Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/143/2007

Najvyšší súd 4 Obo 143/2OO7

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry

Kúdelovej v právnej veci žalobcu: J.D., X., D., I., zastúpeného JUDr. R.D.,

advokátom, H.X., B., proti žalovanému: Fond národného majetku Slovenskej

republiky, Drieňová 27, 821 01 Bratislava, zastúpenému JUDr. Š.D., advokátom,

S.X., B., o zaplatenie 98 9O4.- Sk, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č.k. 1 Cb 93/O3-344 zo dňa 4. mája 2OO7, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

1 Cb 93/O3-344 zo dňa 4. mája 2OO7 p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý žalovanému nahradiť trovy odvolacieho konania

v sume 4 534.- Sk na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal zaplatenia 98 9O4.- Sk, ako vlastník pohľadávok voči žalovanému,

na základe zmlúv o postúpení pohľadávok, uzavretých s bývalými vlastníkmi

dlhopisov, ktoré pozostávajú z úrokov z omeškania za oneskorené vyplatenie

dlhopisov. Žalovaný namietal okrem iného, že sa nemohol dostať do omeškania,

nakoľko ani pôvodní vlastníci pohľadávok, v čase splatnosti týchto pohľadávok,

neprišli na zákonné miesto ich plnenia a neposkytli tak súčinnosť k ich splneniu.

Žalobca nepreukázal, že domnelí pôvodní veritelia, resp. vlastníci pohľadávok,

uplatňovaných žalobcom v tomto konaní, v čase ich postúpenia na žalobcu zmluvami

o postúpení, boli skutočnými majiteľmi týchto pohľadávok a že tieto zmluvy oni

podpísali. K námietke súčinnosti žalobca uviedol, že dlžník v čase plnenia dlhu

nemal dostatok finančných prostriedkov na plnenie záväzkov týkajúcich sa dlhopisov.

Aj keby sa veritelia dostavili do sídla žalovaného, plnenie by im zo strany žalovaného

nebolo poskytnuté. Žalovaný začal s reálnou výplatou dlhopisov až 11.4.2OO1.

Žalovaný neuviedol ani jeden dôkaz, že zmluvu o postúpení pohľadávky podpísal

niekto, kto nebol vlastníkom dlhopisu. Zmluvy o postúpení pohľadávok nemusia byť

notársky overené. Za postupníka zmluvu podpísal p. K.H., splnomocnený k tomuto

úkonu štatutárnym zástupcom žalobcu. Krajský súd konštatoval, že žalobca súdu

nepreukázal hodnovernými dokladmi, kto zaň podpísal zmluvy o postúpení

pohľadávky, z ktorých si uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania, za

oneskorené vyplatenie menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov FNM SR vydaných

v súlade s ust. § 24 ods. 4 zák. č. 92/l99l Zb. Ďalej žalobca súdu nepreukázal, že

postupca v čase podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky, bol vlastníkom dlhopisu

FNM SR, z ktorého postúpil príslušenstvo pozostávajúce z úroku z omeškania

a tento úrok podľa jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávky nebol špecifikovaný

k uplatnenému nároku žalobcu. Na základe takto zisteného skutkového a právneho

stavu súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa

tak, že úspešnému žalovanému priznal ich náhradu v celkovej výške 48 735.- Sk.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil podľa tak, že uloží žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi 98 9O4.- Sk a nahradiť mu trovy konania. Poukázal na obsah

žaloby, ktorou sa domáha zaplatenia pohľadávky z titulu úrokov z omeškania

vzniknutých na základe omeškania žalovaného s vyplatením menovitých hodnôt

a výnosov z dlhopisov vydaných žalovaným podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona

č. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení

neskorších predpisov, ktorej vlastníkom sa stal na základe zmlúv o postúpení

pohľadávky uzavretých s bývalými majiteľmi dlhopisov žalovaného. Má za to, že

krajský súd nesprávne vyhodnotil dokumenty nachádzajúce sa v súdnom spise

a riadil sa pri posudzovaní veci nesprávnymi právnymi úvahami. Dlhopisy vydané na

základe ust. § 24 ods. 4 zák. č. 92/l991 Zb. sa stali splatnými dňa 31.12.2OOO.

Žalovaný začal vyplácať dlhopisy ich vlastníkom až v apríli 2OO1. Okamihom

vyplatenia menovitej hodnoty a výnosu z dlhopisu bez ohľadu na skutočnosť, či

s omeškaním alebo bez neho, dlhopis v zmysle ust. § 14 ods. 2 zákona o cenných

papieroch zanikol. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na vznik a trvanie

nároku na úrok z omeškania z dôvodu oneskoreného splatenia dlhopisov žalovaným.

Úroky z omeškania sú predmetom samostatného peňažného záväzku medzi

dlžníkom a veriteľom. Medzi žalovaným a postupcami existoval záväzok z cenného

papiera, ktorý predstavoval kontraktačný záväzok emitenta cenného papiera voči

majiteľovi cenného papiera zaplatiť menovitú hodnotu a výnos z cenného papiera

založený vydaním a nadobudnutím cenného papiera. Záväzok z omeškania vznikol

postupcom až po tom, čo si žalovaný nesplnil včas svoju povinnosť splatiť dlhopisy.

Skutočnosť, že postupca bol v čase podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky

vlastníkom dlhopisu, žalobca objektívne nemohol preukázať. Postupcovia neboli

v čase podpísania zmlúv o postúpení pohľadávky majiteľmi dlhopisov, nakoľko

dlhopisy ako cenné papiere oprávňujúce na peňažné plnenie splatením ich menovitej

hodnoty z výnosu zanikli. Taktiež považuje za nesprávne tvrdenie žalobcu, že úrok

podľa jednotlivých zmlúv nebol špecifikovaný k uplatnenému nároku žalobcu.

Žalobca doložil súdu spolu s návrhom jednotlivé zmluvy o postúpení pohľadávok

a výnosu na zaplatenie peňažného dlhu, ktoré pred podaním návrhu doručil

žalovanému. Má za to, že súdu doložil všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých

bolo možné žalovanú sumu identifikovať. K tvrdeniu súdu, že žalobca nepreukázal

hodnovernými dokladmi, kto zaň podpisoval zmluvy o postúpení pohľadávky

poukázal na to, že doložil na pojednávaní súdu splnomocnenie, v ktorom žalobca

splnomocnil tretiu osobu na podpisovanie zmlúv o postúpení pohľadávok. Podpis

štatutárneho zástupcu je na predmetnom splnomocnení úradne overený. Priamo

v splnomocnení je uvedené meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo

splnomocnenca a jeho podpis. Je toho názoru, že odôvodnenie rozsudku by malo

účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval

príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní

vo veci samej.

Žalovaný sa na odvolanie písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

prejednal vec podľa a podľa a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom konania je právo žalobcu na zaplatenie 98 9O4.- Sk, ako úrokov

z omeškania za omeškanie žalovaného s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu

dlhopisov ich bývalým majiteľom. Vlastníctvo predmetnej pohľadávky žalobca

preukazuje zmluvami o postúpení pohľadávok, založenými v spise.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom dovolacieho senátu najvyššieho

súdu, ktorý vyslovil vo svojich rozhodnutiach vydaných dňa 26. októbra 2006

v skutkovo a právne totožných sporoch, ktoré sa líšia iba výškou žalovanej

pohľadávky. Dovolací súd výkladom ustanovení ods. 6 a 11

Zb. v znení neskorších predpisov dospel k záveru, že dlhopisy fondu vrátane výnosu

z nich boli splatné 31.12.2000, preto ak žalovaný splatil menovitú hodnotu a výnos

z dlhopisov až po uplynutí tejto doby, počnúc dňom 1.1.2001 sa dostal do omeškania

s plnením peňažného dlhu a veriteľom, vzniklo právo na úrok z omeškania. Uložením

povinnosti fondu splatiť dlhopis najneskôr do konca roku 2001, zákonodarca iba

vymedzil čas trvania tejto formy privatizácie. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje

na odôvodnenie dovolacieho rozsudku, ktoré je účastníkom známe.

Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal

hodnovernými dokladmi, kto zaň podpísal zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorých

si uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania za oneskorené vyplatenie

menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov FNM SR. Rovnako žalobca nepreukázal, že

postupca v čase podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky bol vlastníkom dlhopisu

FNM SR a úrok z omeškania podľa jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávky

nevyšpecifikoval k uplatnenému nároku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že žalobca svoj uplatnený

nárok preukazuje zmluvami o postúpení pohľadávok v celkovej sume 98 9O4.- Sk.

Zmluva o postúpení pohľadávok však dôvodnosť postúpeného práva neosvedčuje.

Táto je iba zmenou subjektov záväzkového vzťahu na strane veriteľa a osvedčuje sa

ňou preto iba nový nositeľ postúpeného práva vo vzťahu k osobe dlžníka. Po

postúpení pohľadávky zákon dlžníkovi voči novému veriteľovi zachováva všetky

námietky, ktoré mohol uplatniť proti samotnej podstate pohľadávky v čase jej

postúpenia. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že domnelí pôvodní

veritelia, resp. vlastníci pohľadávok uplatnených žalobcom, v čase postúpenia na

žalobcu zmluvami o postúpení pohľadávok boli skutočne majiteľmi týchto pohľadávok

a že tieto zmluvy oni podpísali. Žalobca námietky žalovaného žiadnymi

hodnovernými dôkazmi nevyvrátil, ani nenavrhol vykonanie dôkazov na preukázanie

týchto skutočností.

Žalovaný namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, že pôvodní veritelia,

resp. vlastníci pohľadávok v čase splatnosti týchto pohľadávok prišli na zákonné

miesto ich plnenia a poskytli tak súčinnosť k splneniu dlhu.

Podľa ustanovenia splnením dlh zanikne. Dlh

musí byť splnený riadne a včas, teda spôsobom, ako je dohodnutý v zmluve alebo

ustanovené právnym predpisom. Splnenie dlhu je právna skutočnosť spôsobujúca

zánik práv a povinností, resp. právneho pomeru. Je to jednostranný právny úkon

dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi na určitom mieste, dohodnutým spôsobom

a v čase zročnosti pohľadávky to, čo bolo predmetom jeho povinnosti s úmyslom

splniť svoj dlh. Podľa povahy plnenia, bude splnenie spočívať buď len v úkone

dlžníka, alebo bude k nemu potrebné aj spolupôsobenie veriteľa. Plnenie je riadne,

ak je v súlade so zmluvou alebo s právnymi predpismi, je v dohodnutom množstve

a kvalite zodpovedajúcej dohode, alebo predpisom. Dlh treba splniť predovšetkým na

tom mieste, ktoré za miesto plnenia určila dohoda účastníkov. Miesto splnenia sa

môže v dohode uviesť, alebo vyplýva z obsahu zmluvy. Ak nie je miesto splnenia

takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka ( ). V prejednávanej

veci nebolo sporné, že medzi pôvodnými účastníkmi záväzkového vzťahu, teda

medzi majiteľmi dlhopisov a žalovaným nedošlo k dohode o mieste splnenia dlhu,

takže potom zo zákona platí, že miestom plnenia malo byť sídlo dlžníka.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca

v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdeniam, že postupcovia

v ním predložených zmluvách o postúpení pohľadávok, boli skutočne majiteľmi

dlhopisov v čase ich splatnosti, a teda aj majiteľmi postúpenej a uplatnenej

pohľadávky z titulu úrokov z omeškania. Navyše považoval za dôvodnú aj ďalšiu

námietku žalovaného, že majitelia dlhopisov neposkytli žalovanému súčinnosť pre

riadne splnenie dlhu tým, že v čase ich splatnosti neprišli na zákonné miesto ich

plnenia, teda do sídla dlžníka, keďže žalobca nepreukázal, že dohodou účastníkov

(záväzkového vzťahu) bolo určené iné miesto na splnenie dlhu, resp. s prihliadnutím

na okolnosti prípadu (medializácia skutočného spôsobu vyplácania dlhopisov) takáto

dohoda nebola potrebná a žalovaný sa dostal do omeškania aj bez namietanej

súčinnosti.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobca žalobou

uplatnený nárok nepreukázal, preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil, i keď čiastočne z iných

dôvodov.

Súčasne rozhodol aj o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 224 ods. 1

a tak, že úspešnému žalovanému priznal v zmysle vyhlášky č.

náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby

(účasť na pojednávaní dňa 17.6.2008) vo výške 3 650 Sk a 19% DPH v sume 693,50

Sk, ako aj paušálnu náhradu v sume 190 Sk, t.j. spolu vo výške 4 534 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 17. júna 2OO8

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: