Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
79a/370754.0a6ed6.pdf
PDF · 108.44 KB
No categories available
5Cdo/220/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Milana Deáka,
v právnej veci dedičov po nebohom žalobcovi Ing. J. K., naposledy bytom B. : 1/ D. M.,
bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. Z., advokátom v B., 2/ P. K., bývajúceho vo V., 3/ O. K.,
bývajúcej v B., proti žalovanému I. V., bývajúcemu v B., o zaplatenie sumy 35 900,-- Sk
istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 8 C 4/1998,
o dovolaní žalobkyne 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. februára 2008,
sp.zn. 5 Co 103/07, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 29. februára 2008 sp.zn. 5 Co 103/07 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 14. novembra 2006 č.k. 8 C 4/98-51 zaviazal
žalovaného zaplatiť pôvodnému žalobcovi Ing. J. K. sumu 35 900,-- Sk istiny so 17,6 %
úrokom z omeškania od 1.1.1996 až do zaplatenia a trovy konania 1 436,-- Sk, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke vo výške 35 900,-- Sk, ktorú
žalovaný nezaplatil napriek tomu, že bola splatná najneskôr do 31.12.1995. Preto s poukazom
na ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel. O úroku z omeškania rozhodol
podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného uznesením z 29. februára 2008,
sp.zn. 5 Co 103/07 pripustil späťvzatie návrhu, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a konanie zastavil. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca skôr, ako odvolací súd vec prejednal,
dňa X. zomrel. Preto vyzval dedičov po nebohom žalobcovi D. M., P. K. a O. K., aby sa
v stanovenej lehote 10 dní písomne vyjadrili, či ako dedičia vstupujú do konania na strane
žalobcu a v prípade, že tak neurobia, bude mať súd za to, že do konania nevstupujú. Dedičom
zomrelého žalobcu bola táto výzva doručená 25.1.2008 a 31.1.2008, žiaden z nich na výzvu
nereagoval. Preto postupoval v súlade s § 208 O.s.p. z dôvodu, že dedičia neprejavili záujem
v konaní pokračovať. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti uvedenému uzneseniu podala s poukazom na ustanovenie § 236 ods. 1 O.s.p.
dovolanie žalobkyňa 1/ D. M. s odôvodnením, že krajský súd jej ako účastníčke konania
odňal možnosť konať pred súdom a pokračovať v súdnom spore (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ona
na výzvu súdu reagovala prostredníctvom e-mailovej pošty dňa 27.1.2008 oznámením, že
vstupuje ako dedička do konania na strane žalobcu. O tom svedčí aj odpoveď
podpredsedníčky krajského súdu z 29.1.2008, ktorá jej oznámila odstúpenie jej podania
do spisu 5 Co 103/07 predsedníčke senátu E. T.. So zreteľom na to žiadala, aby dovolací súd
zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne 1/ nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací skúmal najskôr to, či opravný
prostriedok (dovolanie) žalobkyne 1/ smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu
uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak
ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo
uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd nepotvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení
nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) a ani o jeho uznanie (neuznanie) alebo vyhlásenie za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Žalobkyňou 1/ je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o pripustení späťvzatia
návrhu, zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a zastavení konania, teda také uznesenie, ktoré
nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jej dovolanie preto podľa § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., či len na skúmanie existencie vady dovolateľkou priamo
namietanej (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať
len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na žalobkyňou 1/
tvrdenú procesnú vadu zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti
dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
Z ustanovenia § 107 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak účastník stratí spôsobilosť byť
účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy
veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením
konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je,
pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo (§ 107 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 107 ods. 3 O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec
a žalobca alebo žalovaný zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí
konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo
skôr.
Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym
nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví (§ 107 ods. 4 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že
v prejednávanej veci ide o prípad odňatia žalobkyni 1/ možnosti pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.) z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nepostupoval
v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami a znemožnil jej uplatniť procesné práva
priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.
Ako vyplýva z obsahu spisu, odvolací súd v prejednávanej veci pripustil späťvzatie
žaloby, zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastavil (§ 208, veta prvá a tretia,
O.s.p.) napriek tomu, že žalobkyňa 1/ prejavila na výzvu súdu svoju vôľu pokračovať
v konaní ako dedička pôvodného žalobcu Ing. J. K. (viď č.l. 87 spisu). Tým žalobkyni 1/
znemožnil realizáciu jej procesného oprávnenia, priznaného jej v občianskom súdnom konaní
na ochranu jej práv a právom chránených záujmov. Nedodržanie uvedeného postupu má
za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť aj to, že ak účastník
konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako bolo konanie právoplatne
skončené, posúdi súd podľa povahy veci, či môže v konaní pokračovať. Ak nie je možné
v konaní pokračovať ihneď, konanie preruší. V prípade, ak dôjde k strate spôsobilosti byť
účastníkom konania u fyzickej osoby a ak povaha veci umožňuje (ide o majetkovú vec), môže
v konaní pokračovať s jej procesným nástupcom (nástupcami), ktorými sú jeho dedičia, ak
zákon neustanovuje inak. Smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou
skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa § 460 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp
ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom
prejednané a vyporiadané. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva (rozhodnutí
o vyporiadaní dedičov a obdobne) sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti
poručiteľa.
V posudzovanom prípade je predmetom konania majetkový nárok, ktorý by mohol byť
súčasťou dedičstva po nebohom pôvodnom žalobcovi. Preto bolo potrebné vyžiadať si
od príslušného súdneho komisára rozhodnutie o dedičstve a v konaní pokračovať s dedičmi
pôvodného žalobcu. Ani ich prípadnú nečinnosť (nereagovanie na výzvu súdu) nebolo možné
bez ďalšieho považovať za konanie, smerujúce k späťvzatiu žaloby.
Z vyššie uvedených dôvodov preto dovolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu
s poukazom na § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. októbra 2008
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková