Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)6a2/374012.541d9e.pdf
PDF · 95.46 KB
No categories available
3Cdo/235/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 235/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D., bývajúceho v B., proti
žalovanému F., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. P., advokátom so sídlom v B.,
o zaplatenie 581 799,70 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 28 C 29/1999, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 12. júna 2008 sp. zn. 6 Co 226/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 25. mája 2005 č.k. 28 C 29/1999-518 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu
žalovanú sumu, ktorá predstavovala doplatok mesačnej pohyblivej zložky mzdy - províziu
z predaja tovaru za obdobie od októbra 1996 až do 30. júna 1999, kedy medzi účastníkmi
skončil pracovný pomer. Žalobcu zaviazal v lehote 3 dní nahradiť žalovanému trovy konania
vo výške 121 176 Sk. Výrok o náhrade trov odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.
vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 12. júna 2008 sp. zn.
6 Co 226/2007 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil tak, že
žalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania; v ostatnej časti rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil. Zároveň žalovanému nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania.
Na odôvodnenie výroku vo veci samej poukázal na vecne správne skutkové a právne závery
súdu prvého stupňa. V časti týkajúcej sa trov konania ale dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie treba zmeniť podľa § 220 O.s.p., lebo povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania je v danom prípade ovplyvnená existenciou dôvodov hodných
-2-3 Cdo 235/2008
osobitného zreteľa, pre ktoré možno náhradu celkom alebo sčasti nepriznať (§ 150 O.s.p.).
Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadal v okolnostiach daného prípadu, keď k zamietnutiu
žaloby došlo z dôvodov neplatnosti právneho úkonu pre jeho nejasnosť, neurčitosti dohody
účastníkov týkajúcej sa mzdových nárokov žalobcu, pričom žalovaný ako zamestnávateľ
nevenoval dostatočnú pozornosť pri písomnom vyhotovení platového dekrétu z 30. septembra
1996, ktorý sa stal dôkazom hodnotenia neúspešne podanej žaloby.
Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania,
napadol dovolaním žalovaný. Podľa jeho názoru aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri
rozhodovaní o náhrade trov odvolacím súdom je nesprávna a z toho dôvodu je napadnutý
výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania založený na nesprávnom právnom
posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolací súd dostatočne nepreskúmal splnenie
zákonných podmienok pre aplikáciu § 150 O.s.p. Žiadal preto, aby dovolací súd napadnutý
rozsudok v časti týkajúcej sa nepriznania trov prvostupňového konania zrušil a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalobcu k dovolaniu žalovaného sa v spise nenachádza.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu
o trovách konania. Jeho dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku
odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie
o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť
dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať nie podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy
je prípustné dovolanie proti rozsudku (§ 238 O.s.p.), ale ktoré vymedzujú podmienky
prípustnosti dovolania proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.).
-3-3 Cdo 235/2008
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce
uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako
je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide
(medziiným) o uznesenie o trovách konania. Dovolateľ v prejednávanej veci napadol
dovolaním výrok o trovách konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. ale v takomto prípade
vylučuje prípustnosť dovolania. Dovolanie žalovaného by v dôsledku toho mohlo byť
procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené
v § 237 O.s.p. (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra
1998 sp. zn. 5 Cdo 69/98, ktorý bol publikovaný ako R 117/1999).
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo
výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak
je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
-4-3 Cdo 235/2008
Dovolateľ v danej veci nenamietol vady konania v zmysle § 237 a procesné vady tejto
povahy nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Dovolanie je odôvodnené nesprávnym právnym posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) odvolacím súdom. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne
právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho
(ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne
právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.
Vzhľadom na to, že vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v dovolaní tvrdené
a v dovolacom konaní zistené, dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania
žalovaného nemožno vyvodiť ani z § 239 O.s.p., ale ani z § 237 O.s.p. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné. Keďže dovolanie odmietol ako procesne neprípustné, nezaoberal sa vecnou
správnosťou napadnutého rozhodnutia.
Dovolateľ nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo
žalobcovi (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací
súd žalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
-5-3 Cdo 235/2008
V Bratislave 13. októbra 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková