Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ea3/372573.1a8706.pdf
PDF · 121.26 KB
No categories available
5Obo/61/2008
Najvyšší súd5 Obo 61/2008 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Štefana Šatku a JUDr. Zdenky Kohútovej,
v právnej veci žalobcu: I., správca konkurznej podstaty úpadcu I., proti žalovanej: A.,
podnikateľka, bytom
L., zast. J., advokátom, ul. Č., N., o zaplatenie sumy 584 096,20 Sk istiny s príslušenstvom,
na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-43 Cb 322/96-114 zo dňa
17. septembra 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. Z-2-43 Cb 322/96-114 zo dňa 17. septembra 2007 p o t v r d z u j e.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy
odvolacieho konania v sume 20 484,-- Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd žalobu v celom rozsahu žalobu zamietol.
V odôvodnení sa konštatuje, že pôvodne označený žalobca T., sa domáhal voči označenej
žalovanej zaplatenia sumy 584 096,20 Sk istiny s príslušenstvom za dodávku punčoch
a koženej galantérie.
Na majetok bývalého žalobcu bol Krajským súdom v Ostrave vyhlásený konkurz
na základe uznesenia č. j. 14K 48/2001. Vzhľadom k tomu, do konania vstúpila namiesto
doterajšieho žalobcu SKP I., ktorá navrhla, aby súd pokračoval v konaní. Písomným podaním,
došlým konajúcemu súdu dňa 20. 05. 2003 navrhla správkyňa konkurznej podstaty žalobcu,
aby do konania vstúpila na strane žalobcu O. s. r. o. Uznesením konajúceho súdu č. k. 43 Cb
322/96 zo dňa 19. 05. 2003 súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca I. a na jeho miesto
nastúpila O.,
X., IČO: X.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 08. 2003. Listom, došlým súdu
dňa 28. 08. 2003 O., navrhla zámenu účastníkov konania s tým, aby súd pripustil zámenu
účastníkov tak, že na miesto žalobcu O. s. r. o. vstúpi do konania I.. Správca konkurznej
podstaty úpadcu I., a. s. na základe zmluvy o postúpení, pohľadávky za účelom splnenia
záväzku na správcu konkurznej podstaty I., a. s., I..
Prvostupňový súd vo veci už rozhodol a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Proti tomuto
rozhodnutiu bolo zo strany žalovanej podané odvolanie. Uznesením Najvyššieho súdu SR
č. k. 1 Obo 65/2006 zo dňa 30. 01. 2007 Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č .k. Z-2-43 Cb 322/96 zo dňa 04. 07. 2005 zrušil a vec vrátil na nové konanie.
Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že je potrebné doplniť dokazovanie ohľadne
uzavretia kúpnej zmluvy a preukázania splnenia dodávky.
Žalobcovi sa v súdom stanovenej lehote 30 dní nepodarilo získať žiadne doklady, ako
sám uviedol na pojednávaní. V predmetnej veci ďalej uviedol, že tieto doklady už ani
nenapĺňajú podmienky ich uloženia – archivácie, nakoľko uplynulo viac ako 15 rokov.
Správca konkurznej podstaty žiadal poskytnúť ďalšiu lehotu na zabezpečenie týchto
dokladov. S týmto postupom však nesúhlasil právny zástupca žalovanej, ktorý žiadal spor
rozhodnúť na pojednávaní.
Po doplnení dokazovania, v doplnení právne relevantného dokladu na preukázanie
prevzatia tovaru žalovanou, súd skonštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal
prevzatie tovaru žalovanou, je potrebné žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. O trovách konania
súd rozhodol na základe úspechu žalovanej v spore podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. V odvolaní uviedol, že právny
zástupca žalovanej nepopiera existenciu vyvezeného a prevzatého tovaru za vyše pol milióna
korún. Žalovaná však konajúcemu súdu úspešne vnútila fikciu, že nie je podnikateľka.
Žalovaná nebola v roku 1992 a ani dnes zbavená svojprávnosti a svojim konaním spôsobila
žalobcovi škodu veľkého rozsahu a tovar bol prevzatý po jej prepustení z nemocnice.
Je preukázané, že podpísala výkazy zo špecifikáciou tovaru, podpísala zmluvu o obchodných
podmienkach, pričom svoje podpisy popiera a odvoláva sa na šetrenie polície. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, mal súd preto oprieť svoje dokazovanie o uvedenú dokumentáciu
polície, o prípadnú výpoveď doručovateľa, prepravcu tovaru, prípadne vypočuť
zodpovedných pracovníkov firmy T..
Chce zdôrazniť, že prevzatie tovaru bolo uskutočnené 21. 08. 1992 a 27. 08. 1992,
žalobný návrh bol podaný 09. 11. 1995 a pohľadávka od pôvodného žalobcu T. a. s., Z.,
prešla na úpadcu – správcu konkurznej podstaty firmy T., následne prešla
na O. a nakoniec prešla na správcu konkurznej podstaty úpadcu I. a. s. Od nesplnenia záväzku
zo strany žalovanej dnes uplynulo už 15 rokov. Preto pre žalobcu je dnes veľmi
problematické nájsť originály dokladov, ktoré teraz požaduje súd, pretože uplynula zákonná
doba ich archivácie a hlavne tieto doklady boli odovzdávané medzi postupcami pohľadávky,
boli odovzdávané pri rôznych kontrolách a šetreniach daňovým, policajným a iným štátnym
kontrolným orgánom, a preto mohlo dôjsť k ich strate, založeniu alebo znehodnoteniu.
Žalobca popiera tiež výšku trov konania v sume 105 302,-- Sk, pretože táto nie je
v rozsudku špecifikovaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhuje napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec podľa § 212 ods.1 O. s. p., § 214 ods. 1 O. s. p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie
kúpnej ceny v sume 584 096,20 Sk za dodávku koženej galantérie a pančúch vyúčtovanej
faktúrou č. 021111 zo dňa 21. 08.1992 a č. 022390 zo dňa 27. 08. 1992.
Podľa § 409 ods. 1 OBZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo, alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Základnou podmienkou pre uplatnenie práva predávajúcim na zaplatenie kúpnej ceny
je povinnosť dodať tovar kupujúcemu; povinnosť odovzdať doklady vzťahujúce sa na tovar
ustanovené v zmluve, a to spôsobom dohodnutým alebo určeným zákonnom a povinnosť
umožniť kupujúcemu nadobudnutie vlastníckeho práva.(§ 411 OBZ). Ak sú splnené tieto
základné povinnosti zo strany predávajúceho, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu
Podľa § 120 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať
aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.).
Povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení je na strane žalobcu.
V spornom prípade žalobca ako predávajúci neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil žiadne
relevantné dôkazy o splnení dodávky, napriek tomu, že prvostupňový súd ho vyzval
na doplnenie dôkazov.
Zmluva o obchodných podmienkach, ktoré sporové strany uzavreli dňa 14. 07. 1992
nie je dôkazom o splnení spornej dodávky. V bode 2 predmetnej zmluvy, označenej ako
predmet zmluvy, si sporové strany dohodli spôsob uzavierania budúcich kúpnych zmlúv.
Podkladom pre ich uzavretie je objednávkový výkaz obsahom, ktorého bola ponuka
predávajúceho, ktorý mal mať dve časti, obrazovú - katalóg obuvi a koženej galantérie
a textovú - objednávkový výkaz. Podpisom účastníkov na každom vyplnenom liste
objednávkového výkazu vzniká návrh kúpnej zmluvy a kúpna zmluva je uzavretá prevzatím
tovaru kupujúcim. Ďalšiu formu kúpnej zmluvy si sporové strany dohodli podľa osobného
výberu kupujúceho v zmysle predložených vzoriek a zmluva vzniká po podpise objednávky
tohto výberu obidvomi zmluvnými stranami. Žalobca však nepreukázal uzavretie kúpnej
zmluvy uvedeným spôsobom.
V spise sa nachádza len faktúra č. 021111 zo dňa 21. 08. 1992, č. 022390 zo dňa
27. 08. 1992 a dodací list číslo 51099 zo dňa 20. 08. 1992, dodací list číslo 52535 zo dňa
27. 08. 1992, ktoré však nie sú potvrdené podpisom ani pečiatkou žalovanej (kupujúcim).
Taktiež voľný výkaz KG a drobného tovaru na expedíciu – august s vyznačeným dátumom
zo 16. 08. 1992 a zo 23. 08. 1992 nie je dôkazom o dodaní tovaru, ktorého zaplatenia kúpnej
ceny sa žalobca domáha predmetnou žalobou.
Tvrdenie žalobcu, že žalovaná nepopiera prevzatie tovaru, ale že tovar prevzal jej
druh, nie je dôvodné. Žalovaná od začiatku súdneho sporu namietala dodanie a prevzatie
tovaru.
Námietka žalobcu ohľadne priznania výšky trov konania v sume 105 302,--Sk
bez špecifikácie prvostupňovým súdom je právne irelevantná. Žalovaná predložila
špecifikáciu trov konania, z ktorej aj prvostupňový súd vychádzal pri ich priznaní (č. l. 113).
Najvyšší súd ako súd odvolací sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že
žalobcom uplatnené právo na zaplatenie kúpnej ceny je nedôvodné, a preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 224 ods. 1
O. s. p. a úspešnému žalovanému priznal trovy odvolacieho konania v sume 20 484,-- Sk
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (jeden úkon právnej pomoci po 10 650,-- Sk; paušálna
náhrada výdavkov po 190,-- Sk; náhrada za stratu času 4 438,-- Sk; cestovné náklady N. -
Bratislava a späť s použitím motorového osobného vozidla – 5 206,-- Sk).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 8. októbra 2008
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.