Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/66/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci

žalobcu: B., s.r.o., R., zastúpený: JUDr. M. M., advokátom, H., proti žalovanému: Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/124-17750/2007/993196-r zo dňa 22.02.2007

a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -54 zo dňa

29.05.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č.k. -54 zo dňa 29.05.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline vydal dňa 29.05.2008 rozsudok č.k. -54,

ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného

č. I/228/124-17750/2007/993196-r zo dňa 22.02.2007 spolu s dodatočným platobným

výmerom vydaným Daňovým úradom Liptovský Mikuláš dňa 04.10.2006 pod

č. /Mic, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických

osôb za zdaňovacie obdobie roku 2001 v sume 226 500,-- Sk.

Krajský súd v Žiline rozsudok zdôvodnil tak, že z procesného ani hmotnoprávneho

hľadiska nezistil, že by preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, jeho postupom

predchádzajúcim vydaniu tomuto rozhodnutiu, došlo k ujme na právach žalobcu

a z uvedených dôvodov žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol. Uviedol,

že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane preskúmaval len v rozsahu

dôvodov, ktoré v zákonnej dvojmesačnej lehote uplatnil žalobca v súdnom konaní a dospel

k záveru, že v tomto prípade žalobca ako daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno,

pretože v súlade s o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov (ďalej len ) dôkazné bremeno

zaťažuje daňový subjekt a ten má povinnosť preukázať skutočnosti majúce vplyv na správne

určenie dane, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií a záznamov

vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní nie je možné prenášať dôkazné bremeno

z povinného daňového subjektu na daňové orgány. Skutočnosť, že konateľ dodávateľa

žalobcu – spoločnosti A. T., s.r.o., Ž. vypovedal tak, že v rozhodnom období so spoločnosťou

žalobcu neobchodoval, nevystavoval jej žiadne doklady, ani jej žiadne plnenia nedodal.

Proti rozsudku krajského súdu sa včas odvolal žalobca uvádzajúc, že odvolací dôvod

vidí v , , ďalej len , pretože súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

ako aj samotné rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prvostupňový súd predovšetkým nesprávne vyhodnotil otázku úplnosti dokazovania v rámci

daňového konania, pričom súd opomenul najmä tú skutočnosť, že výpovede svedkov P. T.

a Ing. Z., nemajú takú dôkaznú váhu, ako výpovede svedkov, keďže obžalovaný sa v rámci

trestného konania môže hájiť akýmkoľvek spôsobom a nie je povinný uvádzať len pravdivé

tvrdenia, čo znižuje dôveryhodnosť aj v danom konaní. Rovnako sa súd nezaoberal otázkou,

či daňový úrad vykonal dôkladné dokazovanie vo veci a rozhodol na základe úplne a náležite

zisteného skutkového stavu. Keďže uvedené krajský súd opomenul, navrhol odvolateľ

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby rozsudok Krajského súdu v Žiline č.

-54 zo dňa 29.05.2008 zrušil a vrátil vec na nové rozhodnutie.

K podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že Krajský súd v Žiline predmetné veci

rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi a to na základe preukázaného skutkového

stavu veci, v rozsudku sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. K žalobcom

namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci, uviedol že ide len o všeobecné

konštatovanie, čo zvýrazňuje aj skutočnosť, že žalobca ani v odvolaní zo dňa 13.10.2006

proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 04.10.2006, ako ani v žalobe zo dňa 23.03.2007

nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Správca dane vydal rozhodnutie na základe dôkazov

získaných zamestnancami Daňového úradu Liptovský Mikuláš v rámci opakovanej daňovej

kontroly, z ktorých vyplynulo, že medzi spoločnosťami žalobcu a spoločnosťou A. T., spol.

s r.o., Ž. nedošlo k platnému uzatvoreniu obchodov a ani k ich následnej realizácii, čo

vyplýva z výsluchu svedkov.

S poukazom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyniesol

rozsudok, v ktorom rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. -54 zo dňa

29.05.2008 potvrdí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu

uvedenom v odvolaní žalobcu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné. Na základe uvedeného v súlade s veta prvá a

ods. 4 veta druhá v spojení s napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že správca dane Daňový úrad

Liptovský Mikuláš vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyho-

tovil protokol č. /Fro zo dňa 20.07.2006 a následne vyrubil žalobcovi

rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2001 v sume

266 500,-- Sk, pretože neuznal ako daňový výdavok žalobcu náklad zaúčtovaný na ťarchu

nákladového účtu 518 – ostatné služby – dodávateľskú faktúru č. F01/12/03, doklad č. 644

zo dňa 05.12.2001 od dodávateľa A. T., spol. s r.o., Ž. v sume 282 412,55 Sk. Faktúra bola

vystavená na základe zmluvy o zhotovení veci na zákazku zo dňa 07.02.2001, ktorú uzavrel

žalobca ako objednávateľ so zhotoviteľom spoločnosťou A. T., spol. s r.o., Ž., na základe

ktorej mal zhotoviť, pretáčať a rezať textilný materiál na prúžky podľa konkrétnej požiadavky

objednávateľa.

Ďalej bol neuznaný náklad zaúčtovaný na ťarchu nákladového účtu 518 – ostatné

služby a to na základe dodávateľskej faktúry č. F/01/12/04, doklad č. 645 zo dňa 11.12.2001

od dodávateľa A. T., spol. s r.o., Ž. v sume 638 700,-- Sk, ktorá bola vystavená na základe

nájomnej zmluvy zo dňa 07.02.2001 uzavretej medzi prenajímateľom spoločnosťou A. T.,

spol. s r.o., Ž. a nájomcom spoločnosťou žalobcu spolu s dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve

zo dňa 11.07.2001, podľa ktorých prenajímateľ prenechal za odplatu na dočasné užívanie

technologické zariadenie špecifikované v nájomnej zmluve a dodatku k tejto zmluve.

Pracovníci Daňového úradu Žilina II vykonali v roku 2003 daňovú kontrolu

za zdaňovacie obdobie roku 2001 v spoločnosti A. T., spol. s r.o., Ž., na základe ktorej zaslali

na Daňový úrad Liptovský Mikuláš oznámenie č. /Pil zo dňa 16.07.2003,

z ktorého vyplynulo, že uvedená spoločnosť v roku 2001 nemala okrem prenájmu nebytových

priestorov a nákupu materiálu – tyčí zaúčtovaný žiaden iný nákup tovaru a služieb.

Kontrolovaný daňový subjekt fakturoval napriek tomu svojim odberateľom aj iné druhy

materiálov ako v priebehu roku 2001 nakúpil. Napriek výzve daňového úradu daňový subjekt

nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal, že z jeho strany prišlo k oprávnenému

vystaveniu odberateľských faktúr.

Spoločnosť A. T., spol. s r.o., Ž. bola do obchodného registra zapísaná dňa

05.02.2001. Konateľ spoločnosti A. T., spol. s r.o., Ž. P. T. dňa 06.06.2006 vo svedeckej

výpovedi uviedol /zápisnica o výsluchu svedka .č. /Iľ/, že za spoločnosť

A. T., spol. s r.o., Ž. nikdy nekonal, nemá pečiatku, nevie kde sa nachádzajú výrobné

priestory spoločnosti, za spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť, s firmou B., s.r.o.,

neuzatváral žiadne obchody, pána B. nepozná, zmluvy ani faktúry nevyhotovoval, ani

nepodpisoval, podpisy na predložených dokladoch nie sú jeho, nepreberal žiadne finančné

čiastky, vo firme B., s.r.o., nebol.

Konateľ žalobcu nevyužil právo klásť svedkovi otázky, len sa vyjadril, že pána T.

nepozná, obchody robil s nejakým iným pánom, a kto vystupoval pod menom pána T. nevie.

Ani v rámci opakovanej daňovej kontroly nebolo potvrdené uzavrenie a realizácia

predmetných obchodov medzi spoločnosťami B., s.r.o., a A. T., spol. s r.o., Ž. a argument

žalobcu, že nemal v roku 2001 dostatočné kapacity, aby dokázal zrealizovať dohodnuté

obchody nebol v konaní zo strany žalobcu dostatočne preukázaný. Samotné skonštatovanie

uvedenej skutočnosti v liste zo dňa 15.08.2006 nie je postačujúce na preukázanie tvrdení

žalobcu.

Jednou z námietok uvedených v odvolaní bola aj námietka nedostatočne zisteného

skutkového stavu veci, pričom ale odvolateľ – žalobca neuviedol konkrétne návrhy

na vykonanie dokazovania, ktorými by chcel preukázať vlastné tvrdenia, preto odvolací súd

konštatuje, že uvedený odvolací dôvod, bol namietaný odvolateľom nedôvodne.

Podľa o daniach z príjmov v znení účinnom do 31.12.2001

je daňovým výdavkom výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený

na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka

alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4.

Podľa dokazovanie vykonáva správca dane,

ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje skutočnosti,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií

alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami krajského súdu ako aj s právnym

posúdením danej veci, pretože žalobca v danom prípade nepreukázal, či prišlo k reálnemu

plneniu zmluvy o dielo, resp. k plneniu zo zmluvy o nájme. Žalobca predložil len daňové

doklady, avšak samotné reálne plnenie preukázané nebolo. Naopak konateľ dodávateľa

žalobcu – zhotoviteľ diela a prenajímateľa poprel, že by plnenie z uvedených zmlúv

spoločnosti žalobcu v predmetnom období dodal. Uviedol, že so spoločnosťou žalobcu

neobchodoval, nevystatoval žiadne daňové doklady, ani nezamestnával v predmetnom období

žiadnych zamestnancov. Keďže žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno,

rozsah odvolacích dôvodov určuje odvolateľ priamo v odvolaní a keďže v odvolaní

proti rozsudku Krajského súdu v Žiline žalobca nenavrhol a nekonkretizoval dôkazy,

ktorými by mal byť došetrený stav veci, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok

krajského súdu je vecne správny a je ho potrebné v súlade s potvrdiť,

pretože sa krajský súd vysporiadal podrobne so všetkými námietkami, ktoré žalobca uviedol

vo svojej žalobe a v ich rozsahu nebola zistená nezákonnosť napadnutých daňových

rozhodnutí.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení

s veta prvá a veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý nemal

v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 09. októbra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková