Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/52/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. P., a.s., P., zastúpený:

Mgr. K. H., advokátom, N., proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská č.

68, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 400-42-7000/2007 zo dňa

28.05.2007 a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.

-112 zo dňa 17.01.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -112 zo dňa 17.01.2008 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -112 zo dňa 17.01.2008 zrušil

rozhodnutie žalovaného č. 400-42-7000/2007 zo dňa 28.05.2007 podľa § 250 j ods. 2 písm. a/

, ďalej len a vec mu vrátil na nové konanie. Predmetným

rozhodnutím žalovaný nariadil žalobcovi zrušiť užšiu súťaž do 30 dní od doručenia

rozhodnutia podľa o verejnom obstarávaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon o verejnom

obstarávaní.

Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že v tomto prípade nebola žiadosť

o nápravu podaná skupinou spoločností L., doručená v lehote 7 dní podľa § 136 ods. 3 písm.

a/ zákona o verejnom obstarávaní, žalobcovi a z tohto dôvodu zaniklo právo podať skupine

spoločností L., s.r.o. Bratislava, C., A. (ďalej len skupina L.) námietky a preto žalovaný

nemal právomoc o týchto námietkach konať a rozhodnúť ich. Oznámenie bolo uverejnené

v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 28.02.2007. Lehota na podanie žiadosti o nápravu,

počítaná podľa § 19 ods.1 zákona o verejnom obstarávaní, skončila dňa 07.03.2007 o 24,00

hod. Keďže žiadosť o nápravu bola podaná až dňa 12.03.2007, právo skupiny L. podať

námietky, zaniklo. Z tohto dôvodu dospel prvostupňový súd k záveru, že žalovaný porušil

zákon, keď vo veci konal a vydal preskúmavané rozhodnutie, na vydanie ktorého nemal

právomoc.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný uvádzajúc, že názor

súdu prvého stupňa o tom, že lehotu na podanie žiadosti o nápravu proti podmienkam

uvedeným v oznámení, je potrebné počítať odo dňa uverejnenia oznámenia publikačným

úradom, nemá právny základ. Zákon o verejnom obstarávaní teda expresis verbis neupravuje,

od ktorého momentu začína plynúť lehota na podanie žiadosti o nápravu proti podmienkam

uvedeným v oznámení. Súd prvého stupňa uvedené mlčanie zákona resp. právne vákuum

nahradil výkladom zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého majú oznámenia

vo verejnom obstarávaní uverejnené publikačným úradom prioritu a preto je podľa súdu

prvého stupňa potrebné počítať s lehotou na podanie žiadosti o nápravu proti podmienkam

uvedeným v oznámení odo dňa uverejnenia oznámenia publikačným úradom. Uvedený názor

súdu prvého stupňa nemá podľa žalovaného právny základ a pravdepodobne vychádza

z neznalosti zákona o verejnom obstarávaní a problematiky verejného obstarávania ako takej,

pretože žalovaný uviedol na právnu úpravu smernice 2004/17/ES, ktorá je transformovaná

v zákone o verejnom obstarávaní, pričom neupravuje povinnosť žalovaného uverejňovať

oznámenia vo verejnom obstarávaní v časovom slede až následne po tom, ako oznámenie

o verejnom obstarávaní uverejní publikačný úrad. Uvedená smernica z článku 44 ods. 5

a taktiež zákon o verejnom obstarávaní upravujú len povinnosť obstarávateľa odoslať

oznámenie o verejnom obstarávaní v časovom slede, najprv publikačnému úradu a následne

žalovanému. V dôsledku uvedenej úpravy ja predsa možné, aby oznámenie vo verejnom

obstarávaní uverejnil v časovom slede najprv žalovaný a až následne publikačný úrad.

V tomto prípade aplikujúc názor súdu prvého stupňa, by bolo oznámenie o verejnom

obstarávaní na účel stanovenia začiatku plynutia lehoty podľa § 136 ods. 3 písm. a/ zákona

o verejnom obstarávaní, uverejnené až jeho uverejnením publikačným úradom (t.j. v časovom

slede až po uverejnení žalovaným) a lehotu na podanie žiadosti o nápravu by bolo možné

počítať od uverejnenia oznámenia publikačným úradom a to napriek tomu, že podľa § 22

ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, žalovaný oznámenia používané vo verejnom

obstarávaní uverejňuje, pričom lehota na podanie žiadosti o nápravu proti podmienkam

uvedeným v oznámení sa počíta odo dňa uverejnenia oznámenia. Žalovaný zdôraznil,

že uvedenú absenciu právnej úpravy nemožno v žiadnom prípade vykladať v neprospech

žiadateľa, teda aktívne legitimovanej osoby na podanie žiadosti o nápravu proti podmienkam

uvedeným v oznámení.

Žalovaný rovnako považuje za nesprávny názor súdu prvého stupňa, že v dôsledku

zániku práva podať námietky, mal žalovaný námietky podľa § 139 zákona o verejnom

obstarávaní zamietnuť z dôvodu, že žalovaný zamieta námietky podľa § 139 ods. 4

citovaného zákona len v prípade, ak v konaní o námietkach nezistí porušenie zákona

o verejnom obstarávaní, ktoré mohlo mať zásadný vplyv na výsledok obstarávania

a nepostupoval podľa § 139 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Uvedená právna úprava

teda neumožňuje žalovanému zamietnuť námietky v prípade ich podania osobou, ktorej právo

na podanie námietky zaniklo. Preto v prípade, ak námietky podá osoba, ktorej právo

na podanie námietok zaniklo, nie je splnená základná procesná podmienka pre začatie

samotného konania o námietkach.

S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobu zamieta a žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) prejednal vec podľa veta prvá v spojení

s veta druhá , v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (

ods. 1 ) a dospel k záveru, že v tomto prípade je potrebné rozsudok krajského súdu zrušiť

podľa .

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho

spisu zistil tento stav veci:

Žalovaný rozhodnutím č. 400-42-7000/2007 zo dňa 28.05.2007 nariadil podľa § 139

ods. 2 písm. a/ o verejnom obstarávaní, žalobcovi zrušiť užšiu súťaž

do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Medzi dôvody na zrušenie užšej súťaže patril aj výsledok

konania vo veci námietok, ktoré sa uskutočnilo podľa § 138 a nasl. zákona o verejnom

obstarávaní na základe námietok podaných skupinou dodávateľov L. a to proti podmienkam

uvedeným v Oznámení o vyhlásení nadlimitnej zákazky postupom užšej súťaže na predmet

zákazky „Tlač poštových známok, cenín a dokumentov s vysokým stupňom ochrany“,

vyhlásenej žalobcom v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 28.02.2007 a vo vestníku

Verejného obstarávania č. 44 zo dňa 05.03.2007 pod zn. 01028-MUS. V závislosti od typu

obstarávateľa a predpokladanej hodnoty zákazky išlo o nadlimitnú zákazku.

Skupina L. listami zo dňa 14.03.2007 (ako navrhovateľ) doručenými žalobcovi dňa

15.03.2007 a dňa 22.03.2007, požiadala žalobcu o vysvetlenie podmienok a požiadaviek

uvedených v Oznámení o vyhlásení nadlimitnej zákazky postupom užšej súťaže,

na ktoré žalobca odpovedal listom zo dňa 27.03.2007.

Navrhovateľ – skupina L. zároveň ešte dňa 12.03.2007 podala žiadosť o nápravu

proti podmienkam uvedeným v Oznámení o vyhlásení nadlimitnej zákazky postupom užšej

súťaže. Následne žalobca vyzval navrhovateľa skupinu L. na odstránenie nedostatkov

podania, na čo navrhovateľ odpovedal listom zo dňa 16.03.2007.

Žiadosť skupiny L. o nápravu, žalobca zamietol listom zo dňa 19.03.2007 z dôvodu, že

neodstránila nedostatky podania.

Skupina L. následne doručila dňa 28.03.2007 námietky podľa § 138 ods. 2 písm. a/

zákona o verejnom obstarávaní a to žalovanému aj žalobcovi. Po preskúmaní dôvodov

uvedených v námietkach rozhodol žalovaný tak, že zrušil užšiu súťaž do 30 dní od doručenia

rozhodnutia.

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ). Najvyšší

súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu dôvodov v ňom

obsiahnutých a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V tomto prípade tak,

ako to vyplynulo z obsahu pripojeného administratívneho spisu je nesporné, že Oznámenie

o vyhlásení užšej súťaže podľa § 82 zákona o verejnom obstarávaní na predmet zákazky

„Tlač poštových známok, cenín a dokumentov s vysokým stupňom ochrany“ bolo uverejnené

vo Vestníku verejného obstarávania č. 44 zo dňa 05.03.2007 pod zn. 01028-MUS

a v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 28.02.2007 pod zn. 2007/S 41050562.

Predmetom odvolacieho konania na Najvyššom súde SR bolo rozhodnúť o odvolaní

žalovaného len z dôvodov a v rozsahu, ktoré obsiahol odvolateľ v podanom odvolaní,

teda odvolací súd musel rozhodnúť, či krajský súd rozhodol správne, keď v dôvodoch

rozsudku uviedol, že žiadosť o nápravu podala skupina L. oneskorene t.j. po uply-nutí lehoty

7 dní podľa § 136 ods. 6 citovaného zákona.

Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že k zverejneniu Oznámenia

o vyhlásení užšej súťaže prišlo dňa 28.02.2007 (vo vestníku EÚ) a dňa 05.03.2007

(vo vestníku verejného obstarávania). Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného,

že v prospech možných účastníkov súťaže je, aby začiatok lehoty na podanie žiadosti

o nápravu, začal plynúť od neskoršieho dátumu uverejnenia Oznámenia o vyhlásení

verejného obstarávania a to či už vo Vestníku Úradu pre úradné publikácie Európskych

spoločenstiev, ak je povinnosť vyhlasovateľa zverejniť podmienky súťaže vo vestníku EÚ,

alebo vo Vestníku verejného obstarávania. Výklad zákona, ktorý v danej veci urobil krajský

súd v napadnutom rozsudku, odvolací súd neakceptoval, pretože zákon o verejnom

obstarávaní neobsahuje takú právnu úpravu, z ktorej by vyplývala priorita pre začatie

plynutia lehoty na podanie žiadosti o nápravu, od dátumu uverejnenia Oznámenia vo vestníku

EÚ, resp. od dátumu skoršieho uverejnenia Oznámenia, v jednom z uvedených vestníkov.

Lehota na podanie žiadosti o nápravu začala v tomto prípade plynúť najneskôr

nasledujúci deň po 05.03.2007, t.j. 06.03.2007 a preto žiadosť o nápravu, ktorú v tomto

prípade podal navrhovateľ- skupina L. dňa 12.03.2007, bola podaná včas. Z tohto dôvodu

krajský súd v tomto konkrétnom prípade nesprávne odvodil záver, že keďže žiadosť

o nápravu nebola podaná včas, nebolo v právomoci žalovaného rozhodovať o námietkach,

ktoré uvedený navrhovateľ podal. Naopak v tomto prípade vznikla žalovanému právomoc

rozhodnúť o námietkach podaných skupinou L. dňa 27.03.2007.

Keďže iné dôvody neboli obsahom odvolacieho konania, odvolací súd dospel

k záveru, že je potrebné rozsudok krajského súdu zrušiť podľa

pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. V ďalšom konaní bude potrebné,

aby sa krajský súd na základe právneho názoru vysloveného odvolacím súdom

v tomto rozhodnutí, vysporiadal so všetkými dôvodmi nezákonnosti napadnutého

administratívneho rozhodnutia, ktoré v tomto prípade žalobca namietal v podanej žalobe

a aby následne vo veci rozhodol.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

o veci ( v spojení s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 9. októbra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková