Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/42/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. A. Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci

žalobcu: S. L. M., a.s., J. č. X, L. M., zastúpený: JUDr. M. T., advokátom, J. č. X, L. M.,

proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská

Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/6264-

39903/2007/992025-r zo dňa 09.05.2007 a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline č.k. -66 zo dňa 22.01.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č.k. -66 zo dňa 22.01.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline rozhodol vo veci žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

rozhodnutia žalovaného č. I/228/6264-39903/2007/992025-r zo dňa 09.05.2007,

ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu L. M. č. /Korč zo dňa

08.02.2007 – dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov

právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2004 v sume 254 451,-- Sk pri aplikácii § 44

ods. 6 písm. b/ bod 1 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov (ďalej len ).

Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že v danom prípade forma vyplatenia priznanej

stabilizačnej odmeny pri pracovných a životných jubileách je vecou dohody zamestnanca

so zamestnávateľom a pokiaľ k takejto platnej dohode dôjde, obsahom ktorej je dohoda

zamestnanca so zamestnávateľom o platobnom mieste, kde uvedené finančné prostriedky

majú byť zo strany zamestnávateľa zamestnancovi poskytnuté, tak je potrebné z tejto platnej

dohody vychádzať. V preskúmavanom prípade daňovým výdavkom nie je platba poistného

na životné poistenie ako to konštatoval druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí,

daňovým výdavkom je vyplatená odmena pre pracovníka a životných jubileách,

tzv. stabilizačné odmeny, ktoré sú jednoznačne daňovým výdavkom a boli aj v roku 2004

pre daň z príjmov právnických osôb. Spôsob alebo platobné miesto, na ktoré po dohode

zamestnanca a zamestnávateľa stabilizačná odmena má byť vyplatená, nemôže určovať

charakter (dôvod) predmetnej platby.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil

správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho

poriadku, ďalej len , teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi

orgánmi.

Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal včas odvolanie žalovaný,

pretože nesúhlasí s konštatovaním súdu uvedeným v predmetnom rozsudku, že zo zisteného

skutkového stavu nevyplýva, že v danom prípade sa nejedná o stabilizačné odmeny,

ktoré sú uznaným daňovým výdavkom, ale jedná sa o príspevok na životné poistenie,

ktorý je u daňového subjektu pripočítateľnou položkou k základu dane. Vo výpise z uznesenia

z riadneho zasadnutia predstavenstva žalobcu konaného dňa 26.01.2001 je uvedené,

že predstavenstvo súhlasí s mimoriadnou nenárokovanou stabilizačnou odmenou

pre 27 zamestnancov na kalendárny rok 2001, ako aj ďalšie roky, a že predmetná ročná

stabilizačná odmena bude realizovaná nepeňažnou formou zaplatením poistného na životnú

poistku. To znamená, že už pri priznaní stabilizačných odmien bolo rozhodnuté, na aký účel

budú použité. Až následne zamestnanci žalobcu vo Vyhlásení zo dňa 19.02.2001 uviedli,

že súhlasia, aby táto odmena bola použitá na zaplatenie životného poistného a že súhlasia

aj s tým, aby v prípade priznania takejto odmeny v ďalších rokoch, bola priznaná odmena

použitá na zaplatenie životného poistenia. Životné poistky pre zamestnancov boli uzatvorené

na 20 rokov. Žalovaný je názoru, že Krajský súd v Žiline vychádzal v danej veci

z nesprávnych predpokladov a preto dospel k nesprávnym záverom:

1) Mimoriadne nenárokované stabilizačné odmeny boli vyplatené v súvislosti s odpraco-

vaním 5, 10 až 35 rokov u žalobcu, resp. pri životných jubileách, aj v prípade prvého

odchodu do invalidného dôchodku alebo starobného dôchodku, alebo v prípade dožitia

50 rokov. Podľa článku 99 podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2004 až 2006

zamestnávateľ poskytne zamestnancom odmeny pri významných životných

a pracovných jubileách zamestnancov a to podľa Zásad používania prostriedkov

zo Sociálneho fondu (ďalej len zo SF). Podľa článku V. bodu 7 Zásad pre používanie

prostriedkov zo SF zamestnancom na peňažné dary a odmeny pri pracovných

a životných jubileách poskytne zamestnávateľ: odmeny 500,-- Sk až 3 500,-- Sk,

pri životnom jubileu odmeny v rozpätí od 1 000,-- Sk do 5 000 ,-- Sk.

Podľa žalovaného o skutočnosti, že sa nejedná o takéto odmeny svedčí príloha

k uzneseniu č. 325 zo zasadnutia predstavenstva a.s. zo dňa 26.01.2001, podľa

ktorej sa priznané odmeny pre rok 2004 pohybovali v rozpätí od 16 270,-- Sk

až po 105 346,-- Sk. Ďalej je to odpoveď žalobcu zo dňa 05.12.2006,

podľa ktorej predmetné odmeny nie sú odmenami vyplácanými v zmysle článku 99

podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2004 až 2006.

2) Druhým nesprávnym záverom je skutočnosť, že predmetné odmeny boli vyplatené

vybratým zamestnancom a to formou úhrady životného poistenia. V danom prípade

však poistnú zmluvu uzatvorila spoločnosť žalobcu ako poistník so spoločnosťou A.

A. L. B. ako poistiteľom, (napr. zamestnankyňa žalobcu Ing. A. L. je v tejto zmluve

uvedená iba ako poistená osoba). Záväzok uhradiť dohodnuté poistné je teda

záväzkom poistníka – žalobcu. Záver krajského súdu, že žalobca vyplatil odmenu

zamestnancov formou úhrady poistného, by znamenalo pripustiť, že žalobca použil

odmeny zamestnancov na úhradu vlastného záväzku.

S poukazom na uvedené navrhol žalovaný, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

preskúmal zákonnosť rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.01.2008 a rozsudok zmenil

v časti výroku týkajúceho sa rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 09.05.2007 tak,

že žalobu žalobcu zamietne a neprizná náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca uvádzajúc, že rozsudok súdu

prvého stupňa je vecne správny, je vydaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu,

je preskúmateľný a zrozumiteľný, z jeho odôvodnenia je zrejmé, o ktoré dôkazy

prvostupňový súd oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

spravoval a ako vec právne posúdil a podľa ktorých ustanovení zákonov.

S poukazom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací

súd rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.01.2008 sp.zn. -66 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúma

napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu ( )

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a preto je potrebné napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdiť v súlade s veta prvá

a .

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa oboznámil s obsahom pripojeného

administratívneho ako aj súdneho spisu, avšak nezistil, že by rozsudok Krajského súdu

v Žiline bol vydaný v rozpore so zákonom. V tomto prípade Daňový úrad Liptovský Mikuláš

vydal dňa 08.02.2007 dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane

z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2004 v sume 254 451,-- Sk,

pretože okrem iného neuznal žalobcovi oproti daňovému priznaniu, nákladovú položku

vo výške 994 058,-- Sk, ktorú žalobca zaúčtoval na účet 521060 ako mimoriadne nenárokové

stabilizačné odmeny pre 27 vybraných zamestnancov, na základe uznesenia č. 325 valného

zhromaždenia žalobcu konaného dňa 26.01.2001. Uvedené odmeny neboli vyplatené priamo

zamestnancom, ale na základe ich písomného súhlasu boli použité na vyplatenie poistného,

ktoré bol žalobca povinný ako poistník platiť na základe poistnej zmluvy, ktorú uzavrel

so spoločnosťou A. A. L. B.. Predmetom poistných zmlúv bolo poistenie 27 zamestnancov

pre prípad smrti zamestnanca a odmenení zamestnanci boli osoby poistené, v prospech

ktorých by poisťovňa plnila v prípade vzniku poistnej udalosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v období

roku 2004 žalobca priznal svojim 27 zamestnancom odmeny a zároveň zamestnanci súhlasili

s tým, aby mimoriadna nenároková stabilizačná odmena bola použitá na zaplatenie poistenia

v A. A. L. B., titulom poistenia na základe poistných zmlúv, v ktorých je poistník žalobca

a plnenie smeruje v prípade poistnej udalosti v prospech jednotlivých zamestnancov.

Z článku 99 podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2004 až 2006 uzatvorenej

dňa 29.01.2004 medzi žalobcom a A. O. Stavba pri S. L. M., a.s., vyplýva, že zamestnávateľ

poskytne zamestnancom odmeny pri významných životných a pracovných jubileách

zamestnancov a to podľa zásad používania prostriedkov zo sociálneho fondu.

Zo Zásad pre používanie prostriedkov zo sociálneho fondu z augusta 2004,

z článku V. bod 7 vyplýva, že fond slúži aj zamestnancom na vyplácanie peňažných darov

a odmien pri pracovných a životných jubileách. Uvedený článok stanovuje výšku odmeny

pri 5, 10, 15, 20, 25, 30, 35 – ročnom pracovnom výročí u zamestnávateľa. Rovnako

sa tu stanovuje výška peňažných darov a odmien pri životnom jubileu 50. rokov a pri prvom

odchode na invalidný alebo starobný dôchodok.

Podľa bod. 5 o dani z príjmov daňové

výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone

sú mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom

v pracovnoprávnymi predpismi.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie daňovým

výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne

vynaložených daňovníkom, zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaných

v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že sa stotožnil s výkladom pojmu

„životné jubileum“ tak ako ho zrealizoval krajský súd na strane 4 preskúmavaného rozsudku.

Uvedenému pojmu však nemožno prisúdiť akýkoľvek význam, ktorý by bol účelný

len pre aplikáciu konkrétneho pozitívneho práva pre daný subjekt. K pojmom, ktoré nie sú

definované priamo v zákone je potrebné priradiť všeobecne uznávaný výklad. Preto správne

konštatoval Krajský súd v Žiline, že k pojmu pracovné, resp. životné výročie možno priradiť

synonymum jubileum. Ide o významné výročie osoby, môže ísť o životné jubileá 50 rokov,

odchod do starobného dôchodku, prvého odchodu do invalidného dôchodku a pod. V danom

prípade správne konštatoval krajský súd, že je potrebné za tzv. jubilejné alebo stabilizačné

odmeny považovať aj odmeny, ktoré by mohli motivovať zamestnancov zotrvávať

u zamestnávateľa a ktoré sa vyplácajú v danom prípade podľa kolektívnej zmluvy

a vykonávacích predpisov a boli vyplácané aj pri okrúhlom dovŕšení počtu odpracovaných

rokov.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom krajského súdu, že daňovým

výdavkom v danom prípade sú stabilizačné odmeny, ako i odmeny pri pracovných jubileách,

a odmeny pri životných jubileách. Je potrebné podčiarknuť, že uvedený prípad má dve roviny,

pričom zásadnou otázkou v danej veci je potrebné vziať do úvahy vzťah zamestnanca

a zamestnávateľa a preskúmať vylúčené daňové výdavky žalobcu s poukazom na ust. § 19

ods. 2 písm. c/ bod 5 Citované ustanovenie zákona o dani z príjmov

odkazuje na .

V tomto prípade bola zamestnancom žalobcu vyplatená odmena v súlade s § 118

ods. 3 v znení účinnom v roku 2004, podľa

ktorého ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi

za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje

zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Keďže podľa prílohy k uzneseniu č. 325

zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 26.01.2001 boli priznané pre rok 2004 predmetné

posudzované odmeny ako mimoriadne nenárokové ročné stabilizačné odmeny pre 27

zamestnancov, dospel súd k záveru, že v tomto prípade predmetné odmeny majú charakter

mzdy tak, ako to vyplýva zo znenia a je ich potrebné považovať

ako preukázané daňové výdavky daňovníka. Uvedená mzda môže byť zamestnancovi

vyplatená podľa a zamestnávateľ je povinný poukázať mzdu,

alebo jej časť, na zamestnancom určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky

v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľom

so zamestnancom na takomto postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov

mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec

požiada, môže zamestnávateľ časť mzdy určenej zamestnancom poukázať aj na viac účtov,

ktoré si zamestnanec sám určil.

Pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodol tak, že má byť časť tejto mzdy

poukázaná na účet poisťovne A. A. L. B., potom bol takýto postup v súlade s § 130 ods. 8

v znení účinnom v roku 2004.

Z uvedených znení zákona je potom jednoznačné, že v súlade so

bolo možné výplatu stabilizačných odmien uplatniť ako daňové výdavky k dani z príjmov

právnických osôb pre zdaňovacie obdobie roku 2004 a postup daňových orgánov v tejto veci

ako aj preskúmavané rozhodnutia žalovaného a správcu dane, boli vydané v rozpore

so zákonom.

S poukazom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Žiline je vecne správy a preto ho v súlade s potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení

s a 250k ods. 1 veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní

úspech, priznal právo na náhradu trov konania, ale keďže žalobca nevyčíslil trovy

odvolacieho konania v lehote podľa a z obsahu súdneho spisu nevyplynuli

trovy odvolacieho konania podľa , odvolací súd žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 9. októbra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková