Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/21/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Emila Franciscyho,

v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v O., zastúpeného JUDr. C., advokátom so sídlom v Č.,

proti žalovaným 1/ A., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. M., advokátom so sídlom v Č., 2/ B.,

bývajúcemu v S., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom

súde Čadca pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 28. júna 2006 č.k.

-202 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 12. marca 2007, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

z 12. marca 2007 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Čadca z 28. júna 2006

č.k. -202 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 28. júna 2006 č.k. -202 určil, že

nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe katastrálne územie S. vo vložke X. ako parcela č.

X., ktorá je totožná s nehnuteľnosťou zakreslenou na geometrickom pláne č. zákazky X. I. zo

dňa 19. júna 2003 ako parcela K. - orná pôda vo výmere 262 m², patrí v 4/6-inách do

výlučného vlastníctva J., nar. X., a v 2/6-inách do dedičstva po neb. P., rod. M., zomrelej X.

a nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe katastrálne územie S. vo vložke X. ako parcela

č. X. a parcela č. X., ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami vytvorenými geometrickým plánom

č. zákazky X. I. zo dňa 19. júna 2003 vedené ako K. - T. vo výmere 1354 m² a K. - T.

vo výmere 666 m², patria v 5/6-inách do vlastníctva J., nar. X., a v 1/6-ine do dedičstva po

neb. P., rod. M., zomrelej X.. Žalovaným 1/ a 2/ uložil solidárne nahradiť žalobcovi trovy

konania vo výške 27 735 Sk na účet právneho zástupcu žalobcu. Vychádzal zo zistenia, že

pokiaľ malo v roku 1956 dôjsť k zámene nehnuteľností medzi J. a J., nebolo žalovanými

preukázané, akým spôsobom nadobudol tieto nehnuteľnosti J., pretože tento nebol priamym

potomkom pozemnoknižných spoluvlastníčiek sestier V.. Skutočnosť, že otec J. F. mal za

manželku jednu zo sestier V. neznamená, že manželstvom nadobudol aj vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam. Ak aj J. od roku 1956 predmetné nehnuteľnosti užíval,

nepreukázal titul nadobudnutia vlastníctva, ale iba užívacie práva, a keďže žalobca je z časti

pozemnoknižným spoluvlastníkom a právnym nástupcom po nebohých pozemnoknižných

spoluvlastníčkach J. a P., súd prvého stupňa preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách

konania súd prvého stupňa rozhodol na základe princípu úspechu podľa

Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Žiline rozsudkom z 12. marca 2007

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil

a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 6 259 Sk

na účet právneho zástupcu žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa,

pokiaľ tento uzavrel, že žalovaní v priebehu súdneho konania nepreukázali nadobudnutie

vlastníckeho práva vydržaním. Pokiaľ poukazovali na existenciu zámennej zmluvy z roku

1956 s tým, že ich právny predchodca bol dobromyseľný takmer 40 rokov, t.j. do roku 1994,

odvolací súd poznamenal, že pokiaľ by aj žalovaní preukázali existenciu zámennej zmluvy

z roku 1956 a tým aj vstup ich právneho predchodcu do držby nehnuteľností, v tom čase platil

, podľa ktorého ( - v spojení s )

mohol vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite

po dobu 10 rokov. Vydržacia doba by právnemu predchodcovi žalovaných uplynula v roku

1966, t.j. za účinnosti (vydržaciu dobu nemožno na časovej osi

posunúť až za rok 1994 tak, ako sa domnievajú žalovaní), ktorý v tom čase vydržanie

neupravoval až do novely vykonanej , t.j. do 1. apríla 1983.

Uvedená novela v § 132a a § 135a upravila ochranu držby a vydržania s možnosťou

započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1. aprílom 1983 s tým, že táto

neskončí skôr, než 1. apríla 1984 (vydržať bolo možné iba pozemok, ku ktorému by sa inak

mohlo zriadiť právo osobného užívania, vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát

a občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní). Na základe

uvedeného právny predchodca žalovaných nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním

na základe zámennej zmluvy z roku 1956, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého

stupňa podľa ako vecne správne potvrdil. Úspešnému žalobcovi odvolací súd

podľa v spojení s 224 ods. 1 priznal náhradu trov odvolacieho

konania.

Na základe podnetu žalovanej 1/ podal proti rozsudku súdu prvého stupňa v spojení

s rozsudkom odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej

republiky. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Čadca z 28. júna 2006

č.k. -202 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 12. marca 2007

sp. zn. a vec vrátil Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie z dôvodu, že

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), pričom

ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka konania ako podnecovateľa, nie je

možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami ( ). V preskúmavanej

veci J. nadobudol sporné nehnuteľnosti - pozemky na základe zámennej zmluvy uzatvorenej

13. júna 1956 na Mestskom národnom výbore v S. s J., ktoré spolu s jeho rodinnými

príslušníkmi užíval od roku 1956 až do roku 1994 v dobrej viere. Vzhľadom na vyššie

uvedené je preto zrejmé, že J. splnil predpoklady stanovené v

(oprávnenú držbu po dobu desiatich rokov) a nadobudol tak vlastnícke právo k sporným

pozemkom vydržaním ku dňu účinnosti , t.j. k 1. januáru 1992.

S poukazom na prechodné ustanovenia , a to na , a

§ 872 ods. 6, je právny názor odvolacieho súdu, že vydržacia doba žalovaným uplynula

v roku 1966 a túto nemožno na časovej osi posunúť až za rok 1994, z ktorého dôvodu právny

predchodca žalovaných nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním na základe

zámennej zmluvy z roku 1956, nesprávny. Venujúc dostatočnú pozornosť obrane žalovaných

o vydržaní nehnuteľností za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 134 ods. 1

v spojení s mala byť žaloba

zamietnutá.

Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky v súlade s zamietnuť. Nesúhlasil so spochybňovaním

právneho názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého žalovaní v priebehu súdneho konania

nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Z výpisu z pozemkovej knihy

vložiek č. X. a X. vyplýva, že jedinými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností je žalobca

a jeho tety P. a J.. Nie je preto možné dedukovať, že J. na základe zámennej zmluvy bol

v dobrej viere, že mu prináleží vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. V súdnom

konaní nebola preukázaná tvrdená skutočnosť, že J. a jeho rodinní príslušníci užívali

nehnuteľnosti od roku 1956 do roku 1994.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 1 ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom

odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru,

že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia súdov

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V danom prípade sa jedná o prípad, kedy súdy na vec neaplikovali správny právny

predpis, teda právnu normu v jej príslušnom intertemporálnom (časovom) znení.

Pokiaľ ide o právne posúdenie obrany žalovaných o vydržaní vlastníckeho práva

k dotknutým nehnuteľnostiam súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku sa obmedzil iba na

posúdenie právnych účinkov zmluvy o zámene nehnuteľností konštatujúc, že v súdnom

konaní nebolo žalovanými preukázané na základe akého titulu k týmto nehnuteľnostiam

nadobudol vlastnícke právo J., z čoho súd vyvodil záver, že ani J. od roku 1956 nenadobudol

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale iba „právo užívania“. Právnym posúdením

zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva žalovanými (resp. ich právnym

predchodcom) sa súd prvého stupňa nezaoberal.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zaujal právny názor, podľa ktorého

žalovaní v súdnom konaní nepreukázali, že ich právny predchodca (J.) nadobudol vlastnícke

právo k dotknutým nehnuteľnostiam vydržaním. Vychádzal pritom z právneho záveru, že 10

ročná vydržacia doba podľa , v spojení s

začala plynúť od roku 1956 a uplynula v roku 1966 za účinnosti

súčasného (), ktorý vydržanie neupravoval až do

novely prijatej Túto vydržaciu dobu nemožno na časovej osi

posunúť za rok 1994. Vychádzajúc z právneho stavu platného od 1. apríla 1983 (zákona č.

) odvolací súd ďalej

rozviedol, že vydržať bolo možné iba pozemok, ku ktorému by sa mohlo zriadiť právo

osobného užívania, vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát, občan nadobudol zo

zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku, a preto právny predchodca

žalovaných nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním.

Vzhľadom na obranu žalovaných, ktorí v spore tvrdili, že nadobudli vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam vydržaním v období od roku 1956 až do roku 1994, bolo povinnosťou

súdu túto obranu právne posúdiť z hľadiska naplnenia zákonných podmienok vydržania nielen

podľa () v znení , ale aj

v znení , vrátane jeho prechodných ustanovení (najmä , ,

, a nasl. ), najmä ak odvolací súd v dôvodoch

rozhodnutia uzavrel, že právny predchodca žalovaných nenadobudol vlastnícke právo

vydržaním podľa , ani podľa

č. v znení Pritom je potrebné dodať, že oprávnený

držiteľ, ktorý má pozemok v držbe nepretržite po dobu 10 rokov, môže sa stať jeho

vlastníkom vydržaním, a to i v prípade, že sa stal oprávneným držiteľom pred 1. januárom

1992 a podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním boli zavŕšené potom, čo

nadobudol účinnosť , a to bez ohľadu na skutočnosť, či medzitým

nenadobudol vlastníctvo vydržaním štát a oprávnenému držiteľovi vzniklo právo na uzavretie

dohody o osobnom užívaní pozemku ( v znení platnom

do 31. decembra 1991).

Z uvedených dôvodov sa dovolací súd stotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania

potiaľ, pokiaľ sa v týchto namieta, že súdy vo veci neaplikovali správnu právnu normu,

a preto vec nesprávne právne posúdili.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , keďže to vyžadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou

a v spojení s rozsudok súdu prvého stupňa

v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok,

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. októbra 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková