Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/19/2008

Najvyšší súd5 Obdo 19/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov JUDr. Štefana Šatku a JUDr. Zdenky Kohútovej, v právnej

veci žalobcu: U.,

X., IČO: X., zastúpeného JUDr. P., advokátom, M., 974 01 Banská Bystrica, proti

žalovanému: A.,

so sídlom D., IČO: X., zastúpeného JUDr. V., advokátom, V., 960 01 Zvolen, o zaplatenie 77

840,-- Sk s prísl., vedenej

na Okresnom súde vo Zvolene pod č. k. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 14. marca 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. zo dňa 14. marca 2008 a rozsudok Okresného súdu vo Zvolene

č. k. -67 zo dňa 10. septembra 2007 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému

súdu vo Zvolene na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 77 840,-- Sk

s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 147 840,-- Sk od 15. 01. 2004 do 24. 06. 2004,

s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 77 840,-- Sk od 25. 06. 2004 do zaplatenia

a nahradiť trovy konania 8 930,50 Sk.

Zistil, že na základe zmluvy o podnájme zo dňa 28. 12. 2002, ktorú uzavrel A. P. so

žalovaným, užíval žalovaný prenajatú poľnohospodársku pôdu o rozlohe 1 410 ha. Zmluvou

o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 11. 2003 postúpil A. P. pohľadávku, ktorú mal voči

žalovanému titulom nájomného za užívanú poľnohospodársku pôdu vo výške 147 840,-- Sk

žalobcovi. Nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, že predmetnú pohľadávku zaplatil,

pretože z výpisu z účtu z 28. 12. 2006, ktorý predložil, nevyplýva, že platba 77 840,-- Sk je

platbou za nájomné za rok 2003. Žalovaný nepreukázal, že zvyšok pohľadávky – predmetnú

sumu

77 840,-- Sk zaplatil žalobcovi alebo A. S.. Preto ho súd prvého stupňa zaviazal na jej

zaplatenie.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, navrhoval zmeniť rozsudok a žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Namietal, že nemal vedomosti o postúpení pohľadávky pre žalobcu a podľa jeho

názoru žalobca vypracoval zmluvu o postúpení pohľadávky až dodatočne, keď sa v konaní

dostal do dôkaznej núdze. Postúpenie pohľadávky podľa tejto zmluvy sa malo týkať faktúry

č. 372003 vystavenej dňa 27. 11. 2003 pre žalovaného zo strany A. PD S.

na sumu 846 000,-- Sk na základe zmluvy o podnájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa

28. 12. 2002. Fakturovanú sumu 846 000,-- Sk žalovaný uhradil pre A. PD S. v splátkach, a to

dňa 22. 12. 2003 vo výške 119 608,-- Sk a dňa 01. 04. 2004 vo výške

726 291,-- Sk. Z toho vyplýva, že A. PD S. malo postúpiť žalobcovi neexistujúcu

pohľadávku.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací o odvolaní žalovaného rozhodol tak,

že zmenil rozsudok a žalobu zamietol. Dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal,

že boli splnené podmienky na to, aby sa ako postupník voči žalovanému ako dlžníkovi

domáhal zaplatenia pohľadávky za nájomné za užívanie poľnohospodárskej pôdy za rok 2003

titulom pohľadávky, ktorá vznikla subjektu A. PD S. na základe zmluvy o podnájme zo dňa

28. 12. 2002. Žalobca nepreukázal, že postupca A. PD S. postúpenie pohľadávky oznámil

dlžníkovi a nepreukázal ani to, že žalobca ako postupník postúpenie pohľadávky žalovanému

ako dlžníkovi preukázal. Nepreukázal ani žiadny iný nárok voči žalovanému na zaplatenie

tejto pohľadávky.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 14. 11. 2003 mala byť pohľadávka A. PD S. na zaplatenie podnájmu

z poľnohospodárskej pôdy. Podľa zmluvy bola táto pohľadávka postúpená vo výške

147 840,-- Sk. Odvolací súd mal za preukázané, že postúpená pohľadávka A. PD S. vo výške

147 840,-- Sk týkajúca sa časti poľnohospodárskej pôdy 246,4 ha, mohla byť len súčasťou

vyúčtovaného nájmu faktúrou v novembri 2003 na sumu

846 000,-- Sk. Pokiaľ žalovaný tvrdil a aj preukázal, že pohľadávku A. PD S. z faktúry č.

37/2003 uspokojil v splátkach, a to dňa 22. 12. 2003 v sume 119 608,-- Sk a dňa 01. 04. 2003

v sume 726 291,-- Sk, v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky dňa

14. 11. 2003 táto pohľadávka ešte veriteľovi zaplatená nebola. Nešlo by preto o postúpenie

neexistujúcej pohľadávky tak, ako to namietal žalovaný. Pohľadávka A. PD S. voči

žalovanému v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky ešte existovala. Podstatné však

je, že žalobca v konaní nepreukázal, že postúpenie pohľadávky bolo zo strany postupcu A.

PD S. oznámené žalovanému, resp., že žalobca uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky

žalovanému preukázal podľa . Preto sa žalovaný zbavil

svojho záväzku plnením pôvodnému veriteľovi, ktorým bol A. PD S.. Žalobca oznámenie

postúpenia pohľadávky žalovanému, resp. preukázanie uzavretia zmluvy o oznámení

pohľadávky, ktorá musí mať podľa písomnú formu,

nepreukázal ani v odvolacom konaní. V konaní preto nebola preukázaná aktívna legitimácia

žalobcu na vymáhanie tejto pohľadávky, preto odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu

zamietol ako nedôvodnú.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Uviedol, že napadnutý

rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva,

z čoho odvolací súd ustálil, že nárok žalobcu je sporný. Taktiež neobstojí záver, že nebolo

preukázané oznámenie postúpenia pohľadávky žalovanému, pretože ustanovenie § 526

podrobne neupravuje formu oznámenia postúpenia pohľadávky.

V tejto veci bola uzavretá aj ústna dohoda medzi postupcom A. PD S., žalobcom a žalovaným

v tom, že nájomné za poľnohospodársku pôdu za rok 2003 uhradí žalovaný priamo žalobcovi.

Sumu vo výške 70 000,-- Sk zaplatil žalovaný v hotovosti do pokladne žalobcu dňa 24. 06.

2004 za nájom poľnohospodárskej pôdy vo výmere 246,4 ha za rok 2003 a štatutárny

zástupca žalovaného – predseda družstva I. prisľúbil, že zvyšok pohľadávky – žalovaná suma

77 840,-- Sk bude zaplatená do konca roka 2004, čo sa nestalo.

Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno pred súdom prvého stupňa a predložil

zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 11. 2003 a na pojednávaní predložil súdu prvého

stupňa na nahliadnutie aj písomné oznámenie postupcu adresované žalovanému dlžníkovi

o postúpení pohľadávky. Žalobca je toho názoru, že odvolací súd vec nesprávne právne

posúdil v procesno-právnej rovine, a preto dospel k nesprávnym úvahám v procese

dokazovania, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto navrhuje

dovolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že dovolanie považuje za

nedôvodné a rozsudok odvolacieho súdu za správny. Od počiatku bolo zrejmé, že žalobca

si uplatňuje svoje nároky nedôvodne, čo je zrejmé už z jeho pôvodnej zmätočnej žaloby.

Až v priebehu konania žalobca produkoval ďalšie dôkazy – zmluvu o postúpení neexistujúcej

pohľadávky zo dňa 14. 12. 2003. Navrhuje preto dovolanie žalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ), zastúpený advokátom (

ods. l ), proti rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. l ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ods. l ), preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa , a dospel

k záveru, že rozsudok treba zrušiť podľa 243b ods. l , a taktiež podľa

je treba zrušiť aj rozsudok súdu prvého stupňa, pretože má vady, pre ktoré sa zrušilo

rozhodnutie odvolacieho súdu.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca ako vlastník poľnohospodárskych pozemkov

vo výmere 246,4 ha v katastrálnom území S., tieto prenajal pre žalovaného nájomnou

zmluvou zo dňa 23. 12. 2003. V tejto zmluve dohodli ročné nájomné vo výške

1 200,-- Sk/ha za ornú pôdu a 600,-- Sk/ha za ostatnú pôdu. Toto v konaní nebolo sporné,

vyplýva to aj z predloženej písomnej nájomnej zmluvy. Faktúrou č. 272003 zo dňa

30. 12. 2003 fakturoval žalobca pre žalovaného na základe zmluvy o podnájme medzi

A. PD S. ako prenájomcom a žalovaným ako podnájomcom za 246,4 ha

pôdy po 600,-- Sk/ha, spolu 147 840,-- Sk. Z tejto fakturovanej sumy žalovaný uhradil

žalobcovi 70 000,-- Sk dňa 24. 06. 2004 v hotovosti do pokladne žalobcu, ako to vyplýva

z predloženého výdavkového a príjmového pokladničného dokladu. Zvyšná neuhradená časť

tejto faktúry za prenájom vo výške 77 840,-- Sk je predmetom tohto sporu. Z uvedeného

vyplýva, že uplatnená pohľadávka žalobcu vo výške 77 840,-- Sk, je pôvodnou pohľadávkou

žalobcu voči žalovanému, nie pohľadávkou získanou postúpením od iného subjektu, ako to

v ďalšom priebehu konania na súde prvého stupňa a v odvolacom konaní tvrdil žalobca.

Neobstojí preto záver odvolacieho súdu v napadnutom rozsudku, že žalobca nepreukázal

v konaní svoju aktívnu legitimáciu, lebo nepreukázal, že mu bola predmetná pohľadávka

postúpená od veriteľa A. PD S.. Taktiež neobstojí rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým

vyhovel žalobe na tom základe, že žalovaný je povinný zaplatiť predmetnú uplatnenú časť

nájomného 77 840,-- Sk, pretože nepreukázal, že predmetnú pohľadávku zaplatil žalobcovi

alebo postupcovi A. PD S..

Dovolací súd nezistil z obsahu spisu, že v priebehu konania došlo k zmene žaloby

v zmysle ods. l , teda, že žalobca si v konaní uplatňuje predmetnú pohľadávku

77 840,-- Sk z iného dôvodu, na inom skutkovom základe, ako si uplatnil v žalobe – za nájom

poľnohospodárskej pôdy na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 23. 12. 2003 medzi

žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, ktorý žalobca vyfakturoval

žalovanému predmetnou faktúrou č. 272003 zo dňa 30. 12. 2003. V súdnom konaní nemožno

konať o inej pohľadávke, aj keď sa svojou výškou zhoduje s pôvodne uplatnenou

pohľadávkou, ak súd nepripustí zmenu návrhu podľa

V tomto konaní na súde prvého stupňa, aj v odvolacom konaní, súdy viedli konanie

o pohľadávke žalobcu, ktorú pre žalobcu postúpil veriteľ žalovaného – A. PD S. vo výške 77

840,-- Sk a nie o pohľadávke, ktorú si uplatnil žalobca v žalobe. Ich úlohou v ďalšom konaní

bude vykonať dokazovanie o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu 77 840,-- Sk na

zaplatenia nájomného za rok 2003 z nájomnej zmluvy zo dňa 23. 12. 2003, ak v priebehu

konania žalobca nepožiada o pripustenie zmeny návrhu podľa ods. l

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že v konaní pred odvolacím

súdom a súdom prvého stupňa došlo k inej vade – konali o inej pohľadávke ako bola

uplatnená v žalobe, a to malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ O. s. p).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preto rozsudok odvolacieho súdu

v napadnutom rozsahu zrušil ( ods. l ) a zrušil aj rozhodnutie súdu prvého

stupňa podľa , pretože aj rozhodnutie súdu prvého stupňa malo tie isté

vady ako rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znova o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. októbra 2008

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.