Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dfa/369817.89c2b9.pdf
PDF · 123 KB
No categories available
4Obo/76/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 76/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany
Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci
žalobcu: P., s.r.o., L., B., IČO: X.,
zast. Mgr. J., advokátom, V., B., proti žalovanému:
A., spol. s r.o., C., P., IČO: X., zast.
JUDr. B., advokátom, S., B., o zaplatenie 6.200,- EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 5. februára 2007 č.k. 20 Cb 15/2004-117, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
5. februára 2007 č.k. 20 Cb 15/2004-117 v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu
z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania
vo výške 87.477,63 Sk a trovy odvolacieho konania vo výške 12.811,- Sk na účet právneho
zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 20.000,- Sk s 5% úrokom z omeškania od 26.12.2003. Vo zvyšku žalobu zamietol
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia 6.200 EUR
s príslušenstvom, titulom nároku zo sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci. Cena
prepravy bola dohodnutá na 20.000,- Sk. Podľa žalobcu bol tovar vyložený až 5.11.2003, čím
žalobcovi vznikla škoda 6.200 EUR, nakoľko musela byť zabezpečená preprava náhradného
tovaru letecky z NNSR na Slovensko.
Súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor
s odôvodnením, že pokiaľ z titulu prepravy vznikla žalobcovi škoda, platia ustanovenia čl. 23
ods. 5,6, čl. 24 a 26 ods.1, čl. 28, čl. 30 ods. 3, čl. 40 a čl. 41 ods. 1 CMR, z ktorých vyplýva,
že dopravca je v prípade prekročenia dodacej lehoty povinný nahradiť škodu len do výšky
prepravy.
Súd vo veci vydal rozhodnutie dňa 30. septembra 2004, ktorým žalobu zamietol
a žalovanému priznal náhradu trov konania, proti ktorému sa žalobca odvolal. Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti.
Súd prvého stupňa v novom konaní vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom
žaloby, listinnými dôkazmi a zistil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že chceli uzavrieť
a podľa ich tvrdení i uzavreli zmluvu o preprave veci podľa § 610 a nasl. Obch.Z. Podľa
predmetnej zmluvy žalovaný vykonal pre klienta žalobcu prepravu veci podľa listu CMR č.
Sk 1615312 zo dňa 3.11.2003 z Nemecka do B. s adresou príjemcu v Lozorne. Príjemca tovar
prevzal 5.11.2003. Žalobca faktúrou č. 1313287 zo dňa 11.12.2003 vyfakturoval žalovanému
náklady spojené s dodávkou náhradného tovaru vo výške
6.200 EUR.
Súd z listu žalobcu zo dňa 5.11.2003 zistil, že žalobca reklamoval u žalovaného
oneskorenú vykládku prepravovaného tovaru, pričom súd námietku, že písomná reklamácia
mu nebola doručená, za účelovú, lebo nespochybnil vo svojej výpovedi, že prebiehala medzi
nimi komunikácia ohľadne reklamácie.
Súd dospel k záveru, že na predmetnú zmluvu je potrebné aplikovať podľa
§ 756 Obch.Z. Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave zo
dňa 19.5.1956 uverejnený vo vyhl.č. 11/1975 Zb. Podľa čl. 23 ods. 5, 6, čl. 26 ods. 1, čl. 28
ods. 1, čl. 30 ods. 3, čl. 40 a čl. 41 ods. 1 CMR súd vyhodnotil vykonané dôkazy a mal
za preukázané, že zásielka bola príjemcovi odovzdaná dňa 5.11.2003. Žalobca nárok
na náhradu škody reklamoval v 21-dňovej lehote tak, ako predpokladá čl. 30 ods. 3 CMR,
predložil listinný dôkaz preukazujúci opodstatnenosť nároku na náhradu škody spôsobenej
oneskorenou prepravou tovaru. Pokiaľ ide o výšku škody, podľa čl. 23 ods. 5 dohovoru CMR,
je prípustná len vo výške prepravného, preto žalobe do výšky 20.000,- Sk vyhovel
a vo zvyšku zamietol vrátane úroku z omeškania, na ktorý vznikol nárok len do výšky 5%
podľa čl. 27 ods. 1 dohovoru CMR.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa 12. marca
2007.
V odôvodnení odvolania uviedol, že žalovaný zotrváva na popieraní, že žalobca
písomne reklamoval u žalovaného prekročenie dodacej lehoty podľa čl. 30 ods. 3 dohovoru
CMR. Žalobca ničím túto skutočnosť nepreukázal, nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by
faxovú výhradu, ktorou reklamoval prekročenie dodacej lehoty, odoslal žalovanému. Ďalej
poukázal na to, že žalovaný za prepravu nezaplatil.
Žalovaný namietal i rozhodnutie o trovách konania, s ktorým vyslovil nesúhlas
z dôvodu, že podiel úspech žalobcu v konaní bol len do výšky 10%, preto mal súd
žalovanému priznať náhradu trov konania do výšky 80%.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie považuje za účelové
a navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. a zistil, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 20.000,- Sk, je v súlade s právnym
predpisom a základnou otázkou, ktorá zostala v konaní sporná je, či žalobca písomne
u žalovaného reklamoval prekročenie dodacej lehoty tak, ako to predpokladá čl. 30 ods. 3
dohovoru CMR.
Predmetom konania je nárok z medzinárodnej prepravy tovaru t.j. miesto prevzatia
zásielky a miesto jej dodania, ležali v dvoch rôznych štátoch. Preprava zásielky bola
realizovaná z Nemecka na Slovensko, teda platia ustanovenia dohovoru CMR.
Medzi účastníkmi konania došlo k zmluvnému vzťahu, čo napokon žiadny
z účastníkov nepoprel, ani v odvolacom konaní. Žalovaný ako dopravca prepravoval pre
žalobcu resp. jeho zmluvného partnera zásielku tovaru zo zahraničia. Nakoľko žalovaný
prekročil dodaciu lehotu, žalobca si objednal náhradnú dodávku tovaru letecky, čím
mu vznikla škoda 6.200 EUR, ktorú vyúčtoval žalovanému. Žalobca v prvostupňovom konaní
i v odvolacom konaní zotrval na svojom tvrdení, že podľa čl. 30 ods. 3 dohovoru CMR, poslal
žalovanému výhradu v súvislosti s prekročením dodacej lehoty, o čom predložil kópiu
písomného podania zo dňa 5.11.2003 (na l.č. 50). Žalovaný však v priebehu konania popieral
doručenie písomnej výhrady. Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil dôkaz, že výhradu
odoslal žalovanému.
Na právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania sa vzťahujú ustanovenia CMR,
teda aj ust. čl. 30 ods. 1, podľa ktorého sa nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty
možno uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa
zásielka dala k dispozícii príjemcovi. Citované ustanovenie upravuje reklamácie, teda
stanovuje zákonom predpokladané podmienky pre úspešnosť oprávneného. Odvolací sú pri
posudzovaní predmetnej veci dospel k názoru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav veci, ale podľa názoru odvolacieho súdu vyvodil nesprávny záver v tom, že mal
za preukázané splnenie predpokladu reklamácie žalobcu podľa čl. 30 ods. 3 dohovoru CMR,
keď nebolo žiadnym vierohodným dôkazom preukázané, že výhrada žalobcu zo dňa
5.11.2003 bola žalovanému aj doručovaná. Žalobca ani v odvolacom konaní nevedel
predložiť dôkaz o splnení podmienok pre reklamáciu podľa čl. 30 ods. 3 dohovoru CMR.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok v napadnutej časti
podľa § 220 ods.1 O.s.p. zmenil tak, že návrh zamietol. O trovách prvostupňového konania
rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému priznal
trovy prvostupňového konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný
odpor 12.675,- Sk a za úkony právnej pomoci vrátane paušálnej náhrady (prevzatie a príprava,
podanie odporu, účasť na pojednávaní 30.9.2004, účasť na pojednávaniach 10.11.2006,
15.12.2006 a 5.2.2007), cestovné a strata času t.j. 74.802,63 Sk s DPH (v spise nie je dôkaz,
že na deň 11.8.2006 bolo vytýčené pojednávanie, ale na 8.9.2006, ktoré bolo odročené na
13.10.2006, ktoré bolo zrušené) t.j. spolu trovy prvostupňového konania 87.477,63 Sk.
Úspešnému žalovanému podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., odvolací
súd priznal trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
2.000,- Sk a z úkonov právnej pomoci vrátane paušálnej náhrady (vyjadrenie k odvolaniu
proti rozsudku na l.č. 37, podanie odvolania proti rozsudku na l.č. 117, účasť na odvolacom
pojednávaní dňa 15.4.2008) t.j. 10.811,- Sk s DPH (náhrada za jeden úkon právnej pomoci
v ďalšom odvolacom konaní, kde bolo predmetom konania len zaplatenie sumy 20.000,- Sk
bola priznaná z výšky predmetu odvolacieho konania) t.j. spolu 12.811,- Sk trovy odvolacieho
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
V B. dňa 15. apríla 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: