Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/132/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M., V., proti

odporkyni Ing. J. M., bývajúcej v B., zastúpenej Mgr. A. S., advokátkou v B., o zaplatenie

119 800,20 Sk istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.

, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 12. septembra 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odporkyne o d m i e t a .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 23. apríla 2007, č.k. -94 konanie

zastavil. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

navrhovateľka v priebehu konania o veci samej zobrala návrh späť z dôvodu, že v exekučnom

konaní jej bola uplatňovaná suma uhradená. Poukázal na to, že prvostupňový súd už raz

vo veci rozhodol rozsudkom z 5. júna 2001 č.k. -47, ktoré rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 4.7.2007. Na základe tohto rozhodnutia prebehlo voči odporkyni ako

povinnej exekučné konanie. Uvedené rozhodnutie však bolo uznesením Krajského súdu

v Bratislave z 31. januára 2005 sp.zn. zrušené a vec bola vrátená súdu prvého

stupňa z dôvodu, že súd nekonal s odporkyňou, ale nesprávne jej ustanovil opatrovníka, čím

jej odňal možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd dospel k záveru, že aj keď odporkyňa

so späťvzatím návrhu nesúhlasila z dôvodu, že pohľadávka bola uhradená v exekúcii, táto

skutočnosť nemá za následok nezastavenie konania z vážnych dôvodov. O trovách konania

rozhodol podľa veta druhá

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne uznesením z 12. septembra 2007

sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle

potvrdil. S poukazom na ustanovenie , , , ako aj vzhľadom na dispozičný

úkon navrhovateľky, nepovažoval odvolanie odporkyne za dôvodné. Skutočnosti uvádzané

odporkyňou, ktorými táto odôvodňovala svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu, nepovažoval

za vážne dôvody, pre ktoré by nemal konanie zastaviť. Poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ

má záujem, aby súd rozhodol o sume 119 800,20 Sk vo vzťahu k navrhovateľke, má možnosť

podať nový návrh a v ňom uplatňovať svoje návrhy, námietky a dôkazy, na ktoré chcela

poukazovať v tomto konaní. Jej obranu voči návrhu nepovažoval za potrebnú z dôvodu, že

navrhovateľka zobrala svoj návrh späť.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorá ho

s poukazom na ustanovenie a , navrhla zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala doterajší

priebeh konania vo veci. Namietala záver odvolacieho súdu o tom, že si môže podať nový

návrh na ochranu svojich práv, ktorý by bol úspešný. Ak by nebránila svoje práva ako

odporkyňa v tomto konaní, bol by právoplatný rozsudok okresného súdu č.k. -45,

ktorý napadla odvolaním a ktorý bol uznesením odvolacieho súdu sp.zn. zrušený.

Tento rozsudok by bol právoplatný a vykonateľný a bol by aj exekučným titulom. Nemohla

by sa domáhať zaplatenia vymoženej sumy ani ako bezdôvodného obohatenia a ani ako

náhrady škody, lebo táto bola uhradená na základe právoplatného rozhodnutia. Nevidela

dôvod, pre ktorý by si mala podať nejaký nový návrh aj z dôvodu, že súd bol povinný

zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami a dôkazmi. Nový návrh týkajúci sa

totožných subjektov a totožného predmetu konania by nebol úspešný, lebo by išlo o prekážku

res iudicata. Namietala, že súdy sa nezaoberali skutočnosťami, ktoré ona uvádzala ako vážne

dôvody, pre ktoré by súd konanie nemal zastaviť a preto považovala rozhodnutia za zmätočné

a nepreskúmateľné. Považovala za dôležité posúdiť, či vôbec bol na strane navrhovateľky

dôvod podávať vo veci návrh na začatie konania. Ona bola na základe nezákonného a nie

právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5. júna 2001 č.k. -45

nútená uhradiť dňa 17.3.2003 sumu 145 466,-- Sk a dňa 30.6.2003 sumu 12 500,-- Sk, keďže

bol vydaný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť v jej vlastníctve,

v ktorej býva. Poukazovala aj na tú skutočnosť, že návrh bol nedôvodný od samého začiatku

z dôvodu, že uplatňovanú pohľadávku už raz na základe platobného rozkazu Okresného súdu

Bratislava II z 3. novembra 1995 č.k. Ro 6303/95 zaplatila dňa 8.3.1995. Ide preto o vec

právoplatne rozhodnutú - res iudicata. Nesprávnym rozhodnutím odvolacieho súdu, vrátane

prvostupňového rozhodnutia, jej preto bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň si

uplatnila trovy právneho zastúpenia 10 539,-- Sk.

Navrhovateľka navrhla dovolanie odporkyne ako neprípustné odmietnuť. Rozhodnutie

odvolacieho súdu považovala za vecne správne, v súlade s jej dispozičným princípom

sporového konania. Tvrdenie o odňatí možnosti odporkyne konať pred súdom nepovažovala

za dôvodné z dôvodu, že súd neuskutočnil žiadny taký úkon, ktorým by jej odňal zákonom

priznanú možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 ), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ), alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 písm. c/ ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktoré nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí, kde dovolanie je prípustné, je nepochybné,

že prípustnosť dovolania odporkyne z ustanovenia nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

Vzhľadom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie odvolacieho súdu nie je zaťažené vadou podľa Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa

účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv. Odňatím možnosti konať pred súdom

v zmysle uvedeného ustanovenia treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi

konania odníma možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu priznáva Občiansky súdny

poriadok (R 50/1997), ako napr. právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy,

navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a pod.

O naplnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v odňatí možnosti konať pred súdom

dôjde vždy v prípadoch, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva

priznané mu , a to najmä právo predniesť (doplniť, či doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť

sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo

označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci

výsluchu otázky účastníkom alebo svedkom a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje

návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci; všade ide o prípady, keď

účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v práve

právne a skutkovo argumentovať prejednávanú vec.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že súd je pri prejednávaní veci

v občianskom súdnom konaní viazaný obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

a nasledujúcich . To potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu

Slovenskej republiky, podľa ktorej musí všeobecný súd vykladať a používať ustanovenia

v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním

nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.

Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať

v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ). Občianske súdne

konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej

upevňovanie a rozvíjanie ( ). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov

účastníkov občianskeho súdneho konania nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého

procesu (porov. nález sp.zn. alebo nález pod sp.zn. ).

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom a teda

k založeniu vady podľa dochádza vždy aj vtedy, ak súd zastaví konanie

z dôvodu nesprávnej aplikácie práva (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 14/1996, alebo rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp.zn. , uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod číslom

19/1996).

Z ustanovenia vyplýva, že navrhovateľ môže vziať za konania späť

návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie

zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí;

v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní ( ).

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak

dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu

na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa citovaných zákonných ustanovení je zastavenie konania na základe späťvzatia

návrhu v priebehu konania o veci samej síce viazané na súhlas druhého účastníka, vyžaduje sa

však, aby prípadný jeho nesúhlas so späťvzatím, ak má byť dôvodom nepripustenia

späťvzatia, bol opretý o vážny dôvod. Predmetné ustanovenie síce bližšie nevysvetľuje, čo

treba považovať za taký vážny dôvod, nepochybne ale musí ísť o dôvod, z ktorého vyplýva,

že je tu dôvodná požiadavka, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá. Súd preto musí

s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a povahu uplatňovaného nároku zvážiť, či

nesúhlas so späťvzatím je založený na právnom alebo inom (napr. ekonomickom alebo

morálnom) záujme druhej strany, aby o návrhu bolo meritórne rozhodnuté i napriek nezáujmu

navrhovateľa pokračovať v spore. V sporovom konaní je tento záujem spravidla daný vtedy,

ak konanie mohlo byť začaté aj na návrh odporcu (iudicium duplex), ako napr. v konaní

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, alebo ak meritórne rozhodnutie má právny význam pre odporcu. To však platí len

vtedy, ak nedošlo k splneniu návrhom uplatňovaného nároku. Ak ale plnenie už bolo

poskytnuté (nie je rozhodujúce, či odporca splnil dobrovoľne alebo splnenie dlhu bolo

realizované nútene), odpadla samotná podstata sporu a konanie a rozhodovanie súdu o návrhu

na splnenie povinnosti už nemôže viesť k sledovanému účelu. Pri takomto zistení musí súd

návrh (ak ho navrhovateľ nevezme späť) zamietnuť bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu bol

uplatnený nárok opodstatnený (resp. neopodstatnený). Účelom občianskeho súdneho konania

( a ) totiž je predovšetkým ochrana práv a právom chránených záujmov

účastníkov autoritatívnym rozhodnutím súdu.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd je toho právneho názoru, že ak navrhovateľ

zoberie návrh späť z dôvodu, že ním uplatnená pohľadávka zanikla splnením, odporca nemá

vážny dôvod pre nesúhlas so späťvzatím návrhu v zmysle Rozhodnutie

odvolacieho súdu je preto správne a opiera sa o náležité odôvodnenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na tú skutočnosť, že odporkyňa

v priebehu konania neuplatnila proti navrhovateľke svoje práva napr. vzájomným návrhom

( a nasl. ). K uplatneniu práva na súdnu ochranu podľa dochádza

vtedy, ak príslušný zákon umožňuje, aby sa fyzická alebo právnická osoba domáhala svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva sa však možno domáhať v súlade

s len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia vykonávajú.

Dovolací súd nepovažuje za správny ani záver dovolateľky o tom, že ak by sa

v konaní nebránila, bol by právoplatný a vykonateľný rozsudok okresného súdu č.k.

-45, ktorý by bol exekučným titulom. Uvedené rozhodnutie totiž bolo v rámci

odvolacieho konania zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nešlo

by pritom ani o vec právoplatne rozhodnutú, ako sa mylne domnieva dovolateľka. Zastavenie

konania v dôsledku späťvzatia návrhu nevytvára ani prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu

k návrhu, podanému v budúcnosti. Z dôvodu, že konanie bolo zastavené, nie je dôvodná ani

námietka dovolateľky spočívajúca v tom, že vo veci už bolo rozhodnuté v konaní sp.zn.

Ro 6303/95 Okresného súdu Bratislava III. V tejto súvislosti je pritom vhodné poukázať

na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

odporkyne nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie odporkyne ako neprípustné podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania

proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

s použitím ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. októbra 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková