Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2a7/372937.7fb827.pdf
PDF · 103.48 KB
No categories available
5Cdo/202/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 202/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. Ľ. M., bývajúceho
v K., C., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom v K., proti žalovanému D.D., so sídlom v K.,
IČO: X., o zaplatenie 66 141,-- Sk istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Košice I pod sp.zn. 13 C 87/2004, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo 7. mája 2008, sp.zn. 5 Co 60/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom z 24. novembra 2006, č.k. 13 C 87/2004-72 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 110 722,64 Sk s 12,5 % úrokom z omeškania
od 16.10.2003 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi
zároveň priznal náhradu trov konania v sume 40 777,-- Sk, ktorú sumu žalovaného zaviazal
zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. M. S. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
S poukazom na ustanovenie § 76 ods. 2 Zákonníka práce (v znení do 30. júla 2006)
a výsledky dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi v dôsledku uzavretia dohody
o skončení pracovného pomeru so žalovaným podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
patrí dohodnuté odstupné vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku
a v zmysle článku 24 Kolektívnej zmluvy aj odstupné vo výške jedného priemerného
mesačného zárobku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 7. mája 2008, sp.zn.
5 Co 60/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, pokiaľ ním bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť žalobcovi 84 397,50 Sk s 12 % úrokmi z omeškania od 16.10.2003 do zaplatenia, ako
vecne správny v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil, keď mal za to, že prvostupňový súd úplne zistil
skutkový stav veci, vec správne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení
skutkového stavu. Súčasne zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu nad uvedenú sumu, t.j.
čo sa týka sumy 26 325,14 Sk s 12,5 % úrokmi z omeškania od 16.10.2003 do zaplatenia
zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 Os.p.), ani na jeho
zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p). Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Zmeňujúce rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. čiastočným
úspechom oboch účastníkov konania vo veci.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, čo do výroku o náhrade trov konania,
podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť
a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil
ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Namietal, že
odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal len z mechanického výpočtu miery
úspechu, pričom sa dopustil zjavných chýb v použitých sumách výpočtu náhrady trov
konania.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo
rozhodnuté o trovách konania. Vzhľadom na povahu rozhodnutia odvolacieho súdu, treba
prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho, posudzovať podľa ustanovení, ktoré
vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu.
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky
(§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia,
ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,
je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z ustanovenia § 239 O.s.p. nemožno
vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola v konaní zistená.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
žalobcu nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho
konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. októbra 2008
JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková