Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
984/377320.07bb44.pdf
PDF · 100.62 KB
No categories available
1Obo/144/2007
Najvyšší súd 1 Obo 144/2007
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa v 1/ rade:
K.S., bytom P.N.H.,
v 2/ rade: A., bytom S.N.H. /predtým K., posledne bytom A.N.H./, obe zastúpené
JUDr. A.K., advokátkou, P.N. proti odporcovi: JUDr. J.G., Š.N., správca konkurznej
podstaty úpadcu P.P., IČO: X., o vylúčenie nehnuteľnosti
z konkurznej podstaty, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č.k. 7 Cbi 176/06-28 zo dňa 30.4.2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 7 Cbi
176/06- 28 zo dňa 30.4.2007 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom krajský súd uložil správcovi konkurznej podstaty úpadcu
vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu P.P.,
IČO: X. nehnuteľnosť zapísanú na LV č.X, k.ú. N.H., parcela
č.X - orná pôda vo výmere 7049 m² do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke na účet právnej zástupkyne JUDr. A.K. trovy konania vo
výške 4 394,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil,
že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.3.1996 sp. zn. 3 K 11/93 bol na majetok
dlžníka P.P. vyhlásený konkurz. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J.G..
Ust. § 6 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov /ďalej len ZKV/ pozitívnym spôsobom
vymedzuje majetok, ktorý patrí do konkurznej podstaty. Je ním majetok, ktorý úpadcovi patril
v deň vyhlásenia konkurzu. Správca je povinný zaradiť do súpisu konkurznej podstaty každú
vec, pohľadávku alebo majetkové právo, o ktorých má za to, že patria alebo môžu patriť do
podstaty. Z dopytu na Katastrálny úrad, Správa katastra Nitra a z listu vlastníctva č.X,
k.ú. N.H. súd zistil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, parc.
č. X o výmere 7049 m², druh pozemku orná pôda, je K., nar. 9.11.1925 /navrhovateľka/.
Poukázal v ďalšom na znenie ust. § 133 ods. 2 Obč. zák., § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 7 písm.b/, §
41 a § 70 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností. Konštatoval, že vychádzajúc z uvedených
ustanovení v spojení s predloženými dokladmi je nesporné, že navrhovateľka je výlučnou
vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a z toho dôvodu správca konkurznej podstaty úpadcu
nepostupoval v súlade s ust. § 6 ZKV, keď predmetnú nehnuteľnosť zahrnul do súpisu
majetku konkurznej podstaty. Obranu odporcu, spočívajúcu v tom, že notárska zápisnica Nz
82/95 je neplatná, považoval súd za účelovú s poukazom na ust. § 7 v spojení s § 70 ods. 1
zákona o katastri nehnuteľností. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, neplatnosť
notárskej zápisnice nebola nikým /a to ani samotným správcom/ spochybnená, resp. správca
sa nikdy nedomáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu. Súd nepristúpil k výsluchu
odporcom navrhovaných svedkov, ktorí mali preukázať, že navrhovateľka predmetnú
nehnuteľnosť neužíva, pretože to v tomto konaní nepovažoval za potrebné. Navrhovateľka
svoje vlastníctvo preukázala relevantným spôsobom a výpovede svedkov k tejto otázke neboli
preto potrebné. O trovách konania rozhodol podľa
Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu
nepovažuje za zákonné a správne. Súd právne normy uvedené v odôvodnení rozsudku citoval,
ale nesprávne aplikoval. Namietal, že súd sa nezaoberal dôvodmi, ktoré viedli odporcu k
zahrnutiu predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty, nevyhodnotil listinné dôkazy
ako zápis vlastníctva v prospech právneho predchodcu úpadcu v pozemnoknižnej vložke, ako
aj skutočnosti vylučujúce nadobudnutie vlastníctva navrhovateľkou. Poukázal na tú
skutočnosť, že navrhovateľka v danom prípade nenadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam na
základe zmluvy, ale v evidencii nehnuteľností je jej vlastníctvo uvedené na základe jej
vyhlásenia do notárskej zápisnice. Notárska zápisnica sa zapisuje záznamom do katastra
nehnuteľností. Na rozdiel od zápisu záznamu vklad zmluvy do katastra nehnuteľností je
rozhodnutím správneho orgánu - správy katastra. Vklad do katastra nehnuteľností vyvoláva
účinky vzniku vlastníctva, kým zápis záznamu nemení, nezakladá a neruší žiaden existujúci
právny stav. Tvorí len podklad na jeho deklarovanie vo verejnej listine, ktorou je list
vlastníctva. Tento rozdiel krajský súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy. Čo sa týka
hodnovernosti údajov uvedených v katastri nehnuteľností až do doby, pokiaľ sa nepreukáže
opak, poukázal na tú skutočnosť, že ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní, t. j. aj § 19
sú nadradené v prípade kolízie iným právnym predpisom, ktoré upravujú vec inak. Súdu tiež
vytýkal, že nesprávne vyhodnotil aj námietku ohľadom nesplnenia podmienok na vydanie
osvedčenia spísaného do notárskej zápisnice, tvoriaceho podklad na vyznačenie vlastníctva v
evidencii nehnuteľností. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu vyvracala opodstatnenosť odvolania
a navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. Poukázala na tú skutočnosť, že podľa údajov v
katastri nehnuteľností Správy katastra Nitra je od 21.4.1995 zapísaná v LV č. X pre kat. úz,
N.H. ako výlučná vlastnícka parc. č. X, a to na základe
Nz 82/95. Nikto jej vlastnícke právo nespochybňoval a nikto nenamietal nesprávnosť tohto
zápisu až do momentu, keď odporca zahrnul predmetnú parcelu do konkurznej podstaty
úpadcu. Konkurz v predmetnej veci bol vyhlásený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 3 K 11/93 dňa 28.3.1996, teda takmer rok po zápise vlastníctva navrhovateľky do
katastra nehnuteľností. Evidencia vlastníckych a iných práv je však zabezpečovaná katastrom
a stav v ňom vedený je všeobecne záväzný, a preto je toho názoru, že pri nehnuteľnostiach nie
je možné vychádzať z prezumpcie vlastníctva. Vlastníkom je osoba vedená v katastri
nehnuteľností ako vlastník a touto osobou je od 21.4.1995 navrhovateľka. Je toho názoru, že
za súčasného stavu zápisu s poukazom na znenie § 6 ods. 2 ZKV je zahrnutie do konkurznej
podstaty neprípustné a pokiaľ sa správca domnieva, že úpadca by mal byť vlastníkom parcely,
mal podať proti navrhovateľke určovaciu žalobu. Taktiež poukázala na skutočnosť, že
minimálne vydaním notárskej zápisnice Nz 82/95 zo dňa 4.4.1995 sa stala dobromyseľnou v
tom, že je vlastníckou nehnuteľnosti. Jej dobromyseľnosť bola prerušená výzvou na podanie
žaloby sp. zn. Z- 2- 3 K 11/93 zo dňa 29.9.2006 z Krajského súdu v Bratislave. Je toho
názoru, že dňom 4.4.2005, t. j. po uplynutí 10-ročnej lehoty od vydania notárskej zápisnice, sa
stala definitívne vlastníčkou predmetnej parcely.
V priebehu odvolacieho konania právna zástupkyňa navrhovateľky oznámila súdu, že
navrhovateľka K. zomrela. Jej právnymi nástupcami sú jej deti K.S. a A.. Navrhovateľmi v
predmetnom konaní sú preto právni nástupcovia, dedičia navrhovateľky, a preto súd v konaní
pokračoval s dedičmi navrhovateľky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. l písm. h/ O.s.p. zrušil
a podľa odseku 3 tohto ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vychádzal
zo zistenia, že predmetom sporu je navrhovateľom uplatnené právo na vylúčenie
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X, k.ú, N.H., parcela č. X-orná pôda vo výmere 7049 m² z
konkurznej podstaty úpadcu P.P.. Z obsahu spisuje je zrejmé, že Krajský súd v Bratislave
uznesením sp. zn. 3 K 11/93 zo dňa 28.3.1996 vyhlásil na majetok dlžníka P.P. konkurz.
Správca konkurznej podstaty do súpisu zapísal všetok majetok, ktorý podlieha konkurzu,
okrem iného aj predmetnú nehnuteľnosť, o vylúčenie ktorej navrhovateľka podaným návrhom
žiada. Svoj nárok odôvodňuje tým, že na základe notárskej zápisnice
Nz 82/95 zo dňa 4.4.1995 nadobudla vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nerušene
a dobromyseľne užíva od roku 1962. Na základe záznamu predmetnej notárskej zápisnice do
katastra nehnuteľností bola zapísaná Správou katastra v N. do LV č. X ako výlučná vlastníčka
uvedenej parcely, v celosti. Odporca predmetné pozemky zahrnul do súpisu majetku z
dôvodu, že spochybňuje nadobudnutie ich vlastníctva navrhovateľkou. Notársku zápisnicu Nz
82/95, na základe ktorej mala navrhovateľka nadobudnúť vlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti považuje za neplatnú, nakoľko sa v nej nenachádzajú údaje, ktoré zodpovedajú
skutočnosti, a preto nemohla navrhovateľka na jej základe nadobudnúť vlastníctvo k
predmetnej nehnuteľnosti.
Ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou
o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré
spochybňujú zaradenie veci do súpisu /§ 19 ods. 1 ZKV/. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia
súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom
podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je
podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. Z uvedeného vyplýva,
že správca pri vykonaní súpisu majetku zapíše do podstaty všetky veci, o ktorých na základe
predložených dokladov predpokladá, že v zmysle § 6 ods. 2 do podstaty patria. Zápis majetku
do súpisu podstaty len deklaruje navonok skutočnosť, že správca považuje takýto majetok za
majetok podstaty a nakladá s ním ako s majetkom podliehajúcim konkurzu. Zapísanie
určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty tak umožňuje správcovi i jeho následné
speňaženie. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby /spravidla vlastníka/ proti
neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu podstaty je práve vylučovacia žaloba
podľa § 19 ods. 2.
Odvolateľovi možno prisvedčiť, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné
dokazovanie na objasnenie skutočností, ktoré sú právne významné pre posúdenie
oprávnenosti uplatneného nároku navrhovateľky. Krajský súd v Bratislave založil svoje
rozhodnutie na hodnovernosti zápisu v katastri nehnuteľností. Platí však, že tento zápis je
hodnoverným, len pokiaľ sa nepreukáže opak /§ 70 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností/.
Súd prvého stupňa bol teda povinný riešiť prejudiciálne otázku platnosti právnych úkonov, na
základe ktorých bol zápis predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností vykonaný.
Vzhľadom na uvedené zistenia, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je prvostupňový súd viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu /§ 226 O.s.p./. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne
v novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa /§ 224 ods. 3 O.s.p./.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 14. októbra 2008
JUDr. Margita Fridová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová