Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/8/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka

na verejnom zasadnutí konanom 8. októbra 2008 v Bratislave, v trestnej veci obvineného M.

M. vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , prerokoval dovolanie

obvineného, ktoré podal proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. mája 2007,

sp. zn. , a podľa § 368 ods. 1, § 377, § 383 § 384 ods. 1, § 385 ods. 1, § 386,

a rozhodol

t a k t o :

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 16. mája 2007, sp. zn. ,

bol z dôvodov uvedených v

p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach ( v znení neskorších predpisov)

a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanovení , Tr. zák. (

Zb. v znení neskorších predpisov), v neprospech obvineného M.M..

Napadnuté uznesenie sa z r u š u j e .

Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo 16. mája 2004, sp. zn.

, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Okresnému súdu Bratislava IV sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 5. októbra 2005, sp. zn. , uznal

obvineného M.M. za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák. (účinného do 31. decembra 2005, v znení ) na tom

skutkovom základe, že

v presne nezistený deň mesiaca január 1999 v Bratislave, na H. ul. č. 8, vo svojom

byte si zapožičal od poškodenej N. Ž. sumu 150 000 Sk, čo potvrdil na príjmovom

pokladničnom doklade z 28. januára 1999, a to na preklenutie finančných problémov svojej

firmy C., s.r.o., vydávajúc sa lživo za jej konateľa, pričom peniaze nezaevidoval

do účtovníctva firmy a tieto použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej N. Ž. škodu

vo výške 150 000 Sk.

Za to bol odsúdený podľa § 250 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere

10 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní

18 mesiacov v zmysle § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. Zároveň obvinenému bola

uložená povinnosť (§ 59 ods. 2 Tr. zák.), aby počas plynutia skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia uhradil spôsobenú škodu.

Podľa (účinného do 31. decembra 2005) obvinený bol zaviazaný

nahradiť poškodenej N. Ž. škodu v sume 150 000 Sk spolu s úrokom z omeškania.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal prostredníctvom svojho obhajcu

obvinený odvolania, ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením zo 16. mája 2007, sp. zn.

, zamietol podľa (účinného do 31. decembra 2005) ako nedôvodné.

Obvinený M. M., zastúpený obhajcom JUDr. Š. A., podal proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu dovolanie, poukazujúci na dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/

(účinného od 1. januára 2006). Z jeho písomných dôvodov vyplýva, že obvinený

nepopiera ustálený skutkový stav. Priznal, že sumu 150 000 Sk si skutočne od poškodenej

požičal, avšak namietal právne posúdenie ustáleného skutku Okresným i Krajským súdom.

Uviedol, že na základe vykonaných dôkazov je nesprávny ich právny záver, že tieto peniaze

vylákal od poškodenej s podvodným úmyslom tak, ako to požaduje ustanovenie § 250 Tr. zák.

(účinného v čase uskutočnenia skutku), ktoré tiež vyžaduje úmyselné zavinenie. Navrhol

preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vyslovil porušenie ustanovenia

(účinného do 31. decembra 2005), napadnutého uznesenia krajského súdu, toto

uznesenie zrušil a zrušil aj rozsudok Okresného súdu, ktorý tomuto uzneseniu predchádzal

a vec prikázal okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky prítomná na verejnom

zasadnutí navrhla podané dovolanie zamietnuť, pretože podľa jej názoru, v tomto prípade

nie je daný dovolací dôvod a právne posúdenie zisteného skutku súdmi nižších stupňov

je správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou, obvineným

v jeho prospech ( ) proti výroku, ktorý sa ho priamo týka

v zákonom stanovenej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok

podať ( ), za splnenia zákonných podmienok uvedených v , a

a zároveň zistil, že podané dovolanie je potrebné prerokovať na verejnom zasadnutí

v zmysle , lebo je zrejmé, že sú dané dôvody dovolania, ktoré obvinený v ňom

uviedol, t.j. podľa

Rozhodnutiami okresného a krajského súdu bolo ustálené, že obvinený v presne

nezistený deň mesiaca január 1999 v Bratislave, na H. ul. č. 8, vo svojom byte si zapožičal

od poškodenej N. Ž. sumu 1150 000 Sk, čo potvrdil na príjmovom pokladničnom doklade

z 28. januára 1999, a to na preklenutie finančných problémov svojej firmy C., s.r.o. vydávajúc

sa lživo za jej konateľa, pričom peniaze nezaevidoval do účtovníctva firmy a tieto použil

pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej N. Ž. škodu vo výške 150 000 Sk.

Na základe tohto skutkového stavu súd prvého stupňa a následne i odvolací súd

vyvodili, že obvinený poškodenú uviedol do omylu už pri prevzatí pôžičky v sume

150 000 Sk, lebo sa vydával za konateľa firmy, čím nebol, a peniaze použil pre svoju potrebu.

Dovolací súd po preskúmaní veci, však dospel k záveru, že zistený skutkový stav

nebol vyčerpávajúco logický hodnotený najmä z toho pohľadu, že či je preukázaný úmysel

obvineného už na začiatku celej transakcie (snahy získať pôžičku) uviesť poškodenú

do omylu, aby sa sám na jej úkor obohatil.

Súdy prvého i druhého stupňa bez výhrady považovali obhajobu obvineného

za účelovú; ten totiž tvrdil, že išlo o súkromnú pôžičku a poškodená netrvala na zmluve

o pôžičke, o vypracovanie, ktorej požiadal svedkyňu Ing. S. M.. Nebolo vzaté do úvahy

tvrdenie tejto svedkyne, ktorá jednoznačne uviedla, že obvinený ju požiadal o vyhotovenie

zmluvy o pôžičke medzi nim, ako súkromnou osobou a poškodenou na sumu 150 000 Sk.

V dôsledku pracovnej zaťaženosti ju však nestihla vyhotoviť, no poškodená

na nej netrvala a uspokojila sa s potvrdením o príjme uvedenej sumy na príslušnom doklade

s pečiatkou firmy, keďže čisté tlačivo nemala.

Z tohto pohľadu je zrejmé, že súdy prvého i druhého stupňa dôsledne nevyhodnotili,

z hľadiska preukázania subjektívnej stránky konania obvineného - jeho podvodného úmyslu,

sčasti rozpornú výpoveď poškodenej, na okolnosti vzniku predmetnej pôžičky. Z obsahu

výpovede poškodenej vyplýva, že peniaze obvinenému požičala na základe starej a dobrej

známosti, pričom mu ich sama doniesla do jeho súkromného bytu (za prítomnosti svojej dcéry

a manželky obvineného) a v čase odovzdania peňazí nežiadala doklad o ich prevzatí.

Až následne, po niekoľkých dňoch, požiadala o potrebný doklad. Nebola tiež vyhodnotená

skutočnosť, že až v opakovanom výsluchu pred vyšetrovateľom poškodená uviedla,

a to nepochybne na navádzajúcu otázku, že obvinenému by peniaze nepožičala na súkromné

účely, lebo bola svedkom, že pri takýchto pôžičkách ľudia strácali priateľov, no predmetné

peniaze požičala obvinenému, resp. ich firme, ktorá, v prípade problémov, tieto peniaze vráti

z jej majetku. V tejto súvislosti je teda nelogické, že uvedenú sumu obvinenému doručila

súkromne do bytu a netrvala na zmluve o pôžičke s firmou, ktorej majetok mal byť zárukou

na ich vrátenie. Na hlavnom pojednávaní tiež uviedla, že obvinený, keď následne pred ňou

v priestoroch firmy podpísal doklad o prevzatí peňazí, jej povedal, že peniaze jej vráti do pol

roka. Teda peniaze mal vrátiť on a nie firma. Tu treba tiež uviesť, že pre posúdenie

preukázania podvodného úmyslu nie je rozhodujúce len miesto kde sa doklady, potvrdenie,

zmluvy... podpisujú. Takéto doklady s úmyslom podvodu by sa mohli podpísať v byte,

reštaurácii a pod.

Z výpovede svedka J. J. vyplýva, že hoci obvinený nebol oficiálne zapísaný

ako konateľ firmy, tým bola zapísaná jeho manželka, ale túto funkciu prakticky

nevykonávala, riešil a zabezpečoval chod firmy. Keď chceli vo firme niečo robiť, riešiť,

zabezpečiť, museli sa pýtať obvineného. Rovnaká skutočnosť v podstate vyplýva

aj z vyjadrenia svedkyne Ing. S. M., ktorá okrem iného potvrdila, že obvinený mal

v jednotlivých prípadoch poverenie na zastupovanie firmy. Je teda zrejmé, že obvinený M.,

aj keď nebol zapísaný v obchodnom registri ako konateľ firmy, v podstate vykonával celú

činnosť, ktorú mal zabezpečovať konateľ, čo jeho manželka, zrejme formálne zapísaná,

ako konateľ firmy, nerobila.

Na základe uvedených skutočností a vykonaných dôkazov, súdy obidvoch riadnych

inštancií nesprávne vyhodnotili právne posúdenie zisteného skutkového stavu

a nevysporiadali sa dôsledne s obhajobnou argumentáciou obvineného, že ide

o občianskoprávny režim celého prípadu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, po zvážení všetkých

rozhodujúcich okolností dospel k záveru, že v doterajšom konaní zistený skutok, ktorý

mal spáchať obvinený, bol nesprávne právne posúdený ako trestný čin podvodu. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, rovnako ako jemu predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa

sú nezákonné, pretože bez nepochybného preukázania podvodného úmyslu obvinenému,

bol tomuto v podstate imputovaný záver, že konal v úmysle, od samého začiatku, obohatiť

sa na škodu iného jeho uvedením do omylu.

K nesprávnemu právnemu posúdeniu zisteného skutku dochádza aj vtedy, keď určité

konanie páchateľa je právne kvalifikované ako trestný čin, hoci nie sú naplnené všetky znaky

skutkovej podstaty deliktu; taký stav zakladá existenciu dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. i/

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, preto podľa

vyslovil porušenie zákona v ustanovení () a v konaní, ktoré

mu predchádzalo v ustanovení , Tr. zák. ()

v neprospech obvineného. Súčasne, v zmysle zrušil uznesenie Krajského

súdu v Bratislave zo 16. mája 2007, sp. zn. , ako aj jemu predchádzajúci

rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo 16. mája 2004, sp. zn. , ako aj ďalšie

rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Zároveň prikázal Okresnému súdu Bratislava IV, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 8. októbra 2008

JUDr. Štefan M i ch á l i k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová