Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžnč/15/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. M. M., bytom M.,

zastúpeného JUDr. Š. L., advokátom, S. proti žalovaným: 1/ Personálny úrad generálneho

štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzova 8, Bratislava, 2/

Topografický ústav Banská Bystrica generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej

republiky, so sídlom Ružová 8, Banská Bystrica, 3/ Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky, so sídlom Kutuzova 8, Bratislava v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy

takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom doručeným dňa 01.10.2007 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť, aby doručili žalobcovi rozhodnutie

o povýšení na nadporučíka a rozhodnutie o povýšení na kapitána a uhradili žalobcovi trovy

konania. Dňa 24.07.2008 bolo tunajšiemu súdu doručené doplnenie návrhu, v ktorom sa navrho-

vateľ domáha, aby žalovaní žalobcovi doručili aj rozhodnutie o povýšení na poručíka.

Na základe žiadosti súdu sa k podanému návrhu mali vyjadriť žalovaní. Žalovaní 1/ a 2/

postúpili žiadosť o vyjadrenie žalovanému 3/, teda Ministerstvu obrany Slovenskej republiky,

Úradu právnych služieb. Žalovaný 3/ sa vo veci vyjadril, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú orgány

verejnej správy v zmysle ustanovenia a nasl. (ďalej

len „“). Podľa jeho názoru, v obidvoch prípadoch ide o zložku Generálneho štábu

ozbrojených síl Slovenskej republiky, pričom ani ozbrojené sily Slovenskej republiky,

ani Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky a dokonca ani žalovaní 1/ a 2/

nemajú právnu subjektivitu, a to ani hmotnoprávnu, ani procesnoprávnu a preto nemôžu

vôbec vystupovať ako účastníci občianskeho súdneho konania. Ďalej žalovaný 3/ uvádza,

že žalobca je bývalý profesionálny vojak, naposledy vo funkcii náčelník skupiny zberu

špeciálnych informácií oddelenia topografie úseku centrálnej priestorovej databázy odborných

orgánov Topografického ústavu Štábu riadenia operácií Generálneho štábu ozbrojených síl

Slovenskej republiky. Žalobca listom zo dňa 28.07.2006 označeným ako „Žiadosť

o prešetrenie povýšenia“ požiadal Inšpekciu ministra obrany SR o prešetrenie jeho povýšenia

do hodnosti „kapitán“ k 10.07.2003. Vzhľadom na to, že podanie žalobcu nebolo sťažnosťou

v zmysle ustanovenia o sťažnostiach, Sekcia kontroly – Inšpekcia

ministra obrany (ďalej len „SEKO-IMO“) listom č. SEKO-IMO-566/2006-Pab z 10. augusta

postúpila podanie žalobcu z dôvodu vecnej príslušnosti Personálnemu úradu ozbrojených síl SR

Bratislava. Túto skutočnosť SEKO-IMO oznámila aj žalobcovi. Personálny úrad ozbrojených

síl SR Bratislava č. PÚ-12-111/2006 CPČ z 30. augusta 2006 oznámil žalobcovi, že vo veci

jeho povýšenia do hodnosti „kapitán“ nie je možné konať, nakoľko neboli splnené zákonom

stanovené podmienky. Následne žalobca listom zo dňa 27.09.2006 podal na SEKO-IMO

v uvedenej veci sťažnosť na postup Personálneho úradu ozbrojených síl SR Bratislava.

Prešetrenie sťažnosti žalobcu vykonala v dňoch od 3.októbra 2006 do 12.októbra 2006

komisia Inšpekcie ministra obrany SR. Po prešetrení uvedenej sťažnosti komisia prišla

k záveru, že zo strany zamestnancov Personálneho úradu OS SR nedošlo k porušeniu zákona

pri zisťovaní skutkového stavu a podanie Ing. M. M. bolo prešetrené a posúdené správne.

Podanie žalobcu bolo doručené po zákonom stanovenej lehote, ktorá plynula od 10.07.2003

do 10.07.2006. Keďže zmeškanú lehotu nebolo možné odpustiť, nebolo možné ani vo veci

konať. Sťažnosť žalobcu bola posúdená ako neopodstatnená. K ďalším námietkam žalobcu sa

žalovaný 3/ vyjadril, že na základe personálneho rozkazu Ministra obrany SR č. 171/98 bol

žalobca dňa 10.07.1998 prijatý do dočasného služobného pomeru podľa ustanovenia § 11 ods.

1 písm. b/ o vojenskej službe a súčasne bol podľa zákona

č. vymenovaný do hodnosti „poručík“ s určením na výkon funkcie starší

programátor Topografického ústavu Generálneho štábu Armády SR (ďalej len „TOPU“).

V období od 05.08.1998 do 30.09.2002 žalobca vykonával funkciu starší programátor

oddelenia digitálnych informácií úseku geografie a informatiky TOPU. Dňa 10.07.2000 bol

žalobca povýšený do hodnosti „nadporučík“. Následne žalovaný 3/ citoval ustanovenia §

106 ods. 1 kde je ustanovené, že vymenovanie, povýšenie

profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti alebo prepožičanie vojenskej hodnosti

profesionálnemu vojakovi vyhlasuje služobný orgán v personálnom rozkaze a ustanovenia §

48 ods. 7 , že personálny rozkaz musí byť podpísaný s uvedením

vojenskej hodnosti, mena, priezviska, funkcie služobného orgánu a musí sa oznámiť alebo doručiť

profesionálnemu vojakovi. Žalovaný 3/ poukázal na to, že personálny rozkaz č. 14 zo dňa

27.06.2000, ktorým bol žalobca dňom 10.07.2000 povýšený do hodnosti „nadporučík“ bol

žalobcovi dňa 12.07.2000 vyhlásený Náčelníkom Topografického ústavu. Túto skutočnosť

potvrdil žalobca vlastnoručným podpisom na oznámení. Originál Oznámenia (vyhlásenia)

personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi zo dňa 12.07.2000 sa nachádza v osobnom

spise žalobcu. Podľa ustanovenia , ak profesionálneho

vojaka nemožno dosiahnuť, vyhlásenie personálneho rozkazu sa nahradí jeho doručením.

Žalovaný 3/ uvádza, že personálny rozkaz o povýšení bol žalobcovi oznámený (vyhlásený),

a preto nebol dôvod na jeho doručovanie profesionálnemu vojakovi.

Ministerstvo obrany navrhlo, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie

proti žalovaným 1/ a 2/ zastavil z dôvodu nedostatku právnej subjektivity a z dôvodu

nedostatku právomoci súdu, nakoľko žalovaný 1/ a 2/ nie je orgán verejnej správy a predmet

sporu sa netýka oblasti verejnej správy. Zároveň tiež navrhlo, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky žalobu proti žalovanému 3/ zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie

žalovaného 3/ a tiež z dôvodu, že žaloba je neprípustná a nedôvodná.

Podľa (ďalej len ) fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu

spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný,

môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejenej správy vo veci konať

a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie

umožňuje osobitný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd

návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet

a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je

orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto

lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej

a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa prvej vety súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba

podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby,

ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca

nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).

Podľa § 250t ods.5 navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu

vyhove.

Zo spisov vyplýva, že žalobca je bývalý profesionálny vojak, preto právne vzťahy

vyplývajúce zo služobného pomeru žalobcu a žalovaného 3/ zanikli. Žalobca nie je aktívne

vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože zo žiadneho zákonného ustanovenia

mu nevyplýva právo voči žalovanému, a teda tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného 3/

voči žalobcovi ako bývalému profesionálnemu vojakovi na doručenie rozhodnutia o povýšení

na poručíka, nadporučíka a na rozhodnutie o povýšení na kapitána.

Okrem toho najvyšší súd konštatuje, že vo veci rozhodnutí o povýšení na poručíka,

nadporučíka a kapitána bolo konané – dňa 10.07.1998 bol vymenovaný do hodnosti

„poručík“ personálnym rozkazom Ministra obrany SR č. 171/98, dňa 10.07.2000 bol žalobca

povýšený do hodnosti „nadporučík“ personálnym rozkazom č. 14 zo dňa 27.06.2000

(v súlade s ) a vo veci povýšenia na „kapitána“ bola

vybavená jeho „Žiadosť o prešetrenie povýšenia“ oznámením žalobcovi Personálnym úradom

ozbrojených síl SR Bratislava č. PÚ-12-111/2006 CPČ z 30.augusta 2006; následná žalobcova

sťažnosť na postup Personálneho úradu ozbrojených síl SR Bratislava bola posúdená

komisiou SEKO – IMO ako neopodstatnená, o čom bol žalobca listom zo dňa 15.11.2006

informovaný.

O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého má

navrhovateľ právo na náhradu trov konania, len ak súd návrhu vyhovel a preto navrhovateľovi

nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže súd návrhu navrhovateľa nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 15. októbra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková