Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/243/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S.k., a.s., C.X., B., proti

žalovaným 1/ Ing. J.G., O.X., D.K., zast. JUDr. J.P., advokát, R.X., D.K., 2/ P.B., B.X., R.,

a 3/ JUDr. V.H., V.X., B., o zaplatenie 2.720.007,- Sk s prísl., o odvolaní žalovaných proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -335 zo dňa 16. septembra

2002, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

-335 zo dňa 16. septembra 2002 v napadnutej časti vo vzťahu k žalovaným

v 2. a 3. rade z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade m e n í tak, že

žalobca j e p o v i n n ý žalovanému v 1. rade sumu 34.388,- Sk na účet jeho právneho

zástupcu.

Žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaného

1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 497.307,- Sk, žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi sumu

191.700,- Sk a žalovaného 3/ zaplatiť žalobcovi sumu 1.883.083,- Sk. Vo zvyšku žalobu voči

žalovanému 3/ zamietol. Žalovaného 1/ zaviazal žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške

11.784,- Sk, žalovaného 2/ žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 4.579,60 Sk

a žalovaného 3/ žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 44.697,- Sk. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že žalovaní 1/ až 3/ zmluvou o založení konzorcia zo dňa 1.11.1991

podľa § 106za a nasl. Hospodárskeho zákonníka vytvorili združenie (konzorcium) za účelom

vybudovania maloobchodnej siete pre predaj kníh a publikácií. Účastníci zmluvy sa v tejto

zmluve dohodli, že každý člen konzorcia môže konať v mene konzorcia samostatne, ako aj na

tom, že činnosť budú vykonávať prostredníctvom osobitného spoločného účtu. Žalovaný

1/ požiadal dňa 17.12.1991 písomne v mene členov konzorcia a na základe splnomocnenia zo

dňa 11.12.1991 právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 3.347.700,- Sk za

účelom zaplatenia kúpnej ceny za vydražené prevádzkové jednotky podľa priložených

zápisníc o dražbe, ktoré boli v tejto žiadosti presne špecifikované. Na základe uvedenej

žiadosti uzavrel a podpísal žalovaný 1/ v mene členov konzorcia G. a právny predchodca

žalobcu platnú zmluvu o poskytnutí úveru, z ktorej sú zaviazaní žalovaní 1/ až 3/ ako členovia

konzorcia. Z predmetnej zmluvy č. 0191 čl. I. súd zistil, že úver bol poskytnutý na zaplatenie

kúpnej ceny vydražených prevádzkových jednotiek v celkovej sume 3.347.700,- Sk, pričom

úver bol splatný 30.11.1995. Podľa čl. II. bod 1 pôžička mala byť poskytnutá na účet č.

X. a v čl. III. bod 1 si zmluvné strany dohodli, že príjemca finančných prostriedkov bude úver

splácať v štvrťročných splátkach po 209.231,- Sk, realizovaných

od marca 1992 do 30.11.1995, pričom výška poslednej splátky bola stanovená na

209.235,- Sk. Peňažný ústav zabezpečil poskytnutý úver zriadením záložného práva

k vydraženým nehnuteľnostiam – prevádzkovým jednotkám i zásobám nachádzajúcim sa

v týchto nehnuteľnostiach záložnými zmluvami č. 0191 a č. 0291 zo dňa 12.12.1991

uzavretými so žalovaným 2/ a 3/ a záložnými zmluvami č. 0491 a č. 0591 zo dňa 19.12.1991

uzavretými so žalovaným 1/. Z výpisu z úverového účtu Č. zo dňa 22.1.1992 súd zistil, že

v prospech úverového účtu konzorcia G. R., poskytol žalobca finančné prostriedky vo výške

3.347.700,- Sk. Zo zápisnice z dražby č. 2 zo dňa 21.11.1991 vyplýva, že žalovaný 2/ vydražil

prevádzkovú jednotku: K. v T. vrátane zásob za 213.000,- Sk, pričom zaplatil dražobnú

zábezpeku vo výške 21.300,- Sk a podľa prílohy k zápisnici o dražbe č. 314 zostalo za

vydraženú prevádzkovú jednotku doplatiť 191.700,- Sk na účet vedený v S., pobočka R.,

variabilný symbol č. X. Z potvrdenia adresovaného S., pobočka R. zo dňa 19.12.1991

vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol pôžičku na zaplatenie prevádzkovej

jednotky K. v T. vo výške 191.700,- Sk v prospech vydražiteľa P., R. (žalovaný 2/) s tým, že

úhrada bude vykonaná z účtu č. X. v prospech účtu vedeného v S., pobočka R., variabilný

symbol č. 0314, ktorý bol uvedený v prílohe k zápisnici o dražbe. Z fotokópie výpisu

vedeného u právneho predchodcu žalobcu (V., a.s., B., pobočka D.) zo dňa 20.12.1991 súd

zistil, že z účtu zriadeného v prospech konzorcia G. R. Č. bola odpísaná suma 191.700,- Sk

v prospech účtu X. vedeného v S., variabilný symbol č. X.

Zo zápisnice o dražbe č. 0664 zo dňa 17.11.1991 súd zistil, že žalovaný 3/ vydražil

prevádzkovú jednotku: K., N., B. vrátane zásob za 2.000.500,- Sk, pričom zložil dražobnú

zábezpeku vo výške 10.000,- Sk, takže podľa prílohy k zápisnici o dražbe č. 0664 zo dňa

17.11.1991 zostalo doplatiť kúpnu cenu vo výške 1.990.500,- Sk na účet vedený v S.,

pobočka B. č. X., variabilný symbol č. X. Z potvrdenia zo dňa 17.11.1991 vydaného komisiou

pre privatizáciu národného majetku pre okres B. vyplýva, že žalovaný 3/ zložil dražobnú

zábezpeku vo výške 10.000,- Sk. Z potvrdenia vydaného v prospech S., pobočka B. zo dňa

18.12.1991 vyplýva, že právny predchodca žalobcu V., a.s., pobočka D. povolil pôžičku na

zaplatenie prevádzkovej jednotky K., N. B. vo výške 1.990.500,- Sk v prospech dražiteľa

žalovaného 3/ s tým, že úhrada bude vykonaná z účtu X. v prospech účtu vedeného v S.,

pobočka B. č. X., variabilný symbol X. Z fotokópie výpisu vedeného vo V., D. zo dňa

19.12.1991 v prospech G. R. č. X. súd zistil, že z tohto účtu bola odpísaná suma 1.990.500,-

Sk v prospech účtu X., variabilný symbol X., uvedeného v prílohe ku zápisnici o dražbe č. X.

Zo zápisnice o dražbe č. 3 zo dňa 4.10.1991 súd zistil, že žalovaný 3/ vydražil

prevádzkovú jednotku: S., K. č. 090702, N., P. vrátane zásob za cenu 50.500,- Sk, pričom

zložil dražobnú zábezpeku vo výške 10.000,- Sk, a preto podľa prílohy k zápisnici o dražbe č.

3 zostalo doplatiť kúpnu cenu vo výške 40.500,- Sk. Z potvrdenia vydaného v prospech S.,

pobočka P. zo dňa 18.12.1998 vyplýva, že právny predchodca žalobcu V., pobočka D.

potvrdil, že povolil poskytnutie pôžičky na zaplatenie prevádzkovej jednotky S., K. č. 090702

v P.B. vo výške 40.500,- Sk v prospech vydražiteľa JUDr. V., B. s tým, že úhrada bude

vykonaná z účtu č. X. v prospech účtu č. X., variabilný symbol X.

Zo zápisnice o dražbe č. 4 zo dňa 21.11.1991 vyplýva, že R., vydražili prevádzkovú

jednotku S., K. č. 090300, D., vrátane zásob za kúpnu cenu 470.000,- Sk, pričom predmetnú

zápisnicu o dražbe podpísal ako vydražiteľ žalovaný 1/ Ing. G. s tým, že bola zložená

a zaplatená dražobná zábezpeka vo výške 10.000,- Sk. Podľa prílohy k zápisnici o dražbe č. 4

na vydraženú prevádzkovú jednotku zostalo vydražiteľovi doplatiť 460.000,- Sk na účet č. X.,

variabilný symbol X., vedený v S., pobočka D.. Z potvrdenia

zo dňa 18.12.1991 a z fotokópie výpisu z účtu vedeného vo V., pobočka D.

zo dňa 20.12.1991 vyplýva, že v prospech G. R. z účtu č. X. bola odpísaná suma 460.000,- Sk

v prospech účtu č. X. variabilný symbol X.

Zo zápisnice o dražbe č. 8 zo dňa 21.11.1991 súd zistil, že vydražiteľ R., D., vydražil

prevádzkovú jednotku M., H. D., vrátane zásob za kúpnu cenu 675.000,- Sk, pričom zápisnicu

o dražbe podpísal žalovaný 1/ Ing. G. a tento aj zaplatil dražobnú zábezpeku vo výške

10.000,- Sk. Z potvrdenia vydaného pre S., pobočka D., zo dňa 19.12.1991 vyplýva, že

právny predchodca žalobcu V., pobočka D. povolil pôžičku na zaplatenie prevádzkovej

jednotky M., D. vo výške 665.000,- Sk v prospech vydražiteľa R., D. s tým, že úhrada kúpnej

ceny bude vykonaná z účtu X. v prospech účtu vedeného v S., pobočka D. č. X., variabilný

symbol X., ktorý účet bol uvedený aj v prílohe k zápisnici o dražbe č. 08.

Z citovaných listinných dôkazov mal súd za preukázané, že právny predchodca

žalobcu poskytol na základe úverovej zmluvy č. 0191 zo dňa 18.12.1991 finančné prostriedky

celkovo vo výške 3.347.700,- Sk na účet konzorcia G. R. č. X. a z tohto účtu boli uhradené

jednotlivé kúpne ceny za prevádzkové jednotky vydražené žalovanými v 1. až v 3. rade,

špecifikovanými v citovaných zápisniciach o dražbe a to v prospech účtov uvedených

v týchto zápisniciach.

Z fotokópie výpisu z účtu konzorcia G. R. Č. vedeného vo V., pobočka D. zo dňa

24.9.1992 a 23.6.1992 súd zistil, že v prospech tohto účtu bola uhradená dvakrát suma

209.231,- Sk žalovaným v 1. rade. Dňa 10.4.1992 bola v prospech uvedeného účtu pripísaná

suma 209.231,- Sk, vložená cez pokladňu

(č. pokladničného dokladu 20186332). Súd konštatoval, že žalovaný v 1. rade čiastočne

uhradil dlžnú sumu titulom poskytnutého úveru vo výške 627.693,- Sk. Nesplatená časť

úveru, ktorú žalobca od žalovaného v 1. rade požaduje, je 497.307,- Sk, preto krajský súd

voči žalovanému v 1. rade vyhovel vo výške 497.307,- Sk.

Voči žalovanému v 2. rade si žalobca uplatnil pohľadávku vo výške 191.700,- Sk. Súd

mal za preukázané, že na zaplatenie kúpnej ceny prevádzkovej jednotky vydraženej

žalovaným v 2. rade (K. Č.) bola z úveru poskytnutého žalobcom použitá suma 191.700,- Sk.

Žalovaný v 2. rade nepreukázal, že dlžnú časť úveru vo výške 191.700,- Sk zaplatil na účet

žalobcu, a preto ho zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy 191.700,- Sk.

V časti o zaplatenie 2.031.000,- Sk, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému

v 3. rade, mal súd za preukázané, že na zaplatenie kúpnych cien za prevádzkové jednotky

vydražené žalovaným v 3. rade bola z úveru poskytnutého žalobcom na účet konzorcia G. R.

použitá suma 2.031.000,- Sk (1.990.500,- Sk a 40.500,- Sk). Súd prihliadol k námietke

premlčania vznesenej žalovaným v 3. rade s poukazom na ust. § 130, § 131,

§ 131a/, § 131b/ ods. 1 Hospodárskeho zákonníka. Voči žalovanému v 3. rade si žalobca svoj

nárok uplatnil na súde dňa 18.10.1996, súd preto považoval za premlčaný nárok na zaplatenie

časti úveru – konkrétne splátok splatných od 25.3.1992 do 25.9.1993. Nárok na zaplatenie

dlhu vo výške 1.880.083,- Sk (splátky úveru splatné štvrťročne 25.12.1993 až do 30.11.1995

t.j. 8-krát po 209.231,- Sk plus 208.235,- Sk) považoval súd za oprávnený a uplatnený

v lehote. Z uvedeného dôvodu súd preto žalovaného v 3. rade zaviazal k zaplateniu sumy

1.883.083,- Sk na účet žalobcu a vo zvyšku o zaplatenie 147.917,- Sk súd žalobu voči

žalovanému v 3. rade zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust.

Proti rozsudku krajského súdu podali odvolanie všetci žalovaní.

Žalovaný v 1. rade podal odvolanie len proti trovám konania a navrhol rozsudok

krajského súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže žalobcu na náhradu

trov právneho zastúpenia žalovanému v 1. rade vo výške 73.303,- Sk, čo predstavuje pomernú

časť trov vzhľadom na hodnotu veci.

Žalovaný v 2. rade v odvolaní vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že podľa

zmluvy o pôžičke zo dňa 18.12.1991 nastala splatnosť 25.3.1992. Žaloba proti nemu bola

uplatnená až 17.10.1993. Poukázal na to, že žalobca mohol od ktoréhokoľvek zo žalovaných

žiadať akúkoľvek čiastku, prípadne celú, ale on zvolil uplatnenie konkrétnej čiastky voči

jednotlivým žalovaným. Navrhol, aby odvolací súd voči nemu rozsudok krajského súdu

zmenil tak, že žalobu zamietne.

Žalovaný v 3. rade v odvolaní žiadal, aby odvolací súd zmenil voči nemu napadnutý

rozsudok tak, že žalobu zamietne, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Namietal legitimitu zmluvy o pôžičke, právne postavenie žalovaných

vo vzťahu k žalobcovi, solidárnu zodpovednosť, výšku uplatnených nárokov, premlčanie

a reálne plnenie. Namietol, že žalobca bol v rozhodujúcom čase len organizačnou zložkou –

odštepným závodom iného subjektu V., a.s., B. a nemohol byť ani účastníkom právnych

vzťahov v danom prípade zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke. S poukázaním na

§ 106 za nasl. Hospodárskeho zákonníka namietal, že konzorcium nie je právnickou osobou,

nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže mať právne relevantné postavenie zmluvnej strany

na zmluve o pôžičke. Žalovaný v 1. rade nemohol zastupovať neexistujúci subjekt a nemohol

uzavrieť platnú zmluvu o pôžičke a žalovaný v 3. rade, preto nie je v žiadnom zmluvnom

vzťahu so žalobcom, a teda ani v postavení dlžníka. Zo žiadosti o úver zo dňa 17.12.1991

vyplýva individuálny záväzok žalovaného v 1. rade, že žalobcovi splatí úver (t.j. celý) do

30.11.1995 rovnomernými štvrťročnými splátkami zo svojho bežného účtu na účet pobočky.

Žalobou zo dňa 22.11.1993 žiadal žalobca zaviazať žalovaného v 1. rade na celý dlh. Pri

rozšírení žaloby o ďalších žalovaných bola žalovaná pohľadávka ešte „spoločná

a nerozdielna“. Žalobca však až 10.11.1997 resp. 1.12.1997 jednoznačne rozhodol rozdeliť

celý dlh na tri konkrétne čiastky a uplatnil ich individuálne voči žalovaným v 1. až v 3. rade.

Započítanie splatenej časti dlhu vo výške 627.693,- Sk výlučne v prospech žalovaného

v 1. rade poukazuje na nesprávnu aplikáciu solidárnej zodpovednosti. Do rámca solidárnej

zodpovednosti dlhu zahrnul súd I. stupňa subjekt R., pričom pod týmto obchodným menom

nefiguruje na zmluve o pôžičke. Krajský súd tento individuálny dlh 1.125.000,- Sk (kúpna

cena žalovaného v 1. rade) protiprávne započítal do celkovej sumy dlhu, resp. ho neodpočítal,

hoci mal tak urobiť, nakoľko sa jedná o subjekt mimo danej veci. Podľa jeho názoru nemôže

byť právnym titulom plnenie zo záväzku z úverovej zmluvy (Zmluvy o pôžičke), ale len

neoprávnený majetkový prospech podľa § 123 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, nakoľko išlo

o plnenie bez právneho dôvodu. Znovu vzniesol námietku premlčania s poukázaním na ust. §

130 a § 131b ods. 2 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého je tu stanovená subjektívna 2-

ročná lehota. Nárok voči žalovanému v 3. rade bol uplatnený až 10.11.1997, kedy došlo

k individualizácii a konkretizácii nároku voči žalovanému v 3. rade. V článku III. bod 2 písm.

f/ zmluvy o pôžičke je uvedené, že pobočka je oprávnená žiadať zaplatenie úveru aj pri

nezaplatení dvoch po sebe nasledujúcich splátkach, čo aj žalobca urobil. Tým sa stal splatný

celý dlh, nakoľko dňom 25.3.1993 sa stala splatná celá suma úveru (upomienky žalobcu boli

8.4.1993, 11.8.1993 a 6.9.1993). Žaloba na žalovaného v 3. rade bola uplatnená až

10.11.1997. Žalovaný v 3. rade nikdy nebol v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Žalovaný v 1.

rade poskytol žalovanému v 3. rade svoju vydraženú prevádzku, teda všetky tržby boli

odvádzané na účet žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade prevádzkoval prevádzku

žalovaného v 3. rade od 19.12.1991 do 1.9.1992. Skutočnosť, že žalovaný v 3. rade nebol vo

vzťahu so žalobcom, ale len so žalovaným

v 1. rade, svedčí faktúra žalovaného v 1. rade voči žalovanému v 3. rade č. 21/127/92 zo dňa

28.8.1993 výslovne na sumu 2.000.000,- Sk (cena vydraženej prevádzky žalovaného

v 3. rade) ako aj dobropis č. 1/9.93 zo dňa 15.9.1993 na čiastku 10.000,- Sk, ktorá bola

uhradená na dražbe ako dražobná zábezpeka. Prostriedky z prevádzky žalovaného v 3. rade

boli na účet konzorcia prijímané, z ktorého sa predmetný úver mal hradiť žalovaným

v 1. rade, ako jeho záväzok. Je nesprávny záver súdu o premlčaní časti nároku žalobcu,

spočívajúci v nezaplatených splátkach za obdobie 25.3.1992 – 25.9.1993 a o nepremlčaní

zvyšku nesplateného nároku. Je toho názoru, že nárok je premlčaný voči žalovanému v 3. rade

ako celok, nakoľko vzhľadom k ustanoveniu bodu III.2.c.b.a f/ zmluvy sa dlh stal splatným

nezaplatením dvoch po sebe idúcich splátok a v zmysle ust. § 131 a,b ods. 1 Hospodárskeho

zákonníka 3-ročná lehota uplynula voči žalovanému v 3. rade pred dňom uplatnenia na súde

17.10.1996. Pri započítaní dvoch splátok v roku 1992 sa zročným stal celý dlh najneskôr

v januári 1993 a žaloba voči nemu bola podaná po premlčacej 3-ročnej lehote.

O odvolaniach žalovaných rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

č.k. -416 zo dňa 25. marca 2004 tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. -335 zo dňa 16. septembra 2002 v napadnutej časti vo vzťahu

k žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobcovi

uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 3. rade na účet zástupcu náhradu trov konania

83.796,- Sk. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o trovách

konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému v 1. rade sumu 34.388,- Sk na účet jeho právneho zástupcu. Žalovanému

v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca uzavrel platnú zmluvu o poskytnutí

úveru, z ktorej sú zaviazaní žalovaní ako členovia konzorcia. Solidarita žalovaných je

založená právnym predpisom – ust. § 106zb Hospodárskeho zákonníka. Pri pasívnej solidarite

môže veriteľ požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek spoločne zaviazaného dlžníka. Ak dlh

splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Pasívna solidarita zakladá úpravu

vnútorného vzťahu medzi dlžníkmi, preto nemôže byť vecou veriteľa, aby do tohto vzťahu

vstupoval a určoval výšku dlhu jednotlivých dlžníkov. V prejednávanej veci mali účastníci

združení v konzorciu založený spoločný účet, na ktorý všetci prispievali a z ktorého boli

realizované úhrady v prospech veriteľa. Nie je preto možné plnenie, ktoré bolo poskytnuté na

splatenie úveru, započítať iba na záväzok žalovaného v 1. rade a keďže ide o solidárny

záväzok s nedelenou povinnosťou splácať dohodnuté splátky úveru, nemožno ani otázku

premlčania posudzovať voči každému zo žalovaných samostatne. Na základe uvedeného

odvolací súd dospel k záveru, že ak je daná solidarita dlžníkov, žalobca nemôže žiadať delené

plnenie v ním stanovenej výške, preto rozsudok v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanému

v 2. a 3. rade podľa zmenil tak, že žalobu zamietol. O odvolaní žalovaného

v 1. rade proti výroku o trovách konania podľa ust. zmenil tak, že

žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade 34.388,- Sk.

Proti rozsudku odvolacieho súdu č.k. zo dňa 25. marca 2004 podal

dovolanie žalobca s poukázaním na ust. Podľa jeho názoru odvolací súd

nesprávne právne posúdil a rozhodol vec. Navrhol zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu.

O dovolaní žalobcu rozhodol dovolací súd rozsudkom č.k. zo dňa

31. júla 2006 tak, že rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. -416 zo dňa 25. marca

2004 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že pri

solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi

a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu, alebo jeho časť voči jednému alebo

niekoľkým alebo všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Z ustanovenia

o pasívnej solidarite vyplýva, že je to sám veriteľ, ktorý rozhoduje, u ktorého dlžníka dlh

uplatňuje a z obsahu ustanovenia nevyplýva, že tým, že by solidárny záväzok veriteľ rozdelil

tak, že uplatní z neho iba časť, prípadne by celý záväzok uplatnil tak, že ho rozdelí medzi

dlžníkov bez toho, že by zo zmluvy o úvere, zakladajúcej solidárny záväzok podiely dlhu pre

jednotlivých dlžníkov vyplývali, si veriteľ zmaril možnosť pre úspešné uplatnenie dlhu

vyplývajúceho zo solidárneho záväzku. Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú

pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom

rozsahu, alebo jeho časť voči jednému alebo niekoľkým alebo všetkým spoludlžníkom, a to

súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku jedným dlžníkom spôsobuje voči veriteľovi zánik

záväzkov ostatných dlžníkov. Každý zo spoludlžníkov je povinný plniť záväzok v celom

rozsahu, ale veriteľovi má byť plnený záväzok iba raz.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

podľa ust. a po prejednaní odvolaní žalovaných podľa ust.

dospel k záveru, že odvolania žalovaných sú dôvodné.

Je nesporné, že žalovaní v 1. až 3. rade zmluvou o založení konzorcia zo dňa

1.11.1991 podľa § 106za a nasl. Hospodárskeho zákonníka vytvorili združenie (konzorcium)

za účelom vybudovania maloobchodnej siete pre predaj kníh a publikácií. Účastníci zmluvy

sa v tejto zmluve dohodli, že každý člen konzorcia môže konať v mene konzorcia samostatne,

ako aj na tom, že činnosť budú vykonávať prostredníctvom osobitného spoločného účtu.

Žalovaný v 1. rade požiadal dňa 17.12.1991 písomne v mene členov konzorcia a na základe

splnomocnenia zo dňa 11.12.1991 právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru vo

výške 3.347.700,- Sk za účelom zaplatenia kúpnej ceny za vydražené prevádzkové jednotky

podľa priložených zápisníc o dražbe, ktoré boli v tejto žiadosti presne špecifikované. Na

základe uvedenej žiadosti uzavrel a podpísal žalovaný v 1. rade v mene členov konzorcia G.

a právny predchodca žalobcu platnú zmluvu o poskytnutí úveru, z ktorej sú zaviazaní žalovaní

v 1. až 3. rade ako členovia konzorcia solidárne podľa § 106zb Hospodárskeho zákonníka.

Z predmetnej zmluvy č. 0191 čl. I. súd zistil, že úver bol poskytnutý na zaplatenie kúpnej

ceny vydražených prevádzkových jednotiek vydražených žalovanými v 1. až 3. rade

v celkovej sume 3.347.700,- Sk, pričom úver bol splatný dňa 30.11.1995. Podľa čl. II. bod 1.

pôžička mala byť poskytnutá na účet č. X. a v čl. III. bod 1 si zmluvné strany dohodli, že

príjemca finančných prostriedkov bude úver splácať v štvrťročných splátkach po 209.231,-

Sk, realizovaných od marca 1992 do 30.11.1995, pričom výška poslednej splátky bola

stanovená na 209.235,- Sk. Splátky boli povinní realizovať k 25. dňu posledného mesiaca

príslušného štvrťroka zo svojho bežného účtu na účet pôžičky. Podľa čl. III, bod 2. písm. f/

zmluvy veriteľ bol oprávnený žiadať zaplatenie úveru, pôžičky aj pri nezaplatení dvoch po

sebe nasledujúcich splátkach. Z fotokópie výpisu z účtu konzorcia G. R. Č. vedeného vo V.,

pobočka D. zo dňa 23.6.1992 a 24.9.1992 súd zistil, že v prospech tohto účtu bola uhradená

dvakrát suma 209.231,- Sk žalovaným v 1. rade. Dňa 10.4.1992 bola v prospech uvedeného

účtu pripísaná suma 209.231,- Sk, vložená cez pokladňu (č. pokladničného dokladu

20186332). Právny predchodca žalobcu podal žalobu dňa 17.11.1993 len proti žalovanému

v 1. rade. Podaním zo dňa 15.10.1996, doručeným súdu dňa 17.10.1996 upresnil petit tak, že

rozšíril žalobu na žalovaných v 1. až 4. rade o zaplatenie 2.720.007,- Sk s prísl. Na

pojednávaní pred Najvyšším súdom SR dňa 10.12.1998 upravil petit tak, že žiadal od každého

z nich konkrétnu čiastku po čiastočnom späťvzatí žaloby. Voči žalovanému v 1. rade sa

domáhal zaplatenia 497.307,- Sk, voči žalovanému v 2. rade si uplatnil sumu 191.700,- Sk

a od žalovaného v 3. rade požadoval zaplatenie 2.031.000,- Sk.

Krajský súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 497.307,- Sk, žalovanému v 2. rade sumu 191.700,- Sk a žalovanému

v 3. rade sumu 1.883.083,- Sk. Vo zvyšku voči žalovanému v 3. rade žalobu zamietol

z dôvodu čiastočného premlčania nároku. V odvolacom konaní vzniesol námietku premlčania

aj žalovaný v 2. rade.

Podľa ust. § 130 veta prvá Hospodárskeho zákonníka majetkové právo, ktoré nebolo

uplatnené v ustanovenej dobe na príslušnom orgáne, sa premlčuje.

Podľa ust. § 131a Hospodárskeho zákonníka pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak,

je premlčacia lehota trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo uplatniť právo po prvý raz. Pri

právach, ktoré sa musia uplatniť najprv u povinného subjektu, plynie premlčacia lehota odo

dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

Podľa ust. § 131b ods. 1 Hospodárskeho zákonníka premlčacia lehota opakujúcich sa

plnení (napr. pri splátkach) začína plynúť ohľadne jednotlivých častí plnenia (splátok) odo

dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej časti plnenie stane splatným celý dlh, začne

plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej časti plnenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že veriteľ pri solidárnych záväzkoch

má právo vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu od všetkých dlžníkov, alebo jeho časť

voči jednému alebo niekoľkým alebo všetkým dlžníkom a to súčasne alebo postupne.

V danom prípade žalobca rozšíril žalobu zo dňa 17.11.1993, ktorou sa domáhal zaplatenia

poskytnutého úveru len od žalovaného v 1. rade o žalovaných v 2. a 3. rade dňa 17.10.1996.

Na pojednávaní dňa 10.11.1997 rozdelil uplatnený dlh zo zmluvy č. 0191 zo dňa 18.12.1991

medzi žalovaných v 1. až 3. rade na konkrétne sumy. Vzhľadom na to, že obaja žalovaní

vzniesli námietku premlčania s poukázaním na ust. § 130, § 131, § 131a Hospodárskeho

zákonníka je potrebné skúmať, kedy žalobca podľa čl. III. bod 2 písm. d/ Zmluvy žiadal od

žalovaného v 2. a 3. rade zaplatenie celého úveru pri nezaplatení dvoch po sebe nasledujúcich

splátkach. Je nesporné, že na úver boli splatené tri štvrťročné splátky po 209.231,- Sk a to

10.4.1992, 23.6.1992 a 24.9.1992, ktoré žalobca započítal na splatenie čerpanej časti úveru

žalovaným v 1. rade. V spise sa nachádza len upomienka žalobcu zo dňa 6.9.1993 adresovaná

žalovanému v 1. rade na zaplatenie dlhujúcich splátok úveru podľa viacerých úverových

zmlúv. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu,

že nárok žalovaného v 3. rade je premlčaný za splátky úveru od 25.3.1992 do 25.9.1993

a nárok na zaplatenie dlhu vo výške 1.880.083,- Sk (splátky úveru splatné štvrťročne od

25.12.1993 až do 30.11.1995 t.j. 8-krát po 209.231,- Sk plus 208.235,- Sk) je oprávnený

a uplatnený v lehote. Zo spisu nie je zrejmé, či sa celý dlh nestal splatným skôr, než bolo

pôvodne dohodnuté v zmluve o úvere, a to vzhľadom na omeškania dlžníkov s jeho

splácaním. Okrem toho, keďže ide o solidárny dlh všetkých troch žalovaných, povinnosť

splácať dohodnuté splátky sa týkala všetkých troch vo výške zodpovedajúcej ich pomeru

na celkovom dlhu. Premlčacia lehota preto nemohla plynúť iba jednému z nich, ale všetkým

rovnako s prihliadnutím na výšku ich dlhu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

podľa ust. v napadnutej časti žalovanému v 2. rade uloženej

povinnosti zaplatiť žalobcovi 191.700,- Sk a žalovanému v 3. rade uloženej povinnosti

zaplatiť 1.883.083,- Sk, vrátane im uloženej povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou zistiť,

kedy žalobca vyzval žalovaných v 2. a 3. rade na splnenie celého dlhu pre nezaplatenie dvoch

splátok poskytnutého úveru a vo veci znovu rozhodnúť s prihliadnutím na ust. § 130, § 131a,

§ 131b ods. 1 Hospodárskeho zákonníka vzhľadom na vznesené námietky premlčania

žalovanými v 2. a 3. rade.

V novom konaní rozhodne krajský súd aj o trovách odvolacieho a dovolacieho

konania vo vzťahu voči žalovaným v 2. a 3. rade.

Pretože dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu, odvolací súd

znova rozhodol aj o odvolaní žalovaného v 1. rade proti výroku o trovách konania, a to tak, že

napadnutý výrok o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zmenil podľa ust. § 220

tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť mu 34.388,- Sk.

Žalobca uplatnil proti žalovanému 1/ nárok na zaplatenie 4.218.822,- Sk a na

pojednávaní dňa 18.12.1998 vzal žalobu v časti prevyšujúcej sumu 497.307,- Sk proti

žalovanému v 1. rade späť. Žalobca zavinil, že v časti o 3.721.515,- Sk bolo konanie

zastavené a v časti o 497.307,- Sk bol v konaní žalobca úspešný voči žalovanému 1/. Úspech

žalobcu v konaní predstavuje 11,8% a úspech žalovaného 1/ predstavuje 88,2%, preto čistý

úspech žalovaného 1/ v konaní je 76,4%. Počas konania vznikli žalovanému 1/ trovy

právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci zo sumy 4.218.822,- Sk (prevzatie veci

24.9.1997, vyjadrenie k odvolaniu z 8.1.1998 a jeho doplnenie z 26.11.1998, účasť na

pojednávaniach 26.9.1997 a 10.12.1998) po 6.320,- Sk a paušálne náhrady výdavkov štyrikrát

po 70,- Sk (§ 13 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. a/c/d/, § 19 ods. 3 vyhl.č. 240/1991 Zb). Po zmene

a čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom sporu suma 497.307,- Sk, kde právny

zástupca vykonal dva úkony právnej pomoci (účasť na pojednávaní 12.4.2002 a 13.9.2002)

po 9.623,- Sk, čo spolu dvakrát s paušálnou náhradou výdavkov po 100,- Sk predstavuje sumu

19.446,- Sk (, , vyhl.č. ). Trovy

žalovaného 1/ celkom predstavujú 45.010,- Sk, z čoho 76,4% je 34.387,64 Sk, po zaokrúhlení

34.388,- Sk.

Žalovaný v 1. rade žiadal priznať trovy právneho zastúpenia vo výške 73.303,- Sk,

avšak bol úspešný len v sume 34.388,- Sk. Keďže pomer úspechu žalovaného v 1. rade sa

približne rovná pomeru jeho neúspechu, Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 15. apríla 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: