Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/199/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Milana Deáka,

v exekučnej veci oprávnených 1/ J. Z., bývajúcej P., 2/ R. Z., bývajúceho P., 3/ V. G.,

bývajúceho v P., proti povinnému J. M. G., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. J. K.,

advokátom v P., o vymoženie 61 500,-- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

v Prievidzi pod sp.zn. , o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 31. októbra 2006, sp.zn. v spojení s opravným uznesením

Krajského súdu v Trenčíne z 29. januára 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 31. októbra

2006 sp.zn. v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trenčíne

z 29. januára 2007, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Prievidzi uznesením z 25. septembra 2006, č.k. -83

zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom

na ustanovenie § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Mal za to, že dôvody povinného (zlé

sociálne postavenie) nezakladali nárok na odklad exekúcie, nakoľko nešlo u povinného o stav

prechodný, ale naopak, odklad exekúcie by zvyšoval dlh povinného.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. októbra 2006, sp.zn.

odvolanie povinného odmietol z dôvodu, že smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému

odvolanie nie je prípustné ( ). Opravným uznesením zo dňa

29. januára 2007 sp.zn. opravil v odôvodnení svojho uznesenia nesprávne

označenie prvostupňového súdu.

Proti týmto uzneseniam odvolacieho súdu podal dňa 19. februára 2007 dovolanie

povinný, ktorý navrhol uznesenia odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vytýkal súdnym rozhodnutiam

nezákonnosť a porušenie základných práv, namietal, že konanie prebehlo bez jeho účasti.

Oprávnení 1/, 2/, 3/ sa k dovolaniu povinného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie povinného je dôvodné.

Podľa ustanovenia v znení do 1. júla 2007, podľa ktorého je

s poukazom na ustanovenie potrebné vec právne posúdiť,

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ), alebo potvrdzujúce uznesenie,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo

potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenia odvolacieho súdu nevykazujú znaky

žiadneho z uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo

odmietnuté odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa), je zrejmé, že ide o prípad,

v ktorom dovolanie podľa a nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na povinným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad ide v prejednávanej veci.

Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky ( ).

Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca.

Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov

občanov, a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec poverený sudcom. Proti

rozhodnutiu zamestnanca súdu, povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok,

o ktorom vždy rozhoduje sudca ( ).

v uvedenom článku určuje, že proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného

sudcom je vždy prípustný opravný prostriedok, z tohto pravidla neumožňuje nijakú výnimku.

O opravnom prostriedku vždy musí rozhodnúť sudca, ani v tomto prípade základný zákon

výnimku neumožňuje.

Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka totiž nemôže byť v súlade s účelom

sledovaným v spojení s nikdy konečným rozhodnutím

vo veci. Je to tak preto, že zverenie výkonu súdnej moci iným osobám než sudcom musí mať

v zmysle minimálne také obmedzenie, pri ktorom účastníkovi súdneho konania ostane

zachovaná možnosť domáhať sa prerokovania jeho veci nestranným a nezávislým sudcom

uplatnením opravného prostriedku (a to bez ohľadu na to, či túto možnosť účastník skutočne

využije). Túto požiadavku vyplývajúcu z treba uplatniť aj pri výklade a aplikácii

zákonnej úpravy ustanovujúcej oprávnenie poverených zamestnancov súdu (vyšších súdnych

úradníkov) rozhodovať v občianskom súdnom konaní (vrátane konania exekučného) a tiež

pri výklade a aplikácii zákonnej úpravy postupu pri prieskume rozhodnutí zamestnancov

poverených sudcami (vyšších súdnych úradníkov).

Podľa dovolacieho súdu je vylúčené, aby sa aplikáciou dotknutej zákonnej normy

obišla ústavná úprava umožňujúca prieskum rozhodnutí poverených zamestnancov sudcami

napríklad tak, že sudca poverenému zamestnancovi zverí oprávnenie rozhodovať aj v takej

veci, v ktorej zákon proti rozhodnutiu sudcu nepripúšťa opravný prostriedok. Ak sa tak

napriek tomu stane, je sudca povinný uplatniť priamo ustanovenie čl. 142 ods. 3 tretej vety

a rozhodnúť o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu zamestnanca súdu

(vyššieho súdneho úradníka).

Ustanovenie prvej vety (v znení platnom do 30. júna 2007)

zakotvujúce možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym

úradníkom alebo justičným čakateľom za rovnakých podmienok ako proti rozhodnutiu sudcu

totiž nemožno (práve so zreteľom na ústavnú úpravu) vykladať tak široko, že by z neho mala

byť odvodená aj neprípustnosť odvolania. Zmysel uvedenej úpravy pri jej ústavne

konformnom výklade totiž treba vidieť len v ustanovení zásadne rovnakých požiadaviek

na odvolania proti rozhodnutiam poverených zamestnancov v porovnaní s požiadavkami

kladenými na odvolania proti rozhodnutiam sudcov (najmä vo vzťahu k lehotám

na odvolania, k ich náležitostiam, resp. k spôsobom rozhodnutí o odvolaniach). Vzhľadom

na uvedené je preto potrebné prísne rozlišovať, či v prípade rozhodnutia inak

nenapadnuteľného riadnym opravným prostriedkom (odvolaním), príslušné rozhodnutie vydal

sudca alebo tak urobil poverený zamestnanec súdu, a podľa toho urobiť aj záver o prípustnosti

odvolania. Kým totiž v prípade rozhodnutí sudcov nenapadnuteľnosť niektorých rozhodnutí

odvolaniami zákonná úprava priamo predpokladá a ani také rozhodovanie v jedinom

stupni nevylučuje, pri rozhodnutiach vydávaných poverenými zamestnancami je to naopak.

Napadnuteľnosť všetkých rozhodnutí poverených zamestnancov odvolaním je totiž

bezvýnimočným pravidlom majúcim oporu v základnom zákone štátu.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že odvolanie je prípustné aj

proti takému rozhodnutiu, proti ktorému zákon inak odvolanie nepripúšťa, ak vo veci

nerozhodoval sudca, ale zamestnanec súdu.

Na podporu tohto právneho názoru, nad rámec už uvedeného, možno pripomenúť, že

určité nejasnosti pri výklade dotknutej zákonnej úpravy odstránila novelizácia Občianskeho

súdneho poriadku vykonaná , podľa ktorej prvá veta

s účinnosťou od 1. júla 2007 znie „Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného

čakateľa je vždy prípustné odvolanie“.

V danom prípade vydal uznesenie Okresného súdu v Prievidzi z 25. septembra 2006,

č.k. -83, ktorým bol návrh povinného na odklad exekúcie zamietnutý, vyšší

súdny úradník. V dôsledku odvolania povinného proti uzneseniu bola vec predložená

odvolaciemu súdu (Krajskému súdu v Trenčíne), ktorý odvolanie odmietol, pretože smerovalo

proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že procesný postup okresného súdu bol v rozpore

s a aj v rozpore s Keďže odvolací súd

na tento nesprávny procesný postup neprihliadol, odňal povinnému možnosť podania

odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a tým uplatniť procesné právo priznané mu

, čím konanie pred súdom trpí vadou v zmysle

Výskyt takejto procesnej vady je vždy zo zákona dôvodom zakladajúcim prípustnosť

dovolania, a aj dôvodom, pre ktorý dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

vždy musí zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť považované

za správne.

So zreteľom na uvedené, napadnuté uznesenie odvolacieho súdu trpí vadou uvedenou

v ustanovení a preto toto uznesenie v spojení s opravným uznesením

odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

(, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. októbra 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková