Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžh/2/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu A. G., a.s. so sídlom v H., Č. R., právne zastúpeného JUDr. E. V.,

PhD., advokátom v B. proti žalovanému Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky, so sídlom Ul. Jána Švermu č. 43, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí žalovaného č. POZ 1463-99/OZ 200273 II 152-2006 zo dňa 23.11.2006,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. -77

zo dňa 28.03.2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,

č.k. -77 zo dňa 28.03.2007 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 1463-99/OZ 200273 II 152-2006 zo dňa

23.11.2006, ktorým bol v administratívnom konaní zamietnutý rozklad a potvrdené

rozhodnutie prvostupňového orgánu č. POZ 1463-99/OZ 200273–I/106-2005 zo dňa

05.10.2005 o zamietnutí návrhu žalobcu na výmaz ochrannej známky „A.“ č. 200273 majiteľa

M. K. – D., H., z registra ochranných známok podľa , a

Z.z. o ochranných známkach, v znení

Krajský súd v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že posudzovanie otázky

či konanie majiteľa napadnutej ochrannej známky je v rozpore s dobrými mravmi

a hospodárskou súťažou alebo so zásadami poctivého obchodného styku, môže byť

predmetom samostatného súdneho konania v súvislosti so

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Okrem

iných skutočností namietal, že dobré mravy sú jednoznačne pojmom súkromného práva,

čo vyplýva z viacerých ustanovení , ktorý sa v zmysle

subsidiárne vzťahuje na celú oblasť duševného vlastníctva, t.j. aj na ochranné známky.

Súčasťou tohto pojmu sú aj dobré mravy súťaže ( ).

Preto treba pojem „dobré mravy“ v ustanovení § 2 ods.1, písm. g/ zákona o ochranných

známkach chápať výlučne v súkromnoprávnom zmysle. Skutočnosť, že zákon o ochranných

známkach v čase podania prihlášky napadnutej známky (ako aj v čase jej zápisu) neobsahoval

súčasné ustanovenie § 2 ods. 1, písm. k/ o zákaze zápisu známky podanej v zlej viere, nijako

neznamená, že takýto zápis bol právne prípustný. Práve naopak, zápis známky bolo potrebné

zamietnuť s poukazom na rozpor s dobrými mravmi. Čo sa týka existencie zlej viery

prihlasovateľa a rozporu s dobrými mravmi, žalobca má za to, že preukázal existenciu

týchto skutočností. Právni predchodcovia žalobcu a následne žalobca používali označenie

zhodné, resp. zameniteľné s napadnutou známkou od roku 1994, resp. 1995 (teda skôr

ako majiteľ podal prihlášku napadnutej známky), na českom trhu sa stretli s majiteľom

napadnutej známky, mali s ním dokonca súdny spor titulom nekalej súťaže. Majiteľ prihlásil

napadnutú známku v SR, následne ju z vlastnej iniciatívy ponúkol žalobcovi a ostatným

spoločnostiam skupiny „A. C.“ na predaj za premrštenú cenu a keďže títo ponuku neprijali,

vykonáva titulom svojho registrovaného práva kroky smerujúce k zákazu použitia napadnutej

známky v SR (podaná žaloba a nariadené predbežné opatrenie), čo značne sťažuje

podnikateľskú činnosť spoločností patriacich do skupiny „A. C.“ v SR. Na základe uvedeného

teda pri podávaní prihlášky bolo zrejmé, že majiteľ napadnutej ochrannej známky konal

s nekalými úmyslami, v zlej viere a špekulatívne, v zmysle čoho bolo prihlásené označenie

rozporné s dobrými mravmi, a teda existoval dôvod na zamietnutie prihlášky ochrannej

známky. Zápis známky bol teda rozporný so zákonom. Z uvedených dôvodov sa tu teda

nemožno dovolávať zásady teritoriality a priority. Navrhoval, aby odvolací napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že napadnuté rozhodnutia žalovaného zruší a vec mu

vráti na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.08.2007 k odvolaniu žalobcu navrhoval,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Uviedol, že žalobcom uplatnená výluka podľa ust. ,

sa vzťahuje na charakter samotného označenia a nie na spôsob používania označenia,

či konanie osoby prihlasovateľa, tzn. že v rozpore s dobrými mravmi musí byť samotné

označenie (za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré je v rozpore s s verejným

poriadkom alebo dobrými mravmi). Ak by sa aj pojem „dobré mravy hospodárskej súťaže“

subsumoval pod pojem „ dobré mravy“, uvedený v ust. , zákč.

tak, ako to navrhoval žalobca (čo je síce podľa názoru žalovaného neprípustné), nič to nemení

na neprípustnosti aplikácie zákonnej výluky podľa § 2 ods. 1, písm. g/ tohto zákona,

pretože v rozpore s dobrými mravmi musí byť označenie prihlasované za ochrannú známku

a nie konanie prihlasovateľa. Žalovaný poukazoval na ust. ,

v zmysle ktorého úrad vymaže ochrannú známku z registra na základe súdneho rozhodnutia,

podľa ktorého je používanie tejto ochrannej známky zakázané ako nekalosúťažné konanie.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nie je v právomoci žalovaného posudzovať otázky

súvisiace s nekalosúťažným konaním prihlasovateľov ochranných známok a ak by tak žalo-

vaný pri skúmaní zápisnej spôsobilosti označení prihlásených za ochrannú známku konal,

konal by nad rámec zákona.

Žalovaný podaním zo dňa 08.10.2008 oznámil, že dňa 12.11.2007 doručil žalobca

žalovanému nový návrh na výmaz napadnutej ochrannej známky podľa § 17 ods. 2

spolu s právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa

06.09.2007, sp.zn. Obo 25/07, vo veci žaloby o zdržanie sa nekalej súťaže, ktorým súd okrem

iného uložil majiteľovi ochrannej známky zdržať sa používania ochrannej známky „A.“

č. 200273. Podľa úrad vymaže z registra ochrannú známku

na základe súdneho rozhodnutia, podľa ktorého je používanie tejto ochrannej známky

zakázané ako nekalosúťažné konanie. Na základe tohto návrhu na výmaz žalovaný v súlade

s vydal rozhodnutie o výmaze ochrannej známky „A.“

č. 200273 z registra ochranných známok. V tejto súvislosti žalovaný uvádza,

že v prvostupňovom rozhodnutí o návrhu na výmaz napadnutej ochrannej známky (ktoré je

spolu s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného predmetom súdneho prieskumu),

poukazoval na to, že konanie majiteľa napadnutej ochrannej známky týkajúce sa prihlásenia

a používania tejto ochrannej známky, ktoré žalobca označil za konanie v rozpore s dobrými

mravmi súťaže, nebolo možné zohľadňovať v rámci uplatneného návrhu na výmaz podľa § 16

ods. 1 v spojení s , a tohto zákona a posudzovať

ho prislúcha výlučne súdu v rámci konania o nekalej súťaži. Tento postoj si zrejme neskôr

osvojil i žalobca, o čom svedčí skutočnosť, že podal proti majiteľovi ochrannej známky

žalobu o zdržanie sa nekalej súťaže.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

vec a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa v spojení

s ako vecne správny potvrdil.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený na zistení

vady v procesnom postupe alebo rozhodnutia. Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená

znamená to, že správnym orgánom použitý procesný postup , zistenie skutkového stavu

a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu (v danom prípade zákona o ochranných

známkach) boli vecne správne a súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu

ktoré netreba v žiadnom ohľade doplniť ani pozmeniť.

Žalobca v odvolacom konaní zopakoval dôvody už uvedené v žalobe. Najvyšší súd

poukazuje na to, že aplikácia i výklad ust. , a boli

vecne správne. Súd potvrdzuje správnosť názoru žalovaného, že žalobcom uplatnená výluka

podľa ust. , sa vzťahuje na charakter samotného

označenia a nie na spôsob používania označenia, či konanie osoby prihlasovateľa. Tvrdené

dôvody žalobcu v danom prípade spadali pod nekalosúťažné konanie, ktorú skutočnosť

potvrdil i žalobca tým, že podal i žalobu o ochranu pred nekalosúťažným konaním

proti majiteľovi ochrannej známky a v tomto konaní bol úspešný.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení

s a O.s.p . Žalobca nemal úspech vo veci , preto mu súd náhradu

trov konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 09. októbra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková