Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/183/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Milana Deáka,

v právnej veci navrhovateľa B., B., proti odporkyni P. M., bývajúcej v B., zastúpenej

JUDr. A. M., advokátkou v B., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava V

pod sp.zn. , o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 31. mája 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. mája

2006 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 3. marca 2005, č.k. -47

uložil odporkyni povinnosť vypratať trojizbový družstevný byt, nachádzajúci sa v B., číslo

bytu X., X. poschodie, bez nároku na bytovú náhradu a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov

konania 1 000,-- Sk, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Mal za preukázané, že odporkyňa hrubo porušovala svoje povinnosti vyplývajúce jej

z nájmu bytu tým, že neplatila riadne a včas úhrady spojené s užívaním bytu a ku dňu

výpovede mala dlh voči prenajímateľovi 41 580,-- Sk. Preto jej navrhovateľ dôvodne dal

výpoveď z nájmu bytu, ktorej neplatnosť v zákonnej lehote na súde nenapadla. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. mája 2006, sp.zn.

odvolanie podané odporkyňou dňa 18. apríla 2005 odmietol podľa

Svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatkom náležitostí podania, pretože odporkyňa podala

v zákonom stanovenej lehote len odvolanie bez uvedenia dôvodov a dôvody doplnila až

po uplynutí 30-dňovej lehoty. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia poukázal

na možnosť rozširovania rozsahu a dôvodov odvolania len v lehote na podanie odvolania

( ) a vyslovil názor, že dôvody podané po tejto lehote nie je možno

v odvolacom konaní akceptovať.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dňa 19.9.2006 dovolanie odporkyňa

a navrhla ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že postupom

krajského súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Odporkyňa

dôvody odvolania nerozširovala, odvolanie z 15.4.2005 bolo neúplné, pretože neuviedla

dôvody. Podanie je neúplné vtedy, ak neobsahuje všetky náležitosti, ktoré musí obsahovať

a ktoré sú uvedené v ustanovení , prípadne ďalšie náležitosti stanovené

zákonom (v tomto prípade náležitosti podľa a ). Odporkyňu

prvostupňový súd vyzval, aby neúplné odvolanie doplnila a opravila. Ona túto výzvu splnila

a doplnila kvalifikovane odvolanie, čím naplnila všetky náležitosti v zmysle § 205 ods. 1 a 2

Preto nemohol byť ani dôvod na odmietnutie odvolania podľa

Tým, že odvolací súd neprihliadol k tomu, že odvolanie doplnila podľa

jej nesprávnym postupom odňal možnosť konať vo veci.

Navrhovateľ žiadal vo svojom vyjadrení dovolanie odporkyne zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas ( ) riadne zastúpená účastníčka konania (

druhá veta ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto

opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( ), alebo potvrdzujúcemu

uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ), alebo ak

ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo

uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd nepotvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm. b/ ) a ani o jeho uznanie (neuznanie) alebo vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Odporkyňou je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, teda

také uznesenie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jej dovolanie

preto podľa a prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom

konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom

nesprávne obsadeným). Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

, možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd

zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolateľka v dovolaní namietala.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu znemožňujúci

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok.

S poukazom na prechodné ustanovenie účinné od 1.9.2005 (zákon

č. ), začaté konania o odvolaní a dovolaní, o ktorých odvolací súd alebo

dovolací súd nerozhodol do 31. augusta 2005 sa dokončia podľa práva platného

do 31. augusta 2005.

Odvolací súd v prejednávanej veci rozhodoval o podanom odvolaní z 18. apríla 2005,

pri posudzovaní správnosti jeho postupu (resp. i postupu súdu prvého stupňa) vedúceho

k odmietnutiu odvolania bolo treba vychádzať zo znenia platného a účinného

do 31. augusta 2005 vrátane (teda ešte pred novelizáciou vykonanou zákonom

č. s účinnosťou od 1. septembra 2005, ďalej len „ v tomto znení“).

Podľa v tomto znení v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Prípustné odvolacie dôvody potom vymedzuje ustanovenie § 205 ods. 2

a podľa odseku 3 rovnakého ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Z ustanovenia v tomto znení vyplývalo, že súd prvého stupňa

uznesením odmietne odvolanie, ktoré a/ bolo podané oneskorene alebo b/ smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné; podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia

potom v ostatných prípadoch súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie, aby

nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné odvolanie v lehote desiatich dní doplnil alebo

opravil.

V zmysle v tomto znení, ak ten, kto podal odvolanie, napriek výzve

podľa neodstráni jeho vady, predloží súd prvého stupňa vec odvolaciemu

súdu na rozhodnutie o odvolaní do desiatich dní od uplynutia lehoty na podanie vyjadrenia

alebo od uplynutia lehoty na odstránenie vád odvolania.

Podľa v tomto znení pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné

z ustanovenia v tomto znení, odvolací súd odmietne odvolanie,

ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2.

Systematickým, gramatickým i logickým výkladom citovaných ustanovení

dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je vecne

správne.

Odvolanie (ako osobitný druh podania, ktoré je inak návrhom na začatie konania

v druhom stupni, teda odvolacieho konania) musí mať nielen náležitosti vyžadované

pre všetky podania určené súdu, ale okrem týchto náležitostí (uvedených v ustanovení § 42

ods. 3 v tomto znení) i niektoré ďalšie náležitosti vypočítané v ustanovení

v tomto znení. Súd prvého stupňa sa preto pri rozhodovaní o spôsobe naloženia

s odvolaním musí predovšetkým zaoberať otázkou existencie zákonom predpísaných

náležitostí odvolania. Podľa úpravy zakotvenej v potom súd prvého stupňa bol povinný

pokúsiť sa nedostatok každej náležitosti odvolania odstrániť výzvou na odstránenie vady,

resp. na doplnenie alebo opravu podania a z tohto pravidla zákon pripúšťal len dve výnimky,

keď súd prvého stupňa mohol bez ďalšieho (teda najmä bez výzvy na odstránenie vád

odvolania) odmietnuť 1/ oneskorené odvolanie alebo 2/ odvolanie smerujúce proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nebolo prípustné. Aj možnosť odvolacieho súdu

odmietnuť odvolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení v tomto

znení tak bola viazaná na bezvýslednosť pokusu o odstránenie vady odvolania a na tom nič

nezmenil ani , ktorý len povinnosť odstraňovať vady odvolaní

preniesol na odvolacie súdy. Len zachovanie takéhoto postupu totiž umožňuje postihnúť

účastníka za jeho nečinnosť tým, že sa odvolací súd odmietne jeho podaním bez náležitostí

zaoberať vecne a to bez toho, aby sa postupu odvolacieho súdu mohla vytýkať predčasnosť

a teda aj odňatie ním účastníkovi možnosti konať pred súdom. I obmedzenie možnosti

odvolateľa rozširovať rozsah a dôvody odvolania podľa , teda len

do uplynutia tzv. odvolacej lehoty tak prichádza do úvahy len v prípade odvolania

obsahujúceho všetky zákonom predpísané náležitosti (bezchybného odvolania). Kým nie je

zrejmý rozsah napadnutia rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním a ani dôvody, pre ktoré

účastník rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním napadol, nemožno si vyriešiť ani otázku

rozporu prípadného neskoršieho postupu účastníka s ustanovením

Rozširovanie rozsahu napadnutia rozhodnutia odvolaním a tiež rozširovanie dôvodov

odvolania tak celkom logicky prichádza do úvahy len vtedy, ak v čase zamýšľaného

rozšírenia je z odvolania už zrejmý pôvodný rozsah napadnutia rozhodnutia súdu prvého

stupňa alebo pôvodné dôvody odvolania; to však neplatí, ak sa neskorším podaním len

dopĺňajú náležitosti odvolania v pôvodnom odvolaní chýbajúce (kedy ide v skutočnosti

o odstránenie vád odvolania a tu potom nemá žiaden právny význam, či sa tak stalo z vlastnej

iniciatívy účastníka alebo na výzvu súdu).

Krajský súd preto nerozhodol správne, ak odvolanie s poukazom na nedostatok jeho

náležitostí a tiež s ďalším zjavným poukazom na oneskorenosť doplnenia odvolania odmietol.

Uvedeným postupom odvolacieho súdu potom došlo k odňatiu možnosti dovolateľky konať

pred súdom v podobe odňatia jej práva na vecné prejednanie jej odvolania proti rozsudku

súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

zrušil ( ) a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. októbra 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková