Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0d3/377715.0e0b04.pdf
PDF · 101.31 KB
No categories available
2Tdo/38/2008
Najvyšší súd č.k. 2 Tdo 38/2008 -
Slovenskej republiky IČS: 8807010148
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka
v trestnej veci obvineného A. I. vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp. zn.
2 T/39/2007, na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2008 v Bratislave, o dovolaní obvineného
A. I. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 1 To 104/2007-387 zo dňa 9. apríla 2008,
takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/. Tr. poriadku dovolanie obvineného A. I.
sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 2T/39/2007-351 zo dňa
7.. novembra 2007 bol obvinený A. I. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona
č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. zákon) a z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
od 1. septembra 1999 do 31. januára 2007, vyjmúc obdobie od 1. februára 2005
do konca mája 2005 a od 20. júna 2006 do 19. decembra 2006, kedy bol v Č., vo svojom
rodinnom dome na ul. J. č. X. v obci S. P., okr. V. nad T., prevažne pod vplyvom alkoholu,
týral svoju manželku A. I., nar. X.. J. X., a to tak, že jej spôsoboval fyzické a psychické
utrpenie najmä tým, že ju ponižoval, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím,
bezdôvodne ju fyzicky napádal a to bitím po tvári a z 19 na 20. júna 2006 aj päsťami po
celom tele a kopaním do celého tela, kedy jej spôsobil zranenia, s ktorými nevyhľadala
lekárske ošetrenie, v dôsledku čoho viackrát ušla z domu prenocovať k svojej sestre M. A.,
pretože ju v noci bezdôvodne budil, nedal jej spať, vyháňal ju z postele, vyvolával u nej strach
a stres, v dôsledku čoho bolo ohrozené jej fyzické a psychické zdravie a jeho konanie
vyvrcholilo dňa 31. januára 2007, kedy v čase okolo 13.00 hod. pod vplyvom alkoholu
bezdôvodne zhodil šálku s kávou na podlahu a z parapetnej dosky v chodbe pozhadzoval
kvetináče s kvetmi, pričom sa neustále vyhrážal zabitím svojmu synovi L. I., nar. X.. J. X.,
kedy použil aj slová „to, čo sa stalo v T. je nič proti tomu, čo spravím ja“ a svojimi
vyhrážkami vzbudil u L. I. aj u A. I. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.
Za to bol obvinenému A. I. podľa § 208 ods. 2, s použitím § 41 ods. 1
a § 38 ods. 2, prihliadajúc na rovnovážny pomer poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/
a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/, s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona, uložený
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Na výkon trestu odňatia slobody bol obvinený
podľa § 48 ods. 2, písm. a/ Tr. zákona zaradený do Ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.
Proti výroku o treste citovaného rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou podal
v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou. Krajský
súd v Prešove o tomto odvolaní rozhodol rozsudkom č.k. 1 To/104/2007-387 zo dňa
9. apríla 2008 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. por.) zrušil odsudzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. odsúdil obvineného A. I.
podľa § 208 ods. 2, s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 3 vzhľadom na prevahu poľahčujúcej
okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 7. rokov. Na výkon trestu odňatia slobody bol obvinený podľa § 48 ods. 2 písm.
a/, Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal obvinený A. I.
prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K. dovolanie. Tento mimoriadny opravný prostriedok
obvinený založil na dovolacom dôvode uvedenom v ustanovení § 371 ods.1
písm. i/ Tr. por. t.j., že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.1 písm. i/ Tr. por. t.j., že napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia obvinený nachádzal v tom,
že v priebehu odvolacieho konania zhoršil jeho zdravotný stav, bol hospitalizovaný
na psychiatrickom oddelení, a táto skutočnosť podľa názoru obvineného mala byť dôvodom
pre vypracovanie nového znaleckého posudku prípadne pre doplnenie pôvodného znaleckého
posudku o duševnom stave obvineného. Obvinený poukázal na to, že návrh na doplnenie
dokazovania o jeho duševnom stave bol súdom zamietnutý, nebolo možné uplatniť
ustanovenie § 149 ods. 2 Tr. por., ktoré stanovuje, že ak znalci v rámci skúmania duševného
stavu zistia príznaky nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti obvineného, musia sa vyjadriť
aj k tomu, či je pobyt obvineného na slobode nebezpečný.
Prostredníctvom podania zo dňa 27. júla 2008 obvinený doplnil svoje dovolanie
a naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.1 písm. i/ Tr. por., obvinený ďalej
nachádzal i v tom, že podľa jeho názoru neboli vykonané všetky dôkazy potrebné pre
rozhodnutie, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, že mu nebolo preukázané spáchanie
skutkov za ktoré bol odsúdený, že nie je zrejmé kedy sa mal trestný čin týrania blízkej
a zverenej osoby začať a skončiť. Obvinený napokon uviedol, že Krajský súd v Prešove
vzhľadom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu podľa § 327 ods. 2 Tr. por., nemohol
prihliadať na existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák., t.j.,
že obvinený spáchal viac trestných činov.
S ohľadom na vyššie uvedené dôvody dovolateľ zastúpený svojim obhajcom navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd) ako dovolací súd vyslovil
porušenie zákona odsudzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove, tento rozsudok zrušil
v napadnutom výroku a prikázal krajskému súdu, aby trestnú vec v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov
nad Topľou, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že odsudzujúci rozsudok považuje
za zákonný, pričom bol správne ustálený čas spáchania skutku, rovnako správne bolo zistené,
že nie sú naplnené dôvody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pre mimoriadne zníženie trestu,
a že obvinený vo svojom dovolaní neuviedol žiadne chyby, ktoré by napĺňali dovolací dôvod
podľa § 371 ods.1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd ako dovolací súd pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného
skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti
prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods.1 Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu osobou
oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom
mieste (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti
dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená podmienka
dovolania podľa § 372 Tr.por., veta druhá, keďže riadny opravný prostriedok podal
prokurátor a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písmeno i/ Tr. por. je daný vtedy, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
aplikovaní iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však
dovolací súd nemôže skúmať ani meniť. V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu
je možné účinne namietať právne resp. hmotnoprávne vady ale nie je možné účinne namietať
vady skutkové t.j. nie je prípustné namietať, že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého
a druhého stupňa, bol zistený nesprávne alebo neúplne. Prostredníctvom dovolacieho dôvodu
spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení skutku je prípustné namietať, že skutok,
tak ako bol v pôvodnom konaní zistený, bol nesprávne súdmi prvého a druhého stupňa
kvalifikovaný ako určitý trestný čin, napriek tomu, že išlo o iný trestný čin alebo, že sa vôbec
nejednalo o trestný čin. Dovolací dôvod spočívajúci v namietaní nesprávneho právneho
posúdenia zisteného skutku, je koncipovaný tak, že prostredníctvom tohto dovolacieho
dôvodu, nie je možné namietať správnosť a úplnosť vykonaného dokazovania, hodnotenia
dôkazov, a správnosť, a úplnosť zistenia skutku v prechádzajúcom konaní. Najvyšší súd
ako súd dovolací nie je preto oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zistenia skutku
súdmi prvého a druhého stupňa, naopak je povinný vychádzať z tohto zistenia skutku,
a až v nadväznosti na zistenie skutku súdmi prvého a druhého stupňa zvažovať právne
posúdenie skutku. Z vyššie uvedeného okrem iného vyplýva, že dovolací súd v rámci
dovolacieho konania uskutočňovaného podľa § 368 a nasl. Tr. por., musí vychádzať
zo skutkového stavu, tak ako bol skutok zistený v priebehu trestného konania a vyjadrený
predovšetkým v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku.
Námietky obvineného ktorými namietal, že bol zamietnutý návrh na doplnenie
znaleckého dokazovania ohľadom duševného stavu obvineného sú námietkami poukazujúcimi
na skutkové vady, ktorými obvinený napádal úplnosť skutkových zistení. Ako z vyššie
uvedeného vyplýva dovolací súd v rámci dovolacieho konania nie je oprávnený skúmať
správnosť a úplnosť takých zistení a ani samotného skutku resp. skutkov, a preto týmito
námietkami obvinený zjavne nenaplnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písmeno i/
Tr. por. Prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu je prípustné namietať vady právne,
ale nie je prípustné namietať správnosť a úplnosť zistenia skutkov za ktoré bol obvinený
uznaný za vinného odsudzujúcimi rozsudkami. V neposlednom rade Najvyšší súd dodáva,
že znalecké posudky o duševnom stave obvineného konštatovali, že obvinený v čase
spáchania skutkov netrpel duševnou poruchou, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný,
a preto neskoršie zhoršenie duševného stavu obvineného počas odvolacieho konania nemá
vplyv, tak na výpovednú hodnotu znaleckých posudkov (boli vypracované počas prípravného
konania) a ani na otázku posúdenia trestnej zodpovednosti obvineného v čase spáchania
skutkov.
Pokiaľ ide o tvrdenia obvineného, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. je naplnený tým, že neboli vykonané všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie,
že nebol dostatočne zistený skutkový stav, že mu nebolo preukázané spáchanie skutkov
za ktoré bol odsúdený, Najvyšší súd opätovne pripomína, že v rámci dovolacieho konania
nemožno preskúmavať správnosť a úplnosť zistenia skutku v základnom konaní a dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je možné naplniť namietaním skutkových vád.
Pokiaľ ide o tvrdenie obvineného, že nie je zrejmé kedy sa mal trestný čin týrania blízkej
a zverenej osoby začať a skončiť, Najvyšší súd dodáva, že toto tvrdenie postráda akúkoľvek
opodstatnenosť, nakoľko zo skutkovej vety jasne vyplýva, tak obdobie počas ktorého
bol páchaný tento trváci trestný čin ako aj obdobie kedy tento trestný čin nebol páchaný
(od 1. septembra 1999 do 31. januára. 2007, vyjmúc obdobie od 1. februára 2005 do konca
mája 2005 a od 20. júna 2006 do 19. decembra 2006). Rovnako akúkoľvek opodstatnenosť
postráda tvrdenie obvineného, že Krajský súd v Prešove vzhľadom na zásadu zákazu zmeny
k horšiemu podľa § 327 ods. 2 Tr. por., nemohol prihliadať na existenciu priťažujúcej
okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák., nakoľko Krajský súd v Prešove ani na túto
priťažujúcu okolnosť neprihliadal čo vyplýva, tak z výroku o treste rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. k. 1 To 104/07-387 zo dňa 9. apríla 2008, ako aj z odôvodnenia tohto rozsudku
(str. 5., ods. 4), kde sa jasne a zrozumiteľne uvádza, že trest bol uložený Krajským súdom
v Prešove, bez zistenia priťažujúcej okolnosti.
Na základe vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd ako dovolací súd dospel k záveru,
že prostredníctvom jednotlivých namietaných chýb nebol naplnený dovolacích dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. l/, a preto podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolanie obvineného A. I.
odmietol na neverejnom zasadnutí.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 14. októbra 2008
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková