Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2a5/373710.072e8a.pdf
PDF · 100.86 KB
No categories available
1Obo/64/2007
Najvyšší súd 1 Obo 64/2007
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: S., s.r.o., G.B., IČO:
X., zast. JUDr. O.B., advokátkou, S. proti odporcovi: 1/ JUDr. K.K., V.B., správca
konkurznej podstaty úpadcu S., a.s., S.P., IČO: X., 2/ D., s.r.o., R., X. , IČO: X. a vedľajší
účastník na strane odporcov:
R., s.r.o., J., X.B., IČO: X., o určenie poradia pohľadávky vo výške 15 000 000,-- Sk, na
odvolanie odporcu 2/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 16 Cbi 58/04-150
zo dňa 26.2.2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
16 Cbi 58/04-150 zo dňa 26.2.2007 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom krajský súd určil, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená
v konkurznom konaní úpadcu S., a.s., P., IČO: X., vedenom na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 2 K 41/03 je vo výške 15 000 000,-- Sk oprávnená a zistená s právom na oddelené
uspokojenie. Odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne
a nerozdielne na účet právnej zástupkyne JUDr. O.B. 16 388,-- Sk titulom náhrady trov
konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že
uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 K 41/03 bol na majetok dlžníka S. a.s. dňa
28.5.2004 vyhlásený konkurz. Navrhovateľ ako konkurzný veriteľ si prihláškou zo dňa
8.7.2004 uplatnil voči úpadcovi S. a.s. svoju pohľadávku vo výške 15 000 000,-- Sk s právom
na oddelené uspokojenie. Svoj právny nárok opieral o skutočnosť, že pohľadávka bola
zabezpečená exekučným záložným právom, ktoré sa viaže na nehnuteľnosti zapísané na LV
č.X, k.ú. S.T., Správa katastra N. a na nehnuteľnosti zapísané na LV č.X, k.ú. P., Správa
katastra P.. Na prieskumnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 4.8.2004 odporca v 1. rade,
teda správca konkurznej podstaty úpadcu, ako i odporca v 2. rade ako ďalší konkurzný
veriteľ, evidovaný pod zv. č. 9, prihlásenú pohľadávku navrhovateľa popreli. Poukázal
v ďalšom na znenie
ust. § 23 ods. 2 a § 28 ods. 1 ZKV.
V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľ odvodzuje svoje postavenie
oddeleného z exekučného záložného práva, ktoré bolo zapísané do Katastra nehnuteľností LV
č.X, k.ú. S.T. dňa 4.4.2003 a LV č.X, k.ú. P. dňa 31.3.2003. Odporca v 1. rade namietal
neplatnosť zmluvy, na základe ktorej vzniklo exekučné záložné právo. Z ust.
§ 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 7 písm. b/, § 41 a § 70 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností v spojení
s predloženými dokladmi je nesporné, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sú pre tretie
osoby záväzné, súd sa preto v tomto konaní nemohol zaoberať platnosťou, či neplatnosťou
právnych úkonov, ktoré už do katastra zapísané boli, nakoľko v zmysle ust. § 7 citovaného
zákona považoval tieto údaje za hodnoverné. Z listov vlastníctva č. X k.ú. S.T.
a č. Xk.ú. P. je nesporné, že do Katastra nehnuteľností bolo riadne zapísané záložné právo,
ktoré podľa ust. § 28 ods. 1 ZKV zakladá postavenie navrhovateľa ako oddeleného veriteľa.
Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval, že právny nárok navrhovateľa na
oddelené uspokojenie pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní vo výške
15 000 000,-- Sk je v súlade s ust. § 28 ZKV.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca v 2. rade a vedľajší účastník na strane
odporcov. Odporca v 2. rade vo svojom odvolaní namietal postup prvostupňového súdu, ktorý
napriek tomu, že svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil a požiadal
o jeho odročenie, vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti s poukazom na ust. § 101
ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru vopred plánovaná zahraničná cesta je takou vážnou
okolnosťou, ktorú súd mal zohľadniť. Takýmto postupom súdu, kedy súd za danej situácie
pojednával v jeho neprítomnosti, došlo k porušeniu jeho procesných práv. Rozhodnutie
prvostupňového súdu považuje za nesprávne. Podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa
nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami a navrhovanými dôkazmi. Exekučné záložné právo
vzniká jeho zápisom- doručením do katastra nehnuteľností. Právo na oddelené uspokojenie je
teda možné uplatniť len v prípade, ak bolo do katastra nehnuteľností zapísané /vzniklo/
do uvedenej lehoty. V danom prípade z LV č. X k.ú. S.T. zo dňa 19.2.2004 vôbec nevyplýva,
kedy bolo exekučné záložné právo k nehnuteľnostiam na ňom uvedeným zapísané, t.j. kedy
vzniklo. Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi navrhovateľom ako postupcom
a úpadcom S., a.s. ako postupníkom zo dňa 3.1.2003 je za postupníka podpísaná J.M.,
podpredsedom predstavenstva na základe plnej moci,
ako to vyplýva z jej záhlavia. Poukazuje na to, že osoba, ktorá za úpadcu konala, k týmto
úkonom nebola splnomocnená a nebola oprávnená podpisovať za spoločnosť úpadcu.
S listinami, ktoré nie sú podpísané v súlade so zápisom v obchodnom registri, nemôžu sa
viazať žiadne relevantné právne účinky a nemôžu byť preto ani podkladom pre uplatnenie
práv v konkurznom konaní. Ďalej uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného
záložného práva neexistuje, preto ani nemohlo vzniknúť exekučné záložné právo. Pre vznik
exekučného záložného práva chýbali procesné aj hmotno-právne predpoklady. Žiadal preto
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
alebo, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
že návrh v celom rozsahu zamietne a rozhodne o trovách konania.
Vedľajší účastník vo svojom odvolaní uviedol, že je toho názoru, že rozsudok
prvostupňového súdu je nezákonný, nakoľko súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom navyše postupoval nesprávne, čím porušil
procesné práva účastníkov. Vytýka prvostupňovému súdu, že nemal dostatok priestoru
oboznámiť sa s obsahom spisu. Súd mal prejudiciálne skúmať otázku vzniku záložného práva
a neuspokojiť sa s konštatovaním, že záložné právo je zapísané v katastri a mal sa zaoberať aj
otázkou vzniku pohľadávky samotnej. Navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne
a rozhodne o trovách konania alebo rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.
K podaným odvolaniam sa vyjadril navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že vo veci výšky a pravosti popretej
pohľadávky bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní a predmetom tohto sporu je iba
určenie poradia prihlásenej pohľadávky navrhovateľa vo výške 15 000 000,-- Sk, ktorá bola
na prieskumnom pojednávaní dňa 4.8.2004 popretá. Uviedol, že navrhovateľ má nepochybne
postavenie oddeleného veriteľa podľa ust. § 28 ZKV, jeho pohľadávka 15 000 000,-- Sk
je zabezpečená exekučným záložným právom v exekučnom konaní EX 61/03, ktoré bolo
zahájené dňa 11.2.2003 a jeho právo na oddelené uspokojenie podľa § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV
nezaniklo. Záložné právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností. Právo navrhovateľa na
oddelené uspokojenie vzniklo viac ako dva mesiace pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka S., a.s. bol podaný dňa
11.7.2003.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil
a podľa odseku 3 tohto ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vychádzal
zo zistenia, že predmetom sporu je navrhovateľom uplatnené právo na určenie poradia
pohľadávky v sume 15 000 000,-- Sk s právom na oddelené uspokojenie. Z obsahu spisu je
zrejmé, že Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 2 K 41/03 zo dňa 28.5.2004 vyhlásil na
majetok dlžníka S. a.s. konkurz. Navrhovateľ ako konkurzný veriteľ prihláškou zo dňa
8.4.2004 uplatnil voči úpadcovi pohľadávku vo výške 15 000 000,-- Sk s právom na oddelené
uspokojenie. Na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 4.8.2004 správca konkurznej
podstaty uznal vykonateľnú pohľadávku navrhovateľa v plnej výške so zaradením v I. triede
/navrhovateľ nepreukázal dátum vzniku zriadenia exekučných záložných práv na
nehnuteľnosti/. Odporca v 2. rade poprel pohľadávku navrhovateľa v celosti, t. j. čo do
pravosti, výšky i poradia - oddelené uspokojenie. Táto pohľadávka vyplýva zo zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej medzi navrhovateľom a úpadcom dňa 3.1.2003. Úpadca sa
v tejto zmluve zaviazal za postúpené pohľadávky zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu
15 000 000,-- Sk do 24.1.2003. Vzhľadom na to, že úpadca si záväzok v stanovenej lehote
nesplnil, došlo k uznaniu jeho záväzku voči navrhovateľovi, a to vo forme notárskej zápisnice
N 22/2003, Nz 8164/2003 a zároveň súhlasil s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala
vykonateľným exekučným titulom. Exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom Mgr.
R.M., so sídlom Exekútorského úradu v P.. Súdny exekútor po obdržaní poverenia, vydal vo
veci dňa 10.3.2003 upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva
a exekučný príkaz na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. X kat. úz,
S.T. a na LV č. X kat. úz. P..
Obom odvolateľom možno prisvedčiť, že súd prvého stupňa nevykonal navrhované
dôkazy na objasnenie skutočností, ktoré sú právne významné pre posúdenie oprávnenosti
uplatneného nároku navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave svoje rozhodnutie založil na
záväznosti zápisu v katastri nehnuteľností. Platí však, že tieto údaje sú hodnoverné, pokiaľ sa
nepreukáže opak /§ 70 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností/. Súd prvého stupňa bol teda
povinný riešiť prejudiciálne otázku, či úkony, na základe ktorých boli údaje zapísané do
katastra nehnuteľností, sú právne relevantné, teda, či exekučné záložné právo bolo zriadené
v súlade so zákonom. Potom podľa výsledku je potrebné skúmať aj otázku nastolenia
ust. § 14 ods. 1 písm. f/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov /ďalej len ZKV/, t.j. či v predmetnom prípade nezaniklo právo na oddelené
uspokojenie. Odvolací súd zdôrazňuje, že pohľadávka navrhovateľa sa považuje za zistenú
čo do pravosti a výšky a v predmetnom konaní sa skúma len jej poradie.
Vzhľadom na uvedené zistenia, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu /§ 226 O.s.p./. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne
v novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa /§ 224 ods. 3 O.s.p./.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 14. októbra 2008
JUDr. Margita Fridová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.