Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4bd/434802.ff98fa.pdf
PDF · 117.62 KB
No categories available
3Cdo/252/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 234/2008
Slovenskej republiky 3 Cdo 252/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky I., bývajúcej v B., proti
odporcovi M., bývajúcemu v B., o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode
k deťom Z. a M., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 16 C 140/1998, na
dovolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. januára 2007 sp. zn.
6 Co 456/2006 a dovolanie odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 3. júna
2008 sp. zn. 14 Co 171/2008, takto
rozhodol:
1. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 3. júna 2008 sp. zn.
14 Co 171/2008 o d m i e t a .
2. Konanie o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. januára 2007
sp. zn. 6 Co 456/2006 z a s t a v u j e .
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 19. júna 2006 č.k. 16 C 140/1998-284 zveril
(vtedy) maloletého M. na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu M. sumou 1 500 Sk mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky
počínajúc 20. júna 2001. Zročné výživné na M. za dobu od 20. júna 2001 do 19. júna 2006
v sume 90 000 Sk povolil otcovi splácať v splátkach po 1 000 Sk mesačne splatných spolu
s bežným výživným počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod stratou
výhody splátok. Rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s M. bez obmedzenia. Dcéru (vtedy
maloletú) Z. na čas po rozvode manželstva rodičov od 20. júna 2001 do dosiahnutia jej
plnoletosti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej
majetok. Súd vyživovaciu povinnosť otca na dcéru Z. na čas po rozvode manželstva od
-2-3 Cdo 234/2008
20. júna 2001 do dosiahnutia jej plnoletosti určil vo výške 1 500 Sk mesačne. Zročné výživné
na Z. za dobu od 20. júna 2001 do 14. augusta 2004 v sume 57 000 Sk povolil otcovi splácať
v splátkach po 1 000 Sk mesačne splatných spolu s bežným výživným počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia pod stratou výhody splátok. Napokon rozhodol,
že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. januára 2007 sp. zn.
6 Co 456/2006 odvolacie konanie v časti výchovy zastavil (vzhľadom na to, že otec vzal
v tejto časti odvolanie späť), rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživy potvrdil
(s poukazom na vecnú správnosť napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa)
a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
(§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol odporca (prvým) dovolaním, v ktorom
uviedol, že v konaní mu zo strany súdov bola odňatá možnosť konať, lebo im opakovane
predkladal návrhy na dokazovanie, ktoré ale súdy nerešpektovali. Spochybnil tiež úplnosť
skutkových zistení súdov, na ktorých založili svoje rozhodnutia, ako aj správnosť z nich
vyvodených právnych záverov. Z obsahu dovolania vyplýva, že žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd Bratislava II listom zo 17. apríla 2007 (doručeným odporcovi do vlastných
rúk 9. mája 2007) odporcu vyzval, aby v lehote 10 dní predložil plnomocenstvo udelené
advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní (§ 241 ods. 1 O.s.p.); poučil ho, že ak
tejto výzve nevyhovie, konanie o dovolaní bude zastavené.
Odporca podaním z 26. novembra 2007 požiadal o ustanovenie zástupcu pre dovolacie
konanie z radov advokátov (§ 30 O.s.p.). Okresný súd Bratislava II uznesením zo 14. marca
2008 č.k. 16 C 140/1998-356 rozhodol, že odporcovi neustanovuje zástupcu pre dovolacie
konanie z radov advokátov. Vychádzal z toho, že súd môže účastníkovi ustanoviť na ochranu
jeho záujmov zástupcu z radov advokátov, iba ak sú u neho predpoklady, aby bol súdom
oslobodený od súdnych poplatkov a zároveň je to potrebné na ochranu jeho záujmov (§ 30
O.s.p.). Uvedené predpoklady sú podľa § 138 O.s.p. splnené, ak to odôvodňujú pomery
účastníka a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Nakoľko
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k deťom upravuje zákon
-3-3 Cdo 234/2008
o rodine a v týchto veciach nie je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 4 O.s.p.), súd dospel
k záveru, že v predmetnom dovolacom konaní ide o zrejme bezúspešne uplatnenie práva
odporcom, preto ochrana jeho záujmov nevyžaduje, aby mu bol ustanovený zástupca z radov
advokátov. Ďalším dôvodom, pre ktorý mu neustanovil zástupcu bola skutočnosť, že odporca
je výlučným vlastníkom nehnuteľností – pozemkov v katastrálnom území C.. Z uvedenej
skutočnosti súd prvého stupňa vyvodil, že v prípade odporcu nie sú dané predpoklady pre
jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, čo je podmienkou pre ustanovenie zástupcu z radov
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 3. júna 2008 sp. zn.
14 Co 171/2008 napadnuté uznesenie potvrdil s poukazom na správnosť záveru súdu prvého
stupňa, že v prípade odporcu ide o zrejme bezúspešné uplatnenie práva v dovolacom konaní,
lebo dovolanie v predmetnej veci prípustné nie je (§ 238 ods. 4 O.s.p.). Zisťovanie
majetkových pomerov odporcu zo strany súdu prvého stupňa označil odvolací súd v tejto veci
za nadbytočné. Na záver dodal, že odporca podal dovolanie po uplynutí zákonnej lehoty na
podanie dovolania.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol odporca (druhým) dovolaním, v ktorom
opätovne poukázal na niektoré nesprávnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ďalej na svoje
nepriaznivé majetkové pomery a ťaživú sociálnu situáciu, spochybnil správnosť záveru
odvolacieho súdu o oneskorenom podaní dovolania proti rozsudku súdu prvého stupňa
a zopakoval svoju žiadosť o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov.
Ostatní účastníci sa k dovolaniam nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolania podal účastník konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby
bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutia z hľadiska ich vecnej správnosti.
1. So zreteľom na potrebu vyriešiť najprv otázku splnenia osobitnej podmienky
dovolacieho konania (povinného zastúpenia dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle
§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal dovolací súd najskôr, či je procesne prípustné druhé dovolanie
odporcu.
-4-3 Cdo 234/2008
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie
proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, pokiaľ je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Keďže napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré
nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť proti
nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. a tiež
so zreteľom na námietku dovolateľa sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo
k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj
uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie
niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo
k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté takouto
vadou.
Odporca netvrdil, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou
v ustanovení § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani
nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. I keď
vo vzťahu k uzneseniu, napadnutému predmetným (druhým) dovolaním a procesnému
postupu súdu predchádzajúcemu vydaniu tohto uznesenia dovolateľ netvrdil existenciu
-5-3 Cdo 234/2008
procesnej vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a spomenul ju len v dovolaní (prvom) proti
rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd pre úplnosť uvádza, že pod odňatím možnosti pred
súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť závadný procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov; podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ale nevykonaním všetkých
účastníkom navrhovaných dôkazov nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo
o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú v konaní vykonané, rozhoduje súd (viď napríklad
R 37/1993 a R 125/1999). Dovolací súd z uvedených dôvodov vychádzal z toho, že
prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Súdy oboch nižších stupňov v rozhodnutiach týkajúcich sa žiadosti odporcu o ustanovenie
zástupcu z radov advokátov správne poukázali na to, že v zmysle § 238 ods. 4 O.s.p.
dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv
a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností
maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
Odporca podal dovolanie vo veci (vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom upravenej
zákonom o rodine), v ktorej je dovolanie podľa uvedeného ustanovenia vylúčené; v takom
prípade ochrana jeho práv skutočne nevyžaduje, aby mu súd ustanovil pre dovolacie konanie
zástupcu z radov advokátov ( § 30 O.s.p.). Vzhľadom na vyššie uvedené a tiež s prihliadnutím
na skutočnosť, že zo spisu nevyplýva, že by súdy dovolateľovi neustanovili zástupcu pre
dovolacie konanie z radov advokátov, hoci by pre to boli dané procesné predpoklady, dospel
dovolací súd k záveru, že postup súdov bol v súlade so zákonom a nemal za následok
znemožnenie realizácie procesných práv odporcu.
Keďže procesná prípustnosť (v poradí druhého) dovolania odporcu nevyplýva ani z § 239
ani z § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol tento opravný prostriedok dovolateľa ako smerujúci
proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 4 O.s.p. a § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
2. Pokiaľ ide o prvé dovolanie odporcu, dovolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 241
ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď
sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú
-6-3 Cdo 234/2008
podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti
dovolateľa.
Odporca v dovolacom konaní nepreukázal, že má právnické vzdelanie (a že teda
v dovolacom konaní nemusí byť zastúpený advokátom). Bol oboznámený s rozhodnutiami
súdov oboch nižších stupňov o tom, že sa mu neustanovuje zástupca z radov advokátov, a bol
tiež dostatočne poučený o právnych následkoch nevyhovenia výzve, aby do spisu založil
plnomocenstvo udelené advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní. Napriek tomu
ale výzvu súdu nerešpektoval a do spisu nezaložil advokátovi udelenú plnú moc. V dôsledku
toho zostal nedostatok osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
konanie o (prvom) dovolaní odporcu zastavil (§ 243c O.s.p., § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2
O.s.p.).
Odporca z procesného hľadiska zavinil, že sa jeho (druhé) dovolanie muselo odmietnuť
a konanie o jeho (prvom) dovolaní zastaviť, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší
súd Slovenskej republiky nepriznal ostatným účastníkom konania náhradu trov dovolacieho
konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. októbra 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková