Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/53/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci

žalobcu: N. S., spol. s r.o., L., zastúpený: JUDr. J. K., advokátom, L., proti žalovanému:

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/8570-66527/2007/990618-r zo dňa

21.09.2007 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.

-67 zo dňa 01.04.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. -67 zo dňa 01.04.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne vydal rozsudok č.k. -67 zo dňa 01.04.2008,

ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného

č. I/226/8570-66527/2007/990618-r zo dňa 21.09.2007, ktorým zmenil dodatočný platobný

výmer Daňového úradu v Trenčíne č. /Feč zo dňa 09.05.2007, ktorým bol

vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov (ďalej len ), vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty, ktorý bol

povinný zaplatiť žalobca za zdaňovacie obdobie november 2005 a to zo sumy 275 156,-- Sk

na sumu 274 995,-- Sk čím žalovaný znížil rozdiel dane vyrubený správcom dane o sumu

161,-- Sk.

Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že boli splnené procesné aj hmotnoprávne

podmienky na zamietnutie žaloby, pretože žalovaný vo veci vykonal dostatočné dokazovanie

na základe neho správne zistil skutočný stav veci a vyvodil z neho právny názor.

Prvostupňový súd na rozdiel od daňových orgánov dospel k záveru, že je vecou

obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom, či reklamný predmet bol dodaný

len za cenu zlatého srdiečka, resp. vyskladneného zlata alebo či do ceny reklamného predmetu

dodávateľ započítal aj cenu obalu a samolepiaceho štítku. Keďže ide len o domnienku

daňových orgánov o skutočnej cene reklamného predmetu, ktorá nebola podložená žiadnym

dôkazom, súd prisvedčil žalobcovi, že cena reklamného predmetu bola 493,-- Sk za kus.

Krajský súd ďalej uviedol, že v konaní nebolo preukázané reálne dodanie reklamných

predmetov žalobcovi s označením jeho obchodného mena, pretože doklady (dodací list

a faktúra) od výrobcu štítkov – spoločnosti A. – P., spol. s r.o., E. preukazujú ich dodanie

najskôr 22.11.2005, preto je dodanie kompletných predmetov dňa 04.11.2005 vylúčené

a samotné vydanie súhrnnej faktúry zo dňa 24.11.2005 nemá na posúdenie veci vplyv.

V daňovom konaní boli získané dôkazy zákonne, súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že

dôkazy boli získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, pretože žalobca

nemohol klásť pri výsluchu tretích osôb – svedkov otázky a nemal možnosť vyjadriť sa

k obsahu svedeckých výpovedí.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že rozsudok

krajského súdu ako aj rozhodnutia daňových orgánov boli vydané za použitia neúčinného

právneho predpisu a preto mal krajský súd postupovať podľa § 250j ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ). V tejto súvislosti poukázal na znenie článku 16, poslednej

vety, Smernice Rady 2006/112/ES, podľa ktorej použitie tovaru ako vzorky alebo daru nízkej

hodnoty sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Uvedené znenie smernice

implementovala Slovenská republika do zákona o DPH, avšak nepresne, pretože obsahuje

dodatočné a limitujúce kritériá, ktoré do značnej miery obmedzili využiteľnosť predmetného

ustanovenia smernice. Tento stav pretrvával do 01.01.2008, kedy sa predmetné ust. § 8 ods. 3

zákona o DPH dostalo do súladu s citovanou smernicou. Postupom v danej veci žalovaný

poškodil žalobcu, pretože nekonal v súlade so znením článku 16 Smernice Rady 2006/112/ES

o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

Z uvedených dôvodov navrhol žalobca Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,

aby napadnuté správne rozhodnutie zrušil ako nezákonné.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že v zásade súhlasí

s výkladom európskeho práva právnym zástupcom žalobcu, avšak v tomto prípade išlo

o vyriešenie otázky, či srdiečka spĺňajú účel reklamného predmetu, pretože musia niesť

obchodné meno alebo ochrannú známku poskytovateľa. Bolo na rozhodnutí žalobcu,

či na reklamných predmetoch uvedie svoje obchodné meno alebo ochrannú známku v súlade

s národnou legislatívou, alebo uvedie akýkoľvek iný nápis, avšak tým nenaplní podmienku

uvedenú v o DPH v znení platnom do 31.12.2007. Žalovaný

uviedol, že článok 16 Smernice rady č. 2005/112/ES, ako aj článok 5 ods. 6 Smernice rady

č. 77/388/EHS, ktorým bol uvedený článok s účinnosťou od 01.01.2007 nahradený, žalobca

nesplnil, pretože nepoužil predmetné srdiečka ako dar malej hodnoty pre potreby podnikania

osoby podliehajúcej dani. Žalovaný nesúhlasí, že by národná legislatíva bola v rozpore

so smernicou č. 67/227/EHS, teda v súčasnosti so smernicou č. 2006/112/ES z 28.11.2006.

Skutočnosť, že zákon o DPH § 8 ods. 3 upravil spôsob, akým má platiteľ preukázať potreby

podnikania, t.j. označenie sporného tovaru obchodným menom alebo ochrannou známkou

poskytovateľa, nemalo za následok rozpor so Šiestou smernicou, ale jej spresnenie.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí netvrdil, že hodnota reklamného predmetu je vyššia

ako 500,-- Sk, len poukázal na skutočnosť, že reklamné predmety boli dodané žalobcovi

v cene zlata a preto v cene nemohla byť a ani nebola započítaná škatuľka (krabička) a štítok.

Žalovaný tvrdil, že škatuľky neboli dodané spolu s reklamnými predmetmi a preto nezvy-

šovali cenu reklamného predmetu.

Podľa žalovaného žalobca v odvolaní nenamietal predmet sporu, z toho žalovanému

vyplýva, že žalobca akceptoval záver žalovaného uvedený v napadnutom rozhodnutí,

že predmetné srdiečka nespĺňali nevyhnutnú podmienku pre odpočítanie dane – označenie

reklamného predmetu podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH.

Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bola žaloba

zamietnutá ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalobcu v medziach a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

podľa ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že Daňový úrad Trenčín

vykonal u žalobcu daňovú kontrolu o výsledku, ktorej vyhotovil Protokol o výsledku zistenia

z opakovanej daňovej kontroly č.k. /Niž zo dňa 28.03.2007,

pričom kontrola bola zameraná na dodržiavanie o dani z pridanej

hodnoty (ďalej len DPH). Správca dane zistil, že v zdaňovacom období november 2005

žalobca porušil ust. § 8 ods. 3 zákona o DPH tým, že neodviedol daň v sume 281 947,-- Sk

za tovar – zlaté srdiečka v celkovom počte kusov 3500, na ktorých bol uvedený nápis A. M.

a to z dôvodu, že podľa správcu dane uvedené nepoužil na účely podnikania, ale použil ich

podľa vyjadrenia žalobcu ako reklamné predmety a bezodplatne ich daroval svojim

obchodným partnerom. Konanie žalobcu správca dane vyhodnotil ako dodanie tovaru za

protihodnotu podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. V predmetnom období november 2005 si

žalobca uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške -166 189,-- Sk, ktorý po zohľadnení

zistených skutočností správca dane nepriznal a určil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť

vo výške 108 967,-- Sk. Správca dane vydal dňa 09.05.2007 dodatočný platobný výmer

a vyrubil podľa žalobcovi ako platiteľovi DPH,

rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2005 vo výške 275 156,-- Sk.

Proti uvedenému rozhodnutiu sa včas odvolal žalobca. Žalovaný zmenil rozhodnutie

správcu dane a vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2005 zmenil zo sumy

275 156,-- Sk na sumu 274 995,-- Sk, pričom povinnosť žalobcu zaplatiť daň bola vo výške

108 806,-- Sk. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že obchodné meno platiteľa je N.

S., spol. s r.o., pričom v rámci predmetu činnosti poskytuje lekárenskú starostlivosť v odbore

lekárenstvo vo verejnej lekárni A. M. a v pobočke lekárne A. M. II. Žalobca nemá

zaregistrovanú známku A. M., ani Lekáreň A. M. na Úrade priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky v Banskej Bystrici.

Predmetom konania bolo posúdenie skutočnosti, či reklamné predmety zlaté srdiečka

spĺňali podmienku definovanú v § 8 ods. 3 zákona o DPH, teda či boli označené obchodným

menom alebo ochrannou známkou platiteľa. Platiteľ sa v konaní snažil odstrániť nesúlad so

zákonom o DPH umiestnením obchodného mena na vnútornej strane krabičky, v ktorej bolo

predmetné srdiečko umiestnené. Žalovaný vykonal v rámci odvolacieho konania výsluch

štrnástich náhodne vybraných obchodných partnerov platiteľa, z ktorých osem vôbec

neobdržalo reklamné srdiečka, ale len dvaja odberatelia potvrdili prevzatie reklamného

predmetu v krabičke, ktorá bola označená obchodným menom platiteľa. Uvedené zistenia

žalovaný zohľadnil vo svojom rozhodnutí a zmenil rozhodnutie správcu dane.

Podľa (účinného v rozhodujúcom období) ak platiteľ

dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov,

dodá tovar bezodplatne, alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe,

alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne

odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.

Bezodplatné dodanie obchodných vzoriek na reklamu tovarov, bezodplatné dodanie

reklamných predmetov, ak ich hodnota nepresiahne 500,-- Sk za jeden predmet

a ak sú označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa a dodanie

vzoriek na kontrolné účely podľa osobitného predpisu, sa nepovažuje za dodanie tovaru

za protihodnotu.

V tomto prípade nebol medzi účastníkmi konania sporný skutkový stav veci. Z obsahu

administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca si u spoločnosti Zlatá huta, spol. s r.o., Trenčín

objednal vyrobenie 3500 kusov reklamných predmetov – zlatých srdiečok s logom A. M.,

materiál Au 585/100 v cene 493,-- Sk za kus. Uvedené plnenie bolo vyfakturované

spoločnosťou Zlatá huta, spol. s r.o., Trenčín vo faktúre č. 0514200570 s dátumom dodania

tovaru 03.11.2005, pričom uvedené plnenie malo byť zaplatené v hotovosti dňa 04.11.2005

v celkovej sume 2 053 345,-- Sk s DPH. Súčasťou uvedenej dodávky mali byť aj darčekové

škatuľky, pričom ešte v ten mesiac mali byť dodané žalobcovi prostredníctvom spoločnosti

Zlatá huta, spol. s r.o., aj samolepiace štítky v počte 3500 kusov s nápisom N. S. a to od

dodávateľa spoločnosti A. – P., spol. s r.o., E.. Uvedené vyplýva z dodacieho listu založeného

v administratívnom spise pod č. 49. Uvedené plnenie bolo vyfakturované dodávateľovi

žalobcu vo faktúre č. 603/2005 zo dňa 24.11.2005 s dátumom splatnosti 01.12.2005. Podľa

vyjadrení účastníkov konania malo byť uvedené plnenie dodané na dobierku, pričom

z predmetnej faktúry uvedený spôsob dodania tovaru nevyplýva. Je tu uvedený dátum platby

dňa 22.11.2005. Objednávka uvedeného tovaru bola daná dňa 17.10.2005. Samolepiace štítky

boli dodané za jednotkovú cenu 1,90 Sk + DPH. Podľa vyjadrenia žalobcu súčasťou dodávky

zlatých srdiečok mali byť predmetné škatuľky spolu so samolepiacimi štítkami a mali byť

dodané už dňa 04.11.2005.

Podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie danej veci je rozhodujúce, či žalobca

splnil podmienky vyplývajúce z veta druhá a či objednané

reklamné predmety spĺňajú zákonné podmienky na to, aby neboli považované ako plnenie –

dodanie tovaru za protihodnotu.

V odvolaní odvolateľ namietal, že daňové orgány ako aj krajský súd postupovali

v rozpore s právom Európskeho spoločenstva, keď uvedené dodanie tovaru považovali

za dodávku tovaru za protihodnotu. Namietal najmä, rozpor so Smernicou Rady 2006/112/ES

a to v časti článku 16, veta druhá.

Najvyšší súd SR uvedenú argumentáciu odvolateľa považuje za nedôvodnú,

keďže Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 v čase realizácie posudzovaného

daňového plnenia – november 2005, nebola platná ani účinná. Uvedená smernica bola

vydaná dňa 28.11.2006 a nadobudla účinnosť dňa 01.01.2007 a preto ju nebolo možné

na daný prípad aplikovať.

Rovnako žalobca namietal nesúlad preskúmavaných rozhodnutí so Smernicou

č. 67/227/EHS, avšak nepoukázal na konkrétne ustanovenie uvedenej smernice, ktoré malo

byť preskúmavanými rozhodnutiami porušené, neuviedol konkrétny rozpor medzi európskou

úpravou a právom Slovenskej republiky.

V rozhodnom období bola platná a účinná Šiesta Smernica Rady zo dňa 17.05.1977

o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný

systém DPH: jednotný základ jej stanovenia. Keďže odvolací súd je v zmysle § 212 ods. 1

viazaný rozsahom dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v odvolaní, odvolací súd sa zaoberal

len takto vymedzeným okruhom odvolacích dôvodov.

Z článku 5 ods. 6 Šiestej Smernice Rady zo dňa 17.05.1977, z druhej vety vyplýva,

že aplikácia tohto tovaru na poskytovanie vzoriek alebo darov nízkej hodnoty pre obchodné

účely osoby podliehajúcej dani sa za poskytnutie tovaru za úhradu považovať nebude.

Samotná výška hodnoty tovaru, ktorý sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu

upravovalo znenie v znení účinnom k 31.12.2007 tak,

že ide o hodnotu tovaru, ktorá nepresiahne hodnotu 500,-- Sk za jeden predmet,

za predpokladu, že uvedený predmet je označený obchodným menom alebo ochrannou

známkou poskytovateľa.

Z obsahu skutkového stavu veci však vyplynulo, že žalobca v predmetnom období

použil na reklamné účely predmet - zlaté srdiečko, ktoré obsahovalo nápis A. M.. Samotný

nápis A. M. však nebol obchodným menom žalobcu. Rovnako žalobca nepreukázal, že by mal

zapísanú ochrannú známku so znením A. M.. Pokiaľ chcel žalobca uvedené srdiečka

poskytnúť ako reklamné predmety, podľa názoru senátu najvyššieho súdu, jednoznačne zo

zákona vyplýva, že tieto predmety museli byť označené obchodným menom alebo ochrannou

známkou poskytovateľa, čo však žalobca nesplnil. Podľa názoru súdu skutočnosť, že reklamný

predmet mal byť uložený v škatuľke, vo vnútri ktorej mal byť nalepený štítok s nápisom N.

S., nespĺňa kritériá stanovené v zákone na to, aby nebolo uvedené plnenie považované za

dodanie tovaru za protihodnotu. Reklamný predmet v tomto prípade je zlaté srdiečko a nie

jeho obal – škatuľka. Rovnako nápis na samolepiacom štítku N. S. nie je úplným obchodným

menom žalobcu ( ), jeho súčasťou je pri právnických

osobách aj dodatok označujúci právnu formu právnickej osoby.

Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, znamenajúcou, že súd preskúma

napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom žalobcom. Súd teda nemôže

z vlastnej iniciatívy prejav žalobcu nahradiť a sám vyhľadávať možné právne vady

napadnutého rozhodnutia. Základným predpokladom konania je tvrdenie žalobcu,

že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Zo žaloby, však musí byť

zrejmé, v ktorých častiach a z ktorej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať. Žalobca

musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona,

ktorý však musí tiež konkretizovať, t.j. že správny orgán porušil vydaním rozhodnutia

konkrétne ustanovenie zákona alebo iného právneho predpisu, a to poukázaním

na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva. Napokon

treba uviesť, že v danom prípade je konanie koncentrované, čo znamená, že žalobca môže

žalobné body rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby.

V tomto prípade žalobca poukázal na ustanovenie Smernice Rady 2006/112/EHS

zo dňa 28.11.2006, ktorá v posudzovanom období nebola platná ani účinná, z tohto dôvodu

nemohol odvolací súd na takto uvedený dôvod nezákonnosti prihliadnuť, keďže uvedenú

smernicu nebolo možné na tento prípad aplikovať.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danej

veci je potrebné potvrdiť rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, pretože rozhodol vecne

správne, keď zamietol žalobu žalobcu, pretože rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane

boli vydané zákonne.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s veta

prvá tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 9. októbra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková