Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/48/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci

žalobcu: Ing. M. C. CSc., G., Bratislava, zastúpený advokátkou JUDr. D. K., N., Bratislava,

proti žalovanému: JUDr. J., R., Piešťany, správca konkurznej podstaty úpadcu S., a.s., P.,

Bratislava, IČO: X., o určenie pravosti popretej pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. novembra 2007 č.k. -74, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

15. novembra 2007 č.k. -74 v napadnutej časti m e n í tak, že návrh z a m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil pohľadávku vo výške 1 168 835,30 Sk za

pravú a zistenú ako pohľadávku proti podstate, v časti o určenie pohľadávky vo výške

31 820,--Sk a 34 483,40 Sk konanie zastavil a vo zvyšku uplatneného návrhu žalobu zamietol.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 3 000 Sk do

3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal určenia pravosti a výšky

pohľadávky 2 052 928,50 Sk, ktorú pohľadávku prihlásil konkurznou prihláškou zo dňa

20.05.2005 z dôvodu nevyplatenia nároku na 12-násobok základnej mzdy vo výške

1 660 240,30 Sk, účasti na zisku vo výške 20 % ročnej hrubej mzdy vo výške 298 479,80 Sk

a náhradu mzdy za 5 dní dovolenky vo výške 81 820,--Sk. Písomným podaním zo dňa

27.04.2007 v časti o zaplatenie 31 820,--Sk ako náhradu mzdy za 5 dní dovolenky zobral žalobca

návrh späť. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca dňa

15.01.2004 uzatvoril so spoločnosťou S., a.s., Bratislava pracovnú zmluvu s nástupom do

pracovného pomeru dňa 01.02.2004 do funkcie finančný riaditeľ, na dobu neurčitú, v zmysle ust.

a uzatvoril dňa 20.02.2004 manažérsku zmluvu, ktorej účelom bolo

dojednanie individuálnych pracovných a hmotných podmienok výkonu práce zamestnanca

s poukazom na . Označenou manažérskou zmluvou

úpadca zmenil bod 12 pracovnej zmluvy (mzdové podmienky). Na majetok úpadcu dňa

22.03.2005 uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. bol vyhlásený konkurz

a správca konkurznej podstaty uplatnenú pohľadávku žalobcu poprel. Uplatnená pohľadávka

pozostávala z nároku na 13-násobok základnej mzdy vo výške 1 660 240,30 Sk s poukazom na

čl. 4 bod 3 manažérskej zmluvy, nárok na účasť na zisku vo výške 20 % ročnej hrubej mzdy vo

výške 298 479,80 Sk, nárok na náhradu mzdy za 5 dní dovolenky vo výške 31 820,--Sk a nárok

na úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 16.01.2005 do 21.03.2005 vo výške

62 388,40 Sk, keď žalobca mal za to, že splatnosť nárokov nastala dňa 15.01.2005. Súd prvého

stupňa posúdil nárok žalobcu na základe obsahu pracovnej zmluvy a manažérskej zmluvy a zistil,

že nárok žalobcu bol uplatnený v súlade s ust. § 31 ods. 4 písm. a) ZKV, § 63 ods. 1 písm. b),

ust. a ust. vo výške 1 168 835,30 Sk ako pohľadávka proti

podstate, nakoľko postavenie finančného riaditeľa podľa náplne práce určenej v manažérskej

zmluve možno považovať za pracovno-právny nárok žalobcu. Neuznal námietku žalovaného

o uzavretí manažérskej zmluvy v rozpore s dobrými mravmi za dôvodnú, keď mal za to, že práve

odborné znalosti a praktické skúsenosti žalobcu mohli a mali prispieť k zlepšeniu ekonomickej

situácie úpadcu. V časti uplatnenej pohľadávky vo výške 298 479,80 Sk ako účasti na zisku vo

výške 20 % ročnej hrubej mzdy nárok žalobcu súd prvého stupňa ako nepreukázaný zamietol, vo

zvyšku pre späťvzatie návrhu konanie zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a s poukazom na ust.

ods. 1 písm. b) ZKV a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny

poplatok vo výške 3 000,--Sk.

Proti tomuto rozsudku v časti určenia pravosti a zaradenia pohľadávky vo výške

1 168 835,30 Sk a priznania náhrady trov konania podal odvolanie žalovaný, navrhol v tejto časti

rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh v napadnutej časti zamietnuť a rozhodnúť

o priznaní náhrady trov konania žalovanému. V odvolaní namietol, že súd prvého stupňa

nezobral do úvahy skutočnosť, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na vyplatenie mzdy za

mesiac december 2004, nakoľko v mesiaci december, presne od 13.11.2004 do 31.12.2004

nevykonával pre zamestnávateľa žiadnu prácu. Dňa 12.11.2004 prevzal žalobca oznámenie

o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa v zmysle ust. § 142 ods. 3 Zák. práce, v ktorom

mu zamestnávateľ oznámil, že nemôže vykonávať prácu z dôvodu vzniku prekážok na strane

zamestnávateľa súčasne s výzvou na odovzdanie všetkých pracovných pomôcok a zákazu vstupu

do objektu zamestnávateľa. V zmysle ust. § 118 ods. 1 Zák. práce môže pracovníkovi vzniknúť

nárok na vyplatenie mzdy až po skutočnom vykonaní určitej práce pre zamestnávateľa, k čomu

v prípade žalobcu nedošlo. Ďalej uviedol, že z dôvodu prekážok práce na strane zamestnávateľa

žalobca nemohol vykonávať prácu a za toto obdobie, ktoré trvalo do skončenia pracovného

pomeru prináleží žalobcovi len náhrada mzdy. Preto nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na

vyplatenie mzdy ale len náhrada mzdy. Nárok žalobcu vo výške priemerného mesačného zárobku

za mesiac december 2004 mu bol riadne vyplatený ako náhrada mzdy za mesiac december 2004.

Keďže žalobcovi nevznikol nárok na mzdu za mesiac december 2004 a náhrada mzdy za toto

obdobie mu bola vyplatená, nárok uplatnený v tomto konaní na 13-násobok sumy základnej

mzdy zamestnanca patriacej mu v rozhodnom období podľa čl. 4 ods. 1. a 2. za mesiac december

2004 nie je dôvodný. Taktiež namietol, že pohľadávka proti podstate priznaná žalobcovi

napadnutým rozsudkom predstavuje nárok na mzdu za posledný mesiac trvania jeho pracovného

pomeru a konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 22.3.2005. Za pohľadávky proti

podstate možno považovať pracovné nároky, ktoré vznikli a sú splatné po 22.12.2004 a pracovný

nárok z titulu mzdy za obdobie od 1.12.2004 do 21.12.2004 by vznikol viac ako tri mesiace pred

vyhlásením konkurzu a teda nemôže byť pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 31 ods. 3

písm. b) ZKV. Odvolateľ naďalej považuje čl. 4 ods. 3 manažérskej zmluvy za odporujúci

dobrým mravom, keď mzda za posledný mesiac trvania pracovného pomeru bez ohľadu, či

skutočne dôjde k ozdraveniu spoločnosti a zlepšeniu ekonomickej situácie spoločnosti a bez

dôvodu skončenia pracovného pomeru a počtu skutočne odpracovaných dní nemotivovala

žalobcu k zlepšeniu ekonomickej situácie spoločnosti. Takúto zmluvu nemal žiaden zamestnanec

spoločnosti. Taktiež namietol nesprávny numerický výpočet priznanej výšky pohľadávky, keď

z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je možné zistiť ako sa súd dopracoval k tejto

numerickej hodnote. V časti náhrady trov konania priznal žalobcovi náhradu za súdny poplatok

vo výške 3 000,--Sk dôvodiac neúspechom žalobcu len v nepatrnej časti hoci percentuálny pomer

neúspechu v 43 % nie je neúspech v pomerne nepatrnej časti. Žalovaný podal odvolanie proti

uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 01.02.2008 č.k. -79 o určení poplatkovej

povinnosti žalovaného za podané odvolanie vo výške 10 000,0-Sk s odôvodnením, že toto bolo

vydané v rozpore so , keď nejde o vec patriacu do

obchodnoprávnej agendy. Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 21.02.2008 č.k. -88

súd prvého stupňa zmenil svoje predchádzajúce rozhodnutie tak, že uložil žalovanému

poplatkovú povinnosť vo výške 3 000,--Sk. Proti tomuto uzneseniu nebol podaný opravný

prostriedok.

Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení

k odvolaniu žalovaného uviedol, že obsahom odvolania je len účelová obrana žalovaného.

Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a súd prvého stupňa sa v rozhodnutí

zaoberal s tvrdeniami žalovaného v plnom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / prejednal vec podľa

ust. a po prejednaní odvolania na pojednávaní podľa

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Podľa ust. účinného do 31.7.2000 (ďalej len ZKV),

konkurzní veritelia pohľadávok, ktorí zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa

domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý

vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli. Smú sa v nej dovolávať len právneho

dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku

môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní.

Žalobca si návrhom zo dňa 30.08.2005 uplatnil, okrem iných, nárok na určenie pravosti

pohľadávky vo výške 1 660 240,30 Sk titulom nároku na 12-násobok základnej mzdy

z pracovného pomeru uzavretého pracovnou zmluvou zo dňa 15.01.2004 a manažérskej zmluvy

zo dňa 20.02.2004. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie

1 168 835,30 Sk uplatneným titulom navrhovateľa a v tejto časti bol výrok rozsudku súdu prvého

stupňa napadnutý odvolaním odporcu ako aj vo výroku o náhrade trov konania. Ostatné časti

výroku neboli odvolaním napadnuté a nie sú preto predmetom odvolacieho konania.

Podľa ust. , , Zamestnávateľ je povinný poskytovať

zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej

hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa

nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto

zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné

náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,

daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za

pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom

zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované

zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo

životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Podľa ust. § 142 ods. 3 Zák. práce Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné

prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu

poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ust. § 31 ods. 3 písm. b) a ods. 4 ZKV pracovnými nárokmi podľa odseku 1 sú nároky

úpadcových zamestnancov vyplývajúce z ich hmotného zabezpečenia za obdobie troch mesiacov

pred začatím konkurzu a v priebehu konkurzu. Nároky podľa odseku 3, ktorých splatnosť nastala

pred vyhlásením konkurzu, sa prihlásia podľa § 20.

Žalobca uzavrel so spoločnosťou úpadcu žalovaného pracovnú zmluvu zo dňa 15.01.2004,

v ktorej v bode 12 si účastníci zmluvy dohodli mzdové podmienky a to zmluvný základný hrubý

mesačný plat a ročnú odmenu. Manažérskou zmluvou zo dňa 20.02.2004, okrem iných

podmienok sa v článku 4 Mzda dohodli na zmene úpravy pracovnej zmluvy v bode mzda a to

tak, že upravili mzdu za posledný mesiac trvania pracovného pomeru vo výške 13 násobku sumy

základnej mzdy a výšku základnej mzdy s účinnosťou od 01.05.2004. Z uvedeného znenia

obsahu pracovnej a manažérskej zmluvy vyplýva, že uzavretím manažérskej zmluvy nevznikol

iný právny vzťah medzi žalobcom a zamestnávateľom založený pracovnou zmluvou, iba sa

zmenila pracovná zmluva v časti mzda, preto ide o pracovnoprávne nároky žalobcu a teda

pohľadávku proti podstate v zmysle ust. § 31 ods. 1, 3 ZKV. Nárok na mzdu za mesiac december

vznikol 15. dňom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom vykonával prácu, t.j. splatnosť tohto nároku

je dňom 15.01.2005, preto ide o nárok do troch mesiacov od vyhlásenia konkurzu a z tohto

dôvodu je námietka charakteru nároku a včasnosti jeho uplatnenia žalovaného nedôvodná.

Mzdou v zmysle citovaného ust. § 118 Zák. práce sa rozumejú všetky plnenia poskytované

zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu. Rozhodujúca je vždy väzba na výkon práce

a takto bola táto časť mzdy v obsahu zmluvy (čl. 4 bod 3 manažérskej zmluvy) vymedzená.

Súčasne z uvedeného vyplýva, že v čase, kedy zamestnanec prácu nevykonáva, mu nemôže

vzniknúť nárok na mzdu. Žalobca nemohol vykonávať prácu v mesiaci december 2004 pre

prekážku na strane zamestnávateľa z dôvodu vymedzeného v ust. § 142 ods. 3 Zák. práce

a oznámeného žalobcovi dňa 12.11.2004, kedy oznámenie žalobca prevzal. Preto mu za tento

mesiac neprináleží mzda ale len náhrada mzdy, ktorej rozsah upravuje ust. § 142 ods. 3 Zák.

práce. Dohodnuté ust. článku 4 ods. 3 zmluvy v časti obmedzenia (straty) väzby vyplatenia mzdy

na vykonanie práce nemá oporu v zákonom stanovených výnimkách vzniku nároku na mzdu

počas jej nevykonávania a iné ako zákonom určené výnimky nie je možné ani dohodou strán

rozšíriť. Za obdobie, kedy prácu nemohol vykonávať z dôvodu prekážky na strane

zamestnávateľa prináleží pracovníkovi náhrada mzdy, ktorá bola žalobcovi vyplatená, ktorú

skutočnosť ani žalobca nerozporuje.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle

ust. zmenil tak, že návrh žalobcu na zaplatenie 12 násobku základnej mzdy za

mesiac december 2004 zamietol.

V zmysle ust. a úspešnému v konaní žalovanému odvolací

súd nepriznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania z dôvodu neuplatnenia

náhrady trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 15. októbra 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.