Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)415/371494.b2ab9d.pdf
PDF · 131.51 KB
No categories available
3Sžh/2/2007
Najvyšší súd 3 Sžh 1/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
v právnej veci žalobcu A. G., a.s. so sídlom v H., Č. R., právne zastúpeného JUDr. E. V.,
PhD., advokátom v B. proti žalovanému Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky, so sídlom Ul. Jána Švermu č. 43, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného č. POZ 1463-99/OZ 200273 II 152-2006 zo dňa 23.11.2006,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 1 Scud/1/2007-77
zo dňa 28.03.2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,
č.k. 1 Scud/1/2007-77 zo dňa 28.03.2007 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi právo náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 1463-99/OZ 200273 II 152-2006 zo dňa
23.11.2006, ktorým bol v administratívnom konaní zamietnutý rozklad a potvrdené
rozhodnutie prvostupňového orgánu č. POZ 1463-99/OZ 200273–I/106-2005 zo dňa
05.10.2005 o zamietnutí návrhu žalobcu na výmaz ochrannej známky „A.“ č. 200273 majiteľa
M. K. – D., H., z registra ochranných známok podľa § 2 ods. 1, písm. b/ a g/ zák.č. 55/1997
Z.z. o ochranných známkach, v znení zák.č. 577/2001 Z.z.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že posudzovanie otázky
či konanie majiteľa napadnutej ochrannej známky je v rozpore s dobrými mravmi
a hospodárskou súťažou alebo so zásadami poctivého obchodného styku, môže byť
predmetom samostatného súdneho konania v súvislosti so zákonom č. 513/1991 Zb.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Okrem
iných skutočností namietal, že dobré mravy sú jednoznačne pojmom súkromného práva,
čo vyplýva z viacerých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý sa v zmysle § 1 ods. 3
subsidiárne vzťahuje na celú oblasť duševného vlastníctva, t.j. aj na ochranné známky.
Súčasťou tohto pojmu sú aj dobré mravy súťaže (§ 44 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Preto treba pojem „dobré mravy“ v ustanovení § 2 ods.1, písm. g/ zákona o ochranných
známkach chápať výlučne v súkromnoprávnom zmysle. Skutočnosť, že zákon o ochranných
známkach v čase podania prihlášky napadnutej známky (ako aj v čase jej zápisu) neobsahoval
súčasné ustanovenie § 2 ods. 1, písm. k/ o zákaze zápisu známky podanej v zlej viere, nijako
neznamená, že takýto zápis bol právne prípustný. Práve naopak, zápis známky bolo potrebné
zamietnuť s poukazom na rozpor s dobrými mravmi. Čo sa týka existencie zlej viery
prihlasovateľa a rozporu s dobrými mravmi, žalobca má za to, že preukázal existenciu
týchto skutočností. Právni predchodcovia žalobcu a následne žalobca používali označenie
zhodné, resp. zameniteľné s napadnutou známkou od roku 1994, resp. 1995 (teda skôr
ako majiteľ podal prihlášku napadnutej známky), na českom trhu sa stretli s majiteľom
napadnutej známky, mali s ním dokonca súdny spor titulom nekalej súťaže. Majiteľ prihlásil
napadnutú známku v SR, následne ju z vlastnej iniciatívy ponúkol žalobcovi a ostatným
spoločnostiam skupiny „A. C.“ na predaj za premrštenú cenu a keďže títo ponuku neprijali,
vykonáva titulom svojho registrovaného práva kroky smerujúce k zákazu použitia napadnutej
známky v SR (podaná žaloba a nariadené predbežné opatrenie), čo značne sťažuje
podnikateľskú činnosť spoločností patriacich do skupiny „A. C.“ v SR. Na základe uvedeného
teda pri podávaní prihlášky bolo zrejmé, že majiteľ napadnutej ochrannej známky konal
s nekalými úmyslami, v zlej viere a špekulatívne, v zmysle čoho bolo prihlásené označenie
rozporné s dobrými mravmi, a teda existoval dôvod na zamietnutie prihlášky ochrannej
známky. Zápis známky bol teda rozporný so zákonom. Z uvedených dôvodov sa tu teda
nemožno dovolávať zásady teritoriality a priority. Navrhoval, aby odvolací napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že napadnuté rozhodnutia žalovaného zruší a vec mu
vráti na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.08.2007 k odvolaniu žalobcu navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Uviedol, že žalobcom uplatnená výluka podľa ust. § 2 ods. 1, písm. g/ zák.č. 55/1997 Z.z.
sa vzťahuje na charakter samotného označenia a nie na spôsob používania označenia,
či konanie osoby prihlasovateľa, tzn. že v rozpore s dobrými mravmi musí byť samotné
označenie (za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré je v rozpore s s verejným
poriadkom alebo dobrými mravmi). Ak by sa aj pojem „dobré mravy hospodárskej súťaže“
subsumoval pod pojem „ dobré mravy“, uvedený v ust. § 2 ods. 1, písm. g/ zákč. 55/1997 Z.z.
tak, ako to navrhoval žalobca (čo je síce podľa názoru žalovaného neprípustné), nič to nemení
na neprípustnosti aplikácie zákonnej výluky podľa § 2 ods. 1, písm. g/ tohto zákona,
pretože v rozpore s dobrými mravmi musí byť označenie prihlasované za ochrannú známku
a nie konanie prihlasovateľa. Žalovaný poukazoval na ust. § 17 ods. 2 zák.č. 55/1997 Z.z.,
v zmysle ktorého úrad vymaže ochrannú známku z registra na základe súdneho rozhodnutia,
podľa ktorého je používanie tejto ochrannej známky zakázané ako nekalosúťažné konanie.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nie je v právomoci žalovaného posudzovať otázky
súvisiace s nekalosúťažným konaním prihlasovateľov ochranných známok a ak by tak žalo-
vaný pri skúmaní zápisnej spôsobilosti označení prihlásených za ochrannú známku konal,
konal by nad rámec zákona.
Žalovaný podaním zo dňa 08.10.2008 oznámil, že dňa 12.11.2007 doručil žalobca
žalovanému nový návrh na výmaz napadnutej ochrannej známky podľa § 17 ods. 2
zák.č. 55/1997 Z.z. spolu s právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa
06.09.2007, sp.zn. Obo 25/07, vo veci žaloby o zdržanie sa nekalej súťaže, ktorým súd okrem
iného uložil majiteľovi ochrannej známky zdržať sa používania ochrannej známky „A.“
č. 200273. Podľa § 17 ods. 2 zák.č. 55/1997 Z.z. úrad vymaže z registra ochrannú známku
na základe súdneho rozhodnutia, podľa ktorého je používanie tejto ochrannej známky
zakázané ako nekalosúťažné konanie. Na základe tohto návrhu na výmaz žalovaný v súlade
s § 17 ods. 2 zák.č. 55/1997 Z.z. vydal rozhodnutie o výmaze ochrannej známky „A.“
č. 200273 z registra ochranných známok. V tejto súvislosti žalovaný uvádza,
že v prvostupňovom rozhodnutí o návrhu na výmaz napadnutej ochrannej známky (ktoré je
spolu s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného predmetom súdneho prieskumu),
poukazoval na to, že konanie majiteľa napadnutej ochrannej známky týkajúce sa prihlásenia
a používania tejto ochrannej známky, ktoré žalobca označil za konanie v rozpore s dobrými
mravmi súťaže, nebolo možné zohľadňovať v rámci uplatneného návrhu na výmaz podľa § 16
ods. 1 zák.č. 55/1997 Z.z. v spojení s § 2 ods.1, písm. b/ a písm. g/ tohto zákona a posudzovať
ho prislúcha výlučne súdu v rámci konania o nekalej súťaži. Tento postoj si zrejme neskôr
osvojil i žalobca, o čom svedčí skutočnosť, že podal proti majiteľovi ochrannej známky
žalobu o zdržanie sa nekalej súťaže.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
vec a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený na zistení
vady v procesnom postupe alebo rozhodnutia. Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená
znamená to, že správnym orgánom použitý procesný postup , zistenie skutkového stavu
a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu (v danom prípade zákona o ochranných
známkach) boli vecne správne a súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu
ktoré netreba v žiadnom ohľade doplniť ani pozmeniť.
Žalobca v odvolacom konaní zopakoval dôvody už uvedené v žalobe. Najvyšší súd
poukazuje na to, že aplikácia i výklad ust. § 2 ods.1, písm. b/ a g/ zák.č. 55/1997 Z.z. boli
vecne správne. Súd potvrdzuje správnosť názoru žalovaného, že žalobcom uplatnená výluka
podľa ust. § 2 ods.1, písm. g/ zák.č. 55/1997 Z.z. sa vzťahuje na charakter samotného
označenia a nie na spôsob používania označenia, či konanie osoby prihlasovateľa. Tvrdené
dôvody žalobcu v danom prípade spadali pod nekalosúťažné konanie, ktorú skutočnosť
potvrdil i žalobca tým, že podal i žalobu o ochranu pred nekalosúťažným konaním
proti majiteľovi ochrannej známky a v tomto konaní bol úspešný.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p . Žalobca nemal úspech vo veci , preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 09. októbra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková