Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/38/2008

Najvyšší súd č.k. -

Slovenskej republiky IČS: 8807010148

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka

v trestnej veci obvineného A. I. vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp. zn.

2 , na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2008 v Bratislave, o dovolaní obvineného

A. I. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. -387 zo dňa 9. apríla 2008,

takto

rozhodol:

Podľa . dovolanie obvineného A. I.

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. -351 zo dňa

7.. novembra 2007 bol obvinený A. I. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej

osoby podľa , ,

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. zákon) a z prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

od 1. septembra 1999 do 31. januára 2007, vyjmúc obdobie od 1. februára 2005

do konca mája 2005 a od 20. júna 2006 do 19. decembra 2006, kedy bol v Č., vo svojom

rodinnom dome na ul. J. č. X. v obci S. P., okr. V. nad T., prevažne pod vplyvom alkoholu,

týral svoju manželku A. I., nar. X.. J. X., a to tak, že jej spôsoboval fyzické a psychické

utrpenie najmä tým, že ju ponižoval, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím,

bezdôvodne ju fyzicky napádal a to bitím po tvári a z 19 na 20. júna 2006 aj päsťami po

celom tele a kopaním do celého tela, kedy jej spôsobil zranenia, s ktorými nevyhľadala

lekárske ošetrenie, v dôsledku čoho viackrát ušla z domu prenocovať k svojej sestre M. A.,

pretože ju v noci bezdôvodne budil, nedal jej spať, vyháňal ju z postele, vyvolával u nej strach

a stres, v dôsledku čoho bolo ohrozené jej fyzické a psychické zdravie a jeho konanie

vyvrcholilo dňa 31. januára 2007, kedy v čase okolo 13.00 hod. pod vplyvom alkoholu

bezdôvodne zhodil šálku s kávou na podlahu a z parapetnej dosky v chodbe pozhadzoval

kvetináče s kvetmi, pričom sa neustále vyhrážal zabitím svojmu synovi L. I., nar. X.. J. X.,

kedy použil aj slová „to, čo sa stalo v T. je nič proti tomu, čo spravím ja“ a svojimi

vyhrážkami vzbudil u L. I. aj u A. I. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.

Za to bol obvinenému A. I. podľa § 208 ods. 2, s použitím § 41 ods. 1

a § 38 ods. 2, prihliadajúc na rovnovážny pomer poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/

a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/, s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona, uložený

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Na výkon trestu odňatia slobody bol obvinený

podľa § 48 ods. 2, písm. a/ Tr. zákona zaradený do Ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Proti výroku o treste citovaného rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou podal

v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou. Krajský

súd v Prešove o tomto odvolaní rozhodol rozsudkom č.k. -387 zo dňa

9. apríla 2008 tak, že podľa , Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ) zrušil odsudzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o treste. Na základe odsúdil obvineného A. I.

podľa § 208 ods. 2, s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 3 vzhľadom na prevahu poľahčujúcej

okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 7. rokov. Na výkon trestu odňatia slobody bol obvinený podľa § 48 ods. 2 písm.

a/, Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal obvinený A. I.

prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K. dovolanie. Tento mimoriadny opravný prostriedok

obvinený založil na dovolacom dôvode uvedenom v ustanovení § 371 ods.1

písm. i/ t.j., že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa t.j., že napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia obvinený nachádzal v tom,

že v priebehu odvolacieho konania zhoršil jeho zdravotný stav, bol hospitalizovaný

na psychiatrickom oddelení, a táto skutočnosť podľa názoru obvineného mala byť dôvodom

pre vypracovanie nového znaleckého posudku prípadne pre doplnenie pôvodného znaleckého

posudku o duševnom stave obvineného. Obvinený poukázal na to, že návrh na doplnenie

dokazovania o jeho duševnom stave bol súdom zamietnutý, nebolo možné uplatniť

ustanovenie , ktoré stanovuje, že ak znalci v rámci skúmania duševného

stavu zistia príznaky nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti obvineného, musia sa vyjadriť

aj k tomu, či je pobyt obvineného na slobode nebezpečný.

Prostredníctvom podania zo dňa 27. júla 2008 obvinený doplnil svoje dovolanie

a naplnenie dovolacieho dôvodu podľa , obvinený ďalej

nachádzal i v tom, že podľa jeho názoru neboli vykonané všetky dôkazy potrebné pre

rozhodnutie, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, že mu nebolo preukázané spáchanie

skutkov za ktoré bol odsúdený, že nie je zrejmé kedy sa mal trestný čin týrania blízkej

a zverenej osoby začať a skončiť. Obvinený napokon uviedol, že Krajský súd v Prešove

vzhľadom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu podľa , nemohol

prihliadať na existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák., t.j.,

že obvinený spáchal viac trestných činov.

S ohľadom na vyššie uvedené dôvody dovolateľ zastúpený svojim obhajcom navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd) ako dovolací súd vyslovil

porušenie zákona odsudzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove, tento rozsudok zrušil

v napadnutom výroku a prikázal krajskému súdu, aby trestnú vec v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov

nad Topľou, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že odsudzujúci rozsudok považuje

za zákonný, pričom bol správne ustálený čas spáchania skutku, rovnako správne bolo zistené,

že nie sú naplnené dôvody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pre mimoriadne zníženie trestu,

a že obvinený vo svojom dovolaní neuviedol žiadne chyby, ktoré by napĺňali dovolací dôvod

podľa

Najvyšší súd ako dovolací súd pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného

skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti

prípustnému rozhodnutiu ( ), bolo podané prostredníctvom obhajcu osobou

oprávnenou ( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom

mieste ( a ), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti

dovolania ( a ). Okrem toho zistil, že bola splnená podmienka

dovolania podľa , veta druhá, keďže riadny opravný prostriedok podal

prokurátor a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného.

Dovolací dôvod podľa písmeno i/ je daný vtedy, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

aplikovaní iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však

dovolací súd nemôže skúmať ani meniť. V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu

je možné účinne namietať právne resp. hmotnoprávne vady ale nie je možné účinne namietať

vady skutkové t.j. nie je prípustné namietať, že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého

a druhého stupňa, bol zistený nesprávne alebo neúplne. Prostredníctvom dovolacieho dôvodu

spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení skutku je prípustné namietať, že skutok,

tak ako bol v pôvodnom konaní zistený, bol nesprávne súdmi prvého a druhého stupňa

kvalifikovaný ako určitý trestný čin, napriek tomu, že išlo o iný trestný čin alebo, že sa vôbec

nejednalo o trestný čin. Dovolací dôvod spočívajúci v namietaní nesprávneho právneho

posúdenia zisteného skutku, je koncipovaný tak, že prostredníctvom tohto dovolacieho

dôvodu, nie je možné namietať správnosť a úplnosť vykonaného dokazovania, hodnotenia

dôkazov, a správnosť, a úplnosť zistenia skutku v prechádzajúcom konaní. Najvyšší súd

ako súd dovolací nie je preto oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zistenia skutku

súdmi prvého a druhého stupňa, naopak je povinný vychádzať z tohto zistenia skutku,

a až v nadväznosti na zistenie skutku súdmi prvého a druhého stupňa zvažovať právne

posúdenie skutku. Z vyššie uvedeného okrem iného vyplýva, že dovolací súd v rámci

dovolacieho konania uskutočňovaného podľa a nasl. , musí vychádzať

zo skutkového stavu, tak ako bol skutok zistený v priebehu trestného konania a vyjadrený

predovšetkým v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku.

Námietky obvineného ktorými namietal, že bol zamietnutý návrh na doplnenie

znaleckého dokazovania ohľadom duševného stavu obvineného sú námietkami poukazujúcimi

na skutkové vady, ktorými obvinený napádal úplnosť skutkových zistení. Ako z vyššie

uvedeného vyplýva dovolací súd v rámci dovolacieho konania nie je oprávnený skúmať

správnosť a úplnosť takých zistení a ani samotného skutku resp. skutkov, a preto týmito

námietkami obvinený zjavne nenaplnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písmeno i/

Prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu je prípustné namietať vady právne,

ale nie je prípustné namietať správnosť a úplnosť zistenia skutkov za ktoré bol obvinený

uznaný za vinného odsudzujúcimi rozsudkami. V neposlednom rade Najvyšší súd dodáva,

že znalecké posudky o duševnom stave obvineného konštatovali, že obvinený v čase

spáchania skutkov netrpel duševnou poruchou, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný,

a preto neskoršie zhoršenie duševného stavu obvineného počas odvolacieho konania nemá

vplyv, tak na výpovednú hodnotu znaleckých posudkov (boli vypracované počas prípravného

konania) a ani na otázku posúdenia trestnej zodpovednosti obvineného v čase spáchania

skutkov.

Pokiaľ ide o tvrdenia obvineného, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

je naplnený tým, že neboli vykonané všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie,

že nebol dostatočne zistený skutkový stav, že mu nebolo preukázané spáchanie skutkov

za ktoré bol odsúdený, Najvyšší súd opätovne pripomína, že v rámci dovolacieho konania

nemožno preskúmavať správnosť a úplnosť zistenia skutku v základnom konaní a dovolací

dôvod podľa nie je možné naplniť namietaním skutkových vád.

Pokiaľ ide o tvrdenie obvineného, že nie je zrejmé kedy sa mal trestný čin týrania blízkej

a zverenej osoby začať a skončiť, Najvyšší súd dodáva, že toto tvrdenie postráda akúkoľvek

opodstatnenosť, nakoľko zo skutkovej vety jasne vyplýva, tak obdobie počas ktorého

bol páchaný tento trváci trestný čin ako aj obdobie kedy tento trestný čin nebol páchaný

(od 1. septembra 1999 do 31. januára. 2007, vyjmúc obdobie od 1. februára 2005 do konca

mája 2005 a od 20. júna 2006 do 19. decembra 2006). Rovnako akúkoľvek opodstatnenosť

postráda tvrdenie obvineného, že Krajský súd v Prešove vzhľadom na zásadu zákazu zmeny

k horšiemu podľa , nemohol prihliadať na existenciu priťažujúcej

okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák., nakoľko Krajský súd v Prešove ani na túto

priťažujúcu okolnosť neprihliadal čo vyplýva, tak z výroku o treste rozsudku Krajského súdu

v Prešove č. k. -387 zo dňa 9. apríla 2008, ako aj z odôvodnenia tohto rozsudku

(str. 5., ods. 4), kde sa jasne a zrozumiteľne uvádza, že trest bol uložený Krajským súdom

v Prešove, bez zistenia priťažujúcej okolnosti.

Na základe vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd ako dovolací súd dospel k záveru,

že prostredníctvom jednotlivých namietaných chýb nebol naplnený dovolacích dôvod podľa

, a preto podľa , dovolanie obvineného A. I.

odmietol na neverejnom zasadnutí.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 14. októbra 2008

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková