Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
74b/373283.ed5137.pdf
PDF · 117.79 KB
No categories available
4Obo/162/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 162/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany
Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej
veci žalobcu: S.k., a.s., C.X., B., proti žalovanému: v 1. rade: M., spol. s r.o., S.X., B.B.,
žalovanému v 2. rade: MVDr. J.S., M.X., B.B., žalovanej v 3. rade: A.S., rod. Š., M.X., B.B.,
zast. JUDr. J.K., advokátom, K.X., B.B. a žalovanej v 4. rade: V.P., H.X., L.M., o zaplatenie
1.636.607,20 Sk s prísl., o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 1. júna 2007 č.k. 33 Cb 277/1995-Mš-218, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 1. júna 2007 č.k. 33 Cb 277/1995-Mš-218 v napadnutej časti úrokov z omeškania
p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 1. júna 2007 na l.č. 218 žalovaným
v 1. až 4. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.276.109,- Sk, nedoplatky na
úrokoch z omeškania k 28.2.2002 vo výške 1.250.199,40 Sk, úrok z omeškania vo výške
13,3 % p.a. z nezaplatenej istiny od 1.3.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
65.544,- Sk, pričom žalobca je oprávnený domáhať sa svojej pohľadávky voči žalovaným
v 2. a 3. rade iba z výťažku predaja nehnuteľností vedených v KÚ v B.B. zapísaných na LV
č.X. k.ú. S., a to súpisné č. 3934 dom na parc. č. 1556 a parc. č. 1556 o výmere 705 m2
zastavanej plochy, parc. č. 1557 o výmere 44 m2 zastavanej plochy, parc. č. 1558 o výmere
381 m2 záhrady a zároveň je žalobca oprávnený domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky
voči žalovanej v 4. rade iba z výťažku predaja nehnuteľnosti vedenej v k.ú. Ž., správa katastra
R. na LV č.X. ako súp. č. 257 dom na parcele č. 1163/2 k.ú. H.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
1.638.607,20 Sk s príslušenstvom. Súd uznesením zo dňa 30. marca 2007 pripustil zmenu
návrhu tak, že žalovaní v 1. až 4. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
1.270.609,- Sk, nedoplatky na úrokoch z omeškania k 28.2.2002 vo výške 1.250.199,40 Sk,
úrok z omeškania vo výške 13,3 % p.a. z nezaplatenej istiny od 1.3.2002 do zaplatenia.
Súd zistil, že žalobca (predchodca) uzavrel so žalovaným v 1. rade úverovú zmluvu
č. 077/0, ktorou bol poskytnutý úver 2.000.000,- Sk s lehotou splatnosti 30. júna 1996.
Dodatkom č. 1 k ÚZ došlo k dohode o prolongácii splátok vo výške 600.000,- Sk
k 30. decembru 1994. Úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam podľa
záložnej zmluvy č. 172 zo dňa 6. júla 1992 a záložnej zmluvy č. 171 zo dňa 6. júla 1992.
Žalovaný v 1. rade záväzok z úverovej zmluvy nesplnil, žalobca sa domáhal uspokojenia voči
žalovanému v 1. rade, ako i žalovaným v 2. až 4. rade (spoločníci).
Súd nárok posudzoval podľa § 497 a nasl. Obch.Z. a zistil, že úver bol poskytnutý,
nebol riadne splácaný a zostatok nesplatenej istiny predstavuje sumu 1.276.109,- Sk, ďalej
nedoplatky na úrokoch z omeškania k 28.2.2002, ako i úrok z omeškania 13,3% p.a. od
1.3.2002 z nesplatenej istiny.
Súd v novom konaní vychádzal z uznesenia NS SR č.k. 7 Obo 388/2004 zo dňa
19.12.2005, v ktorom bolo vyslovené, že námietka týkajúca sa neplatnosti úverovej zmluvy
a jej dodatku, ako i zabezpečení úveru nie je dôvodná.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k názoru, že nárok žalobcu na zaplatenie
nesplateného úveru, ako aj úrokov z omeškania je dôvodný, preto žalobe vyhovel tak, ako
vyplýva z výroku rozsudku.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi
priznal trovy konania vo výške 65.544,- Sk (súdny poplatok).
Žalovaní v 2. a 3. rade podali proti rozsudku v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania
odvolanie podaním zo dňa 25. júna 2007.
V odôvodnení odvolania uviedli, že dĺžku konania nezavinili, preto nie je správne
a v súlade s dobrými mravmi, aby boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi okrem istiny aj úrok
z omeškania, ktorý už presiahol výšku istiny a navrhli v tejto časti napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolatelia počas
prvostupňového konania nenamietali proti výške uplatnenej pohľadávky čo do istiny, ale ani
úroku z omeškania. Nárok bol uplatnený v súlade so zmluvou ako i právnou úpravou a jeho
opodstatnenosť vyplýva z vykonaného dokazovania a predložených dôkazov. Odvolanie
považuje za bezdôvodné, pričom poukázal na to, že počas konania nič žalovaným nebránilo
ani nebráni dobrovoľne splniť povinnosť zaplatiť dlžnú istinu. Navrhol rozsudok v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.)
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie opodstatnenosti žalobného návrhu na
zaplatenie úroku z omeškania za omeškanie so splácaním úveru.
V odvolacom konaní nebolo spochybnené, že bol poskytnutý úver, ktorý nebol
v celom rozsahu splatený žalovanými, úver bol zabezpečený zriadením záložného práva
k nehnuteľnostiam podľa záložnej zmluvy č. 171 a č. 172. Na základe úverovej zmluvy
č. 0770/0 v znení dodatku č. 1 bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver vo výške
2.000.000,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou, so splácaním v dohodnutých mesačných
splátkach (čl. III), ako i sankčných úrokoch v prípade nezaplatenia splátok v dohodnutej
lehote (č.IV. bod 4 písm. b/) a zároveň na zabezpečenie návratnosti úveru sa úverový dlžník
zaviazal zaručiť návratnosť úveru zriadením záložného práva na nehnuteľnosti podľa
priložených Zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 171 a č. 172.
Pohľadávka úveru nebola v celom rozsahu splatená, v dôsledku čoho žalobcovi
vzniklo právo na jej zaplatenie. Nakoľko už v prvostupňovom konaní bolo dostatočne
preukázané, že úver nebol splatený tak, ako bolo dohodnuté v zmluve, preto je nárok žalobcu
po práve čo do istiny, ale i úrokov, ktoré boli riadne dohodnuté a na ich zaplatenie žalobcovi
právo vzniklo, pretože bolo nesporne preukázané nesplnenie povinnosti z úverovej zmluvy.
Odvolatelia taktiež žiadnym vierohodným spôsobom nespochybnili výšku úrokov
z omeškania a dôvody uvádzané v odvolaní sú právne bezvýznamné (pre úplnosť treba uviesť,
že ak by bol záväzok z úverovej zmluvy riadne podľa dohodnutých podmienok plnený, nebol
by vznikol ani nárok na úrok z omeškania).
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností rozsudok
v napadnutej časti úrokov z omeškania ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov
nepriznal, pretože žalobcovi žiadne nevznikli a žalovaní neboli úspešní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 18. marca 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: