Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/220/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Milana Deáka,

v právnej veci dedičov po nebohom žalobcovi Ing. J. K., naposledy bytom B. : 1/ D. M.,

bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. Z., advokátom v B., 2/ P. K., bývajúceho vo V., 3/ O. K.,

bývajúcej v B., proti žalovanému I. V., bývajúcemu v B., o zaplatenie sumy 35 900,-- Sk

istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobkyne 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. februára 2008,

sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 29. februára 2008 sp.zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 14. novembra 2006 č.k. -51 zaviazal

žalovaného zaplatiť pôvodnému žalobcovi Ing. J. K. sumu 35 900,-- Sk istiny so 17,6 %

úrokom z omeškania od 1.1.1996 až do zaplatenia a trovy konania 1 436,-- Sk, všetko do 3

dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi

účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke vo výške 35 900,-- Sk, ktorú

žalovaný nezaplatil napriek tomu, že bola splatná najneskôr do 31.12.1995. Preto s poukazom

na ustanovenie žalobe vyhovel. O úroku z omeškania rozhodol

podľa , v spojení s nariadenia vlády č.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného uznesením z 29. februára 2008,

sp.zn. pripustil späťvzatie návrhu, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a konanie zastavil. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca skôr, ako odvolací súd vec prejednal,

dňa X. zomrel. Preto vyzval dedičov po nebohom žalobcovi D. M., P. K. a O. K., aby sa

v stanovenej lehote 10 dní písomne vyjadrili, či ako dedičia vstupujú do konania na strane

žalobcu a v prípade, že tak neurobia, bude mať súd za to, že do konania nevstupujú. Dedičom

zomrelého žalobcu bola táto výzva doručená 25.1.2008 a 31.1.2008, žiaden z nich na výzvu

nereagoval. Preto postupoval v súlade s z dôvodu, že dedičia neprejavili záujem

v konaní pokračovať. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení

s

Proti uvedenému uzneseniu podala s poukazom na ustanovenie

dovolanie žalobkyňa 1/ D. M. s odôvodnením, že krajský súd jej ako účastníčke konania

odňal možnosť konať pred súdom a pokračovať v súdnom spore ( ). Ona

na výzvu súdu reagovala prostredníctvom e-mailovej pošty dňa 27.1.2008 oznámením, že

vstupuje ako dedička do konania na strane žalobcu. O tom svedčí aj odpoveď

podpredsedníčky krajského súdu z 29.1.2008, ktorá jej oznámila odstúpenie jej podania

do spisu predsedníčke senátu E. T.. So zreteľom na to žiadala, aby dovolací súd

zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne 1/ nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací skúmal najskôr to, či opravný

prostriedok (dovolanie) žalobkyne 1/ smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( ), alebo potvrdzujúcemu

uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ), alebo ak

ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo

uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd nepotvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm. b/ ) a ani o jeho uznanie (neuznanie) alebo vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Žalobkyňou 1/ je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o pripustení späťvzatia

návrhu, zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a zastavení konania, teda také uznesenie, ktoré

nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jej dovolanie preto podľa § 239

ods. 1 a 2 prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , či len na skúmanie existencie vady dovolateľkou priamo

namietanej ( ), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať

len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na žalobkyňou 1/

tvrdenú procesnú vadu zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti

dovolania podľa ustanovenia

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Z ustanovenia vyplýva, že ak účastník stratí spôsobilosť byť

účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy

veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením

konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je,

pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo ( ).

Podľa konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec

a žalobca alebo žalovaný zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí

konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo

skôr.

Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym

nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v prejednávanej veci ide o prípad odňatia žalobkyni 1/ možnosti pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ) z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nepostupoval

v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami a znemožnil jej uplatniť procesné práva

priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.

Ako vyplýva z obsahu spisu, odvolací súd v prejednávanej veci pripustil späťvzatie

žaloby, zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastavil (§ 208, veta prvá a tretia,

) napriek tomu, že žalobkyňa 1/ prejavila na výzvu súdu svoju vôľu pokračovať

v konaní ako dedička pôvodného žalobcu Ing. J. K. (viď č.l. 87 spisu). Tým žalobkyni 1/

znemožnil realizáciu jej procesného oprávnenia, priznaného jej v občianskom súdnom konaní

na ochranu jej práv a právom chránených záujmov. Nedodržanie uvedeného postupu má

za následok procesnú vadu konania v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť aj to, že ak účastník

konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako bolo konanie právoplatne

skončené, posúdi súd podľa povahy veci, či môže v konaní pokračovať. Ak nie je možné

v konaní pokračovať ihneď, konanie preruší. V prípade, ak dôjde k strate spôsobilosti byť

účastníkom konania u fyzickej osoby a ak povaha veci umožňuje (ide o majetkovú vec), môže

v konaní pokračovať s jej procesným nástupcom (nástupcami), ktorými sú jeho dedičia, ak

zákon neustanovuje inak. Smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou

skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa § 460 a nasledujúcich

. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp

ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom

prejednané a vyporiadané. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva (rozhodnutí

o vyporiadaní dedičov a obdobne) sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti

poručiteľa.

V posudzovanom prípade je predmetom konania majetkový nárok, ktorý by mohol byť

súčasťou dedičstva po nebohom pôvodnom žalobcovi. Preto bolo potrebné vyžiadať si

od príslušného súdneho komisára rozhodnutie o dedičstve a v konaní pokračovať s dedičmi

pôvodného žalobcu. Ani ich prípadnú nečinnosť (nereagovanie na výzvu súdu) nebolo možné

bez ďalšieho považovať za konanie, smerujúce k späťvzatiu žaloby.

Z vyššie uvedených dôvodov preto dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu

s poukazom na zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. októbra 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková