Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b0f/377577.dbad6f.pdf
PDF · 101.92 KB
No categories available
6To/3/2008
N a j v y š š í s ú d 6 To 3/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovaným Ing. E.
C. a RNDr. J. L. CSc. pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky,
psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva
podľa 9 ods. 2, § 187 ods. 1, písm. b/, písm. d/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006,
na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2008 v. Bratislave, o odvolaní krajského prokurátora
v Bratislave proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2008, sp. zn. 6 T 3/04,
rozhodol
t a k t o:
Podľa § 258 ods. 1 písm. b,/ písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 napadnutý
rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa vec vracia Krajskému
súdu v Bratislave, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2008, sp. zn. 6 T 3/04, boli
obžalovaní Ing. E. V. a RNDr. J. L. CSc. uznaní za vinných z trestného činu nedovolenej
výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
podľa § 187 ods. 1, písm. d/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe,
že spolu s obžalovaným Š. H., ktorý bol vylúčený na samostatné konanie a rozhodnutie,
obvinený Ing. E. C., na základe požiadavky obvineného Š. H., ako výrobný námestník
firmy S. a.s. H., pod zámienkou vývoja nového lieku s obsahom psychotropnej látky,
na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva SR, sp. zn. PS-D-467/01, zo dňa
2. mája 2001 objednal vo firme F., 250g psychotropnej látky Temazepamu, ktorú
po jej dodaní do firmy S. dňa 22. júna 2001 prevzal a následne ju v presne nezistený deň
odovzdal obvinenému Š. H., ktorému prisľúbil spracovanie Temazepamu dodaného
vo forme bieleho prášku na kapsule prostredníctvom firmy I. Z.. V. presne nezistený deň
v júli 2001 obvinený Š. H. T. po predchádzajúcej dohode s Ing. P. V., CSc. tomuto
aj odovzdal. Následne po pokuse o výrobu kapsúl s obsahom Temazepamu, ktoré však
nespĺňali kvalitatívne kritéria, odovzdal v presne nezistený deň V. júli 2001 obvinený Ing. E.
C. obvinenému Š. H. nestotožnené množstvo kapsúl s obsahom Temazepamu a tiež zbytku
Temazepamového bieleho prášku.
Keďže z uvedeného množstva Temazepamu a z jeho pôvodného stavu, bieleho prášku
sa nepodarilo vyrobiť kapsule vhodné na predaj, obvinený Š. H. oslovil v auguste 2001
obvineného Doc. RNDr. J. L. CSc, pracovníka Štátneho ústavu pre výskum liekov
s požiadavkou, aby biely prášok Temazepam spracoval na roztok vhodný na zakapslovanie.
Túto požiadavku obvinený Doc. RNDr. J. L., CSc. pri využití svojich profesionálnych
znalostí a zaradenia svojho pracoviska splnil. Približne v septembri 2001 odovzdal
obvinenému Š. H. presne nezistené množstvo do 1 litra roztoku Temazepamu, ktorý obvinený
Š. H. opätovne dňa 13. septembra 2001 odniesol na spracovane a výrobu kapsúl do podniku I.
Z..
Množstvo kvapalného Temazepamu však nebolo vhodné na odskúšanie strojného
zariadenia a overenie možností výroby vo veľkom množstve. Preto obvinený Ing. E. C.
na naliehanie obvineného Š. H. prostredníctvom odbytového oddelenia firmy S. H.,
na základe povolenia objednal vo firme F. 2000 g Temazepamu, ktorá bola dodaná do firmy
S. dňa 7. januára 2002 do kancelárie obvineného Ing. E. C. a tam ponechaná jeho sekretárke.
Následne obvinený Ing. E. C. telefonicky inštruoval svoju sekretárku - svedkyňu J. K.,
aby látku, balenú v čiernom igelitovom vreci odovzdala obvinenému Š. H.. Obvinený Š. H.
následne po tom prišiel dňa 8. januára 2002 do firmy S. a previezol ho do B., kde ho odovzdal
obvinenému Doc. RNDr. J. L. V. jeho kancelárii, v. mieste jeho pracoviska v Štátnom ústave
pre výskum liečiv v B. na M. ulici , kde bol aj dňa 16. januára 2002 zaistený pri prehliadke
iných priestorov.
Temazepam je v zmysle Zákona č. 139/98 Z.z. o omamných a psychotropných látkach
zaradený do III. skupiny psychotropných látok.
Za to im bol uložený, každému samostatne, peňažný trest 15 000 Sk a pre prípad,
že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Proti tomuto rozsudku podal krajský prokurátor v Bratislave odvolanie v neprospech
oboch obžalovaných, čo do výroku o treste. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku
vo výroku o treste a navrhol obom obžalovaným uložiť primerané tresty odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu na jeden rok, pre ktoré obžalovaní Ing. E. C.
a RNDr. J. L., CSc. s prihliadnutím na ich doterajší život spĺňajú zákonom stanovené
podmienky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania preskúmal podľa
§ 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým
mohol odvolateľ (generálny prokurátor Slovenskej republiky) podať odvolanie, i správnosť
postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a zistil, že krajský súd pochybil pri právnom posúdení zisteného konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s revíznym princípom mohol postupovať
na základe odvolania podaného v neprospech obžalovaných Ing. E. C. a RNDr. J. L., CSc.,
v ich prospech.
Preskúmaním spisu totiž zistil, že konanie obžalovaných Ing. E. C. a RNDr. J. L., CSc.
tak ako bolo popísané v skutku odsudzujúceho rozsudku podľa § 258 ods. 1, písm. b/
a písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 najmä pre jeho nejasnosť a pre to, že súd
nevzal do úvahy všetky okolnosti významné pre rozhodnutie a pre pochybnosti o jeho
správnosti bude na objasnenie veci treba dôkazy opakovať alebo vykonávať dôkazy ďalšie
a ich vykonávanie pred odvolacím súdom by znamenalo nahradzovať činnosť súdu prvého
stupňa.
Doposiaľ vykonanými dôkazmi sa preukázalo, že Š. H. nahovoril oboch obžalovaných
na súčinnosť pri výskume, vývoji a výrobe liečiva Remestan obsahujúceho Temazepam, ktorý
je v zmysle Zákona č. 139/98 Z.z. o omamných a psychotropných látkach zaradený
do III. skupiny psychotropných látok.
Na zadováženie i prechovávanie tejto látky mali obaja obžalovaní riadne oprávnenie
a nič im nebránilo si takú látku zadovážiť, nakladať s ňou a prechovávať ju. Jediným
podozrivým postupom je, z akého dôvodu v podstate neznámemu človeku, Š. H., vychádzali
obaja tak v ústrety, ak z toho nemali žiadny prospech a zverili mu Temazepam bez toho,
aby si overili, či má oprávnenie takýto liek držať a prechovávať ho, čo však nie je trestné
(z pohľadu obžalovaných, ale nie Š. H.) podľa § 187 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Doterajším dokazovaním nebolo preukázané, že ani jeden z obžalovaných nemal
oprávnenie prechovávať takúto látku a ich trestná zodpovednosť sa v skutku odsudzujúceho
rozsudku zakladala iba na slovnom spojení: „ pod zámienkou vývoja nového lieku s obsahom
psychotropnej látky“, čomu však odporoval ďalší text skutku, z ktorého vyplývalo,
že obžalovaný Ing. E. C. objednal Temazepam a proces vývoja nového lieku začal na základe
povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a nie svojvoľne. Rovnako z titulu
svojich funkcií a pracovného zaradenia ako obžalovaný Ing. E. C., tak aj obžalovaný RNDr. J.
L. CSc. mali oprávnenie prechovávať a nakladať s Temazepamom.
Krajský súd v Bratislave odôvodnenie svojho rozsudku uzatvoril nasledujúcimi
vetami:
„Dokazovaním bolo v konaní pred súdom jednoznačne preukázané, že obžalovaný
Ing. C. psychotropnú látku Temazepam zadovážil a prechovával a následne aj obžalovaný
Doc. L. túto psychotropnú látku prechovával.
Je potrebné uviesť a vyplýva to aj zo znaleckých posudkov, že látka Temazepam
je zaradená na základe Zákona č. 139/98 Z.z. v znení Zákona č. 260/1999 Z.z. do III. skupiny
psychotropných látok.
Dokazovaním však nebolo preukázané, že obaja obžalovaní neoprávnene zadovážili
predmetnú látku Temazepam. Predmetná látka bola z Talianska dovezená na základe
povolenia Ministerstva zdravotníctva SR, na základe objednávky nákupného oddelenia S.,
pričom S. mala všeobecné povolenie na dovoz omamných a psychotropných látok“.
Krajský súd v Bratislave sa však už hlbšie nezaoberal a nevyhodnotil obhajobné
tvrdenia oboch obžalovaných o tom, že mali oprávnenie nielen držať a nakladať,
ale aj prechovávať také látky, akou je aj Temazepam. Tieto tvrdenia potvrdili aj niektorí
svedkovia – kolegovia obžalovaných.
Krajský súd vôbec nevypočul svedka Š. H., resp. ho vypočul v postavení obvineného,
pred vylúčením jeho veci na samostatné konanie, po vylúčení jeho veci ho už v postavení
svedka nevypočul a teda logicky jeho výpoveď nemohol ani vziať do úvahy pri hodnotení
dôkazov.
Š. H. pritom v prípravnom konaní celistvo a súvisle opísal svoje konanie, aj súčinnosť
s oboma obžalovanými. Nebolo objasnené len to, z akého dôvodu obaja obžalovaní
bez problémov a urgentne napriek svojmu pracovnému zaťaženiu vychádzali Š. H. a jeho
požiadavkám v ústrety. U obžalovaného Ing. E. C. by čiastočným vysvetlením mohla
byť snaha naplniť výrobný program dcérskej spoločnosti I. Z..
Najvyšší súd Slovenskej republiky pre tieto nedostatky, nejasnosti a neúplnosti najmä
pri vykonávaní a hodnotení dôkazov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Úlohou krajského súdu bude vykonať naznačené dôkazy a tie spolu s ostatnými
vyhodnotiť jednotlivo i v súhrne tak, aby odôvodňovali skutok sformulovaný v odvolaním
napadnutom odsudzujúcom rozsudku. V prípade, ak by súd prvého stupňa dokazovaním
dospel k záveru, že obžalovaní sa nedopustili skutku, ktorý im za vinu kládla obžaloba,
(nie súc viazaný jeho právnym posúdením), ale napr. iba priestupku na úseku zdravotníctva
podľa § 19 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení zmien a neskorších predpisov,
bude postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo – v pochybnosti v prospech obžalovaných.
Takýto postup bude namieste najmä za situácie, ak sa obžalovaným nijakým dôkazom
(ako tomu je doposiaľ) nepodarí preukázať, že Temazepam prechovávali pod zámienkou
vývoja nového lieku s jeho obsahom.
V súlade s ustanovením § 264 ods. 1 Tr. por., krajský súd, ktorému vec bola vrátená
na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom
rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a doplnenia, vykonanie ktorých
odvolací súd nariadil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky bol povinný rozhodnúť tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia, pretože iné rozhodnutie, napríklad rozsudkom, neprichádzalo
do úvahy. Bolo by to totiž v rozpore s ustanovením § 259 ods. 3 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006, podľa ktorého okrem iného môže odvolací súd rozhodnúť rozsudkom,
len ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý
bol v napadnutom rozsudku správne zistený a prípadne doplnený dôkazmi vykonanými
pred odvolacím súdom. V prerokúvanom prípade však tomu tak nebolo.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 8. októbra 2008
JUDr. Štefan M i c h á l i k , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Peter Paluda
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová