peniaze jej vráti do pol
roka. Teda peniaze mal vrátiť on a nie firma. Tu treba tiež uviesť, že pre posúdenie
preukázania podvodného úmyslu nie je rozhodujúce len miesto kde sa doklady, potvrdenie,
zmluvy... podpisujú. Takéto doklady s úmyslom podvodu by sa mohli podpísať v byte,
reštaurácii a pod.
Z výpovede svedka J. J. vyplýva, že hoci obvinený nebol oficiálne zapísaný
ako konateľ firmy, tým bola zapísaná jeho manželka, ale túto funkciu prakticky
nevykonávala, riešil a zabezpečoval chod firmy. Keď chceli vo firme niečo robiť, riešiť,
zabezpečiť, museli sa pýtať obvineného. Rovnaká skutočnosť v podstate vyplýva
aj z vyjadrenia svedkyne Ing. S. M., ktorá okrem iného potvrdila, že obvinený mal
v jednotlivých prípadoch poverenie na zastupovanie firmy. Je teda zrejmé, že obvinený M.,
aj keď nebol zapísaný v obchodnom registri ako konateľ firmy, v podstate vykonával celú
činnosť, ktorú mal zabezpečovať konateľ, čo jeho manželka, zrejme formálne zapísaná,
ako konateľ firmy, nerobila.
Na základe uvedených skutočností a vykonaných dôkazov, súdy obidvoch riadnych
inštancií nesprávne vyhodnotili právne posúdenie zisteného skutkového stavu
a nevysporiadali sa dôsledne s obhajobnou argumentáciou obvineného, že ide
o občianskoprávny režim celého prípadu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, po zvážení všetkých
rozhodujúcich okolností dospel k záveru, že v doterajšom konaní zistený skutok, ktorý
mal spáchať obvinený, bol nesprávne právne posúdený ako trestný čin podvodu. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, rovnako ako jemu predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa
sú nezákonné, pretože bez nepochybného preukázania podvodného úmyslu obvinenému,
bol tomuto v podstate imputovaný záver, že konal v úmysle, od samého začiatku, obohatiť
sa na škodu iného jeho uvedením do omylu.
K nesprávnemu právnemu posúdeniu zisteného skutku dochádza aj vtedy, keď určité
konanie páchateľa je právne kvalifikované ako trestný čin, hoci nie sú naplnené všetky znaky
skutkovej podstaty deliktu; taký stav zakladá existenciu dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, preto podľa § 386 ods. 1 Tr. por.
vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 256 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.) a v konaní, ktoré
mu predchádzalo v ustanovení § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.)
v neprospech obvineného. Súčasne, v zmysle § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo 16. mája 2007, sp. zn. 1 To 92/2006, ako aj jemu predchádzajúci
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo 16. mája 2004, sp. zn. 1 T 45/2004, ako aj ďalšie
rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.
Zároveň prikázal Okresnému súdu Bratislava IV, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 8. októbra 2008
JUDr. Štefan M i ch á l i k , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová