Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a8c/373870.c26e0c.pdf
PDF · 145.42 KB
No categories available
3Sžf/42/2008
Najvyšší súd 3 Sžf 42/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. A. Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci
žalobcu: S. L. M., a.s., J. č. X, L. M., zastúpený: JUDr. M. T., advokátom, J. č. X, L. M.,
proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/6264-
39903/2007/992025-r zo dňa 09.05.2007 a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline č.k. 21S/91/2007-66 zo dňa 22.01.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 21S/91/2007-66 zo dňa 22.01.2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline rozhodol vo veci žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. I/228/6264-39903/2007/992025-r zo dňa 09.05.2007,
ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu L. M. č. 660/230/7208/07/Korč zo dňa
08.02.2007 – dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov
právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2004 v sume 254 451,-- Sk pri aplikácii § 44
ods. 6 písm. b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov (ďalej len zák.č. 511/1992 Zb.).
Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že v danom prípade forma vyplatenia priznanej
stabilizačnej odmeny pri pracovných a životných jubileách je vecou dohody zamestnanca
so zamestnávateľom a pokiaľ k takejto platnej dohode dôjde, obsahom ktorej je dohoda
zamestnanca so zamestnávateľom o platobnom mieste, kde uvedené finančné prostriedky
majú byť zo strany zamestnávateľa zamestnancovi poskytnuté, tak je potrebné z tejto platnej
dohody vychádzať. V preskúmavanom prípade daňovým výdavkom nie je platba poistného
na životné poistenie ako to konštatoval druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí,
daňovým výdavkom je vyplatená odmena pre pracovníka a životných jubileách,
tzv. stabilizačné odmeny, ktoré sú jednoznačne daňovým výdavkom a boli aj v roku 2004
pre daň z príjmov právnických osôb. Spôsob alebo platobné miesto, na ktoré po dohode
zamestnanca a zamestnávateľa stabilizačná odmena má byť vyplatená, nemôže určovať
charakter (dôvod) predmetnej platby.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil
správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len OSP, teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi
orgánmi.
Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal včas odvolanie žalovaný,
pretože nesúhlasí s konštatovaním súdu uvedeným v predmetnom rozsudku, že zo zisteného
skutkového stavu nevyplýva, že v danom prípade sa nejedná o stabilizačné odmeny,
ktoré sú uznaným daňovým výdavkom, ale jedná sa o príspevok na životné poistenie,
ktorý je u daňového subjektu pripočítateľnou položkou k základu dane. Vo výpise z uznesenia
z riadneho zasadnutia predstavenstva žalobcu konaného dňa 26.01.2001 je uvedené,
že predstavenstvo súhlasí s mimoriadnou nenárokovanou stabilizačnou odmenou
pre 27 zamestnancov na kalendárny rok 2001, ako aj ďalšie roky, a že predmetná ročná
stabilizačná odmena bude realizovaná nepeňažnou formou zaplatením poistného na životnú
poistku. To znamená, že už pri priznaní stabilizačných odmien bolo rozhodnuté, na aký účel
budú použité. Až následne zamestnanci žalobcu vo Vyhlásení zo dňa 19.02.2001 uviedli,
že súhlasia, aby táto odmena bola použitá na zaplatenie životného poistného a že súhlasia
aj s tým, aby v prípade priznania takejto odmeny v ďalších rokoch, bola priznaná odmena
použitá na zaplatenie životného poistenia. Životné poistky pre zamestnancov boli uzatvorené
na 20 rokov. Žalovaný je názoru, že Krajský súd v Žiline vychádzal v danej veci
z nesprávnych predpokladov a preto dospel k nesprávnym záverom:
1) Mimoriadne nenárokované stabilizačné odmeny boli vyplatené v súvislosti s odpraco-
vaním 5, 10 až 35 rokov u žalobcu, resp. pri životných jubileách, aj v prípade prvého
odchodu do invalidného dôchodku alebo starobného dôchodku, alebo v prípade dožitia
50 rokov. Podľa článku 99 podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2004 až 2006
zamestnávateľ poskytne zamestnancom odmeny pri významných životných
a pracovných jubileách zamestnancov a to podľa Zásad používania prostriedkov
zo Sociálneho fondu (ďalej len zo SF). Podľa článku V. bodu 7 Zásad pre používanie
prostriedkov zo SF zamestnancom na peňažné dary a odmeny pri pracovných
a životných jubileách poskytne zamestnávateľ: odmeny 500,-- Sk až 3 500,-- Sk,
pri životnom jubileu odmeny v rozpätí od 1 000,-- Sk do 5 000 ,-- Sk.
Podľa žalovaného o skutočnosti, že sa nejedná o takéto odmeny svedčí príloha
k uzneseniu č. 325 zo zasadnutia predstavenstva a.s. zo dňa 26.01.2001, podľa
ktorej sa priznané odmeny pre rok 2004 pohybovali v rozpätí od 16 270,-- Sk
až po 105 346,-- Sk. Ďalej je to odpoveď žalobcu zo dňa 05.12.2006,
podľa ktorej predmetné odmeny nie sú odmenami vyplácanými v zmysle článku 99
podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2004 až 2006.
2) Druhým nesprávnym záverom je skutočnosť, že predmetné odmeny boli vyplatené
vybratým zamestnancom a to formou úhrady životného poistenia. V danom prípade
však poistnú zmluvu uzatvorila spoločnosť žalobcu ako poistník so spoločnosťou A.
A. L. B. ako poistiteľom, (napr. zamestnankyňa žalobcu Ing. A. L. je v tejto zmluve
uvedená iba ako poistená osoba). Záväzok uhradiť dohodnuté poistné je teda
záväzkom poistníka – žalobcu. Záver krajského súdu, že žalobca vyplatil odmenu
zamestnancov formou úhrady poistného, by znamenalo pripustiť, že žalobca použil
odmeny zamestnancov na úhradu vlastného záväzku.
S poukazom na uvedené navrhol žalovaný, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
preskúmal zákonnosť rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.01.2008 a rozsudok zmenil
v časti výroku týkajúceho sa rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 09.05.2007 tak,
že žalobu žalobcu zamietne a neprizná náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca uvádzajúc, že rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny, je vydaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu,
je preskúmateľný a zrozumiteľný, z jeho odôvodnenia je zrejmé, o ktoré dôkazy
prvostupňový súd oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval a ako vec právne posúdil a podľa ktorých ustanovení zákonov.
S poukazom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací
súd rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.01.2008 sp.zn. 21S/91/2007-66 potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúma
napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a preto je potrebné napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdiť v súlade s § 250ja ods. 3 veta prvá OSP
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa oboznámil s obsahom pripojeného
administratívneho ako aj súdneho spisu, avšak nezistil, že by rozsudok Krajského súdu
v Žiline bol vydaný v rozpore so zákonom. V tomto prípade Daňový úrad Liptovský Mikuláš
vydal dňa 08.02.2007 dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane
z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2004 v sume 254 451,-- Sk,
pretože okrem iného neuznal žalobcovi oproti daňovému priznaniu, nákladovú položku
vo výške 994 058,-- Sk, ktorú žalobca zaúčtoval na účet 521060 ako mimoriadne nenárokové
stabilizačné odmeny pre 27 vybraných zamestnancov, na základe uznesenia č. 325 valného
zhromaždenia žalobcu konaného dňa 26.01.2001. Uvedené odmeny neboli vyplatené priamo
zamestnancom, ale na základe ich písomného súhlasu boli použité na vyplatenie poistného,
ktoré bol žalobca povinný ako poistník platiť na základe poistnej zmluvy, ktorú uzavrel
so spoločnosťou A. A. L. B.. Predmetom poistných zmlúv bolo poistenie 27 zamestnancov
pre prípad smrti zamestnanca a odmenení zamestnanci boli osoby poistené, v prospech
ktorých by poisťovňa plnila v prípade vzniku poistnej udalosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v období
roku 2004 žalobca priznal svojim 27 zamestnancom odmeny a zároveň zamestnanci súhlasili
s tým, aby mimoriadna nenároková stabilizačná odmena bola použitá na zaplatenie poistenia
v A. A. L. B., titulom poistenia na základe poistných zmlúv, v ktorých je poistník žalobca
a plnenie smeruje v prípade poistnej udalosti v prospech jednotlivých zamestnancov.
Z článku 99 podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2004 až 2006 uzatvorenej
dňa 29.01.2004 medzi žalobcom a A. O. Stavba pri S. L. M., a.s., vyplýva, že zamestnávateľ
poskytne zamestnancom odmeny pri významných životných a pracovných jubileách
zamestnancov a to podľa zásad používania prostriedkov zo sociálneho fondu.
Zo Zásad pre používanie prostriedkov zo sociálneho fondu z augusta 2004,
z článku V. bod 7 vyplýva, že fond slúži aj zamestnancom na vyplácanie peňažných darov
a odmien pri pracovných a životných jubileách. Uvedený článok stanovuje výšku odmeny
pri 5, 10, 15, 20, 25, 30, 35 – ročnom pracovnom výročí u zamestnávateľa. Rovnako
sa tu stanovuje výška peňažných darov a odmien pri životnom jubileu 50. rokov a pri prvom
odchode na invalidný alebo starobný dôchodok.
Podľa § 19 ods. 2 písm. c/ bod. 5 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňové
výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone
sú mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom
v pracovnoprávnymi predpismi.
Podľa § 2 písm. i/ zák.č. 595/2003 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým
výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne
vynaložených daňovníkom, zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaných
v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že sa stotožnil s výkladom pojmu
„životné jubileum“ tak ako ho zrealizoval krajský súd na strane 4 preskúmavaného rozsudku.
Uvedenému pojmu však nemožno prisúdiť akýkoľvek význam, ktorý by bol účelný
len pre aplikáciu konkrétneho pozitívneho práva pre daný subjekt. K pojmom, ktoré nie sú
definované priamo v zákone je potrebné priradiť všeobecne uznávaný výklad. Preto správne
konštatoval Krajský súd v Žiline, že k pojmu pracovné, resp. životné výročie možno priradiť
synonymum jubileum. Ide o významné výročie osoby, môže ísť o životné jubileá 50 rokov,
odchod do starobného dôchodku, prvého odchodu do invalidného dôchodku a pod. V danom
prípade správne konštatoval krajský súd, že je potrebné za tzv. jubilejné alebo stabilizačné
odmeny považovať aj odmeny, ktoré by mohli motivovať zamestnancov zotrvávať
u zamestnávateľa a ktoré sa vyplácajú v danom prípade podľa kolektívnej zmluvy
a vykonávacích predpisov a boli vyplácané aj pri okrúhlom dovŕšení počtu odpracovaných
rokov.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom krajského súdu, že daňovým
výdavkom v danom prípade sú stabilizačné odmeny, ako i odmeny pri pracovných jubileách,
a odmeny pri životných jubileách. Je potrebné podčiarknuť, že uvedený prípad má dve roviny,
pričom zásadnou otázkou v danej veci je potrebné vziať do úvahy vzťah zamestnanca
a zamestnávateľa a preskúmať vylúčené daňové výdavky žalobcu s poukazom na ust. § 19
ods. 2 písm. c/ bod 5 zák.č. 595/2003 Z.z. Citované ustanovenie zákona o dani z príjmov
odkazuje na Zákonník práce.
V tomto prípade bola zamestnancom žalobcu vyplatená odmena v súlade s § 118
ods. 3 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom v roku 2004, podľa
ktorého ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi
za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje
zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Keďže podľa prílohy k uzneseniu č. 325
zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 26.01.2001 boli priznané pre rok 2004 predmetné
posudzované odmeny ako mimoriadne nenárokové ročné stabilizačné odmeny pre 27
zamestnancov, dospel súd k záveru, že v tomto prípade predmetné odmeny majú charakter
mzdy tak, ako to vyplýva zo znenia § 118 ods. 3 Zákonníka práce a je ich potrebné považovať
ako preukázané daňové výdavky daňovníka. Uvedená mzda môže byť zamestnancovi
vyplatená podľa § 130 ods. 8 Zákonníka práce a zamestnávateľ je povinný poukázať mzdu,
alebo jej časť, na zamestnancom určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky
v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľom
so zamestnancom na takomto postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov
mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec
požiada, môže zamestnávateľ časť mzdy určenej zamestnancom poukázať aj na viac účtov,
ktoré si zamestnanec sám určil.
Pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodol tak, že má byť časť tejto mzdy
poukázaná na účet poisťovne A. A. L. B., potom bol takýto postup v súlade s § 130 ods. 8
Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom v roku 2004.
Z uvedených znení zákona je potom jednoznačné, že v súlade so zák. č. 595/2003 Z.z.
bolo možné výplatu stabilizačných odmien uplatniť ako daňové výdavky k dani z príjmov
právnických osôb pre zdaňovacie obdobie roku 2004 a postup daňových orgánov v tejto veci
ako aj preskúmavané rozhodnutia žalovaného a správcu dane, boli vydané v rozpore
so zákonom.
S poukazom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Žiline je vecne správy a preto ho v súlade s § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 246c OSP a 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní
úspech, priznal právo na náhradu trov konania, ale keďže žalobca nevyčíslil trovy
odvolacieho konania v lehote podľa § 151 ods.1 OSP a z obsahu súdneho spisu nevyplynuli
trovy odvolacieho konania podľa §151 ods.2 OSP, odvolací súd žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 9. októbra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková