Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
117/377576.e27164.pdf
PDF · 98.88 KB
No categories available
5Tost/14/2008
N a j v y š š í s ú d 5 Tost 14/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Hatalu a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci odsúdeného
JUDr. Š. L. pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 5
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí konanom 15. októbra 2008
v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 7. mája 2008
sp. zn. 3 Ntok 1/2007, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného JUDr. Š. L. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 13. februára 2002, sp. zn. 1 T 15/1999,
bol JUDr. Š. L. uznaný za vinného z trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 3
Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
ako súkromný podnikateľ firmy JUDr. L. – R. kancelária A. so sídlom v K., v období
od 17. júna 1992 do 20. septembra 1992, vo viacerých prípadoch doviezol z M. republiky
ropné produkty, ktoré pri dovoze deklaroval ako „palivo pre motory Colza D, plynoolejová
zmes pre iné účely, resp. ťažké plynové oleje na iné účely“, s uvedením takých položiek
z colného sadzobníka na jednotnej colnej deklarácii, ktoré nepodliehali zdaneniu, pričom
sa jednalo o motorovú naftu dovezenú v celkovom objeme 4 680,57 ton, ktorú aj odberateľom
predával ako motorová nafta Colza D, čím vznikol zdaniteľný obrat, pričom daň z obratu
nezaplatil i napriek tomu, že daňový úrad v K. mu rozhodnutím z 2. februára 1996, ktoré
potvrdilo Ústredné daňové riaditeľstvo SR – P., rozhodnutím zo 4. marca 1997, daň z obratu
dodatočne vymeral, čím spôsobil škodu vo výške 47 507 786 Sk.
Za to bol odsúdený podľa § 148 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
10 (desať) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu zaradený
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Na základe odvolania obžalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
zo 16. januára 2002, sp. zn. 5 To 39/02, podľa § 258 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol podľa § 259 ods. 3 Tr. por. tak,
že uznal obžalovaného JUDr. Š. L. za vinného z trestného činu skrátenia dane podľa § 148
ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v jeho súčasnom znení na nezmenenom skutkovom stave, ako ho ustálil
súd prvého stupňa.
Podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8
(osem) rokov, pričom ho na výkon uloženého trestu zaradil podľa § 39a ods. 3 Tr. zák.
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Výkon uloženého trestu nastúpil 26. januára 2003.
Dňa 27. júla 2007 odsúdený podal na Krajský súd v Nitre návrh na povolenie obnovy
konania v trestnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 1 T 15/99. Svoj návrh (podrobnosti
na č.l. 2 – 10 + prílohy) odôvodnil tvrdením existencie podmienok pre povolenie obnovy
konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. s tým, že súdu predkladá nové dôkazy a uvádza nové
skutočnosti súdu skôr neznáme a tiež tvrdením, že predkladá dôkazy nasvedčujúce tomu,
že policajt, prokurátor alebo sudca v pôvodnom konaní porušili svoje zákonné povinnosti tak,
že to nasvedčuje, že mohli spáchať trestný čin, čím sú splnené podmienky pre povolenie
obnovy konania v zmysle § 394 ods. 5 Tr. por.
Krajský súd v Nitre dospel k záveru, že odsúdený v tomto návrhu uvádza tie isté
skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr zamietnuté právoplatným uznesením krajského súdu
v roku 2004, ide o opakovaný návrh, a preto návrh odsúdeného podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
na neverejnom zasadnutí konanom 7. mája 2008 zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy
konania v zmysle § 394 Tr. por.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený v podstate opakoval v návrhu dôkazy
a skutočnosti, ktoré uvádzal v návrhu na povolenie obnovy konania z 9. mája 2003, ktorý
návrh mu bol uznesením krajského súdu v spojení s uznesením najvyššieho súdu právoplatne
zamietnutý v roku 2006. Nezistenie podmienok obnovy konania v zmysle § 394 ods. 5
Tr. por. odôvodnil tým, že odsúdený okrem svojich úvah ničím nepodložil tvrdenie,
že niektorý orgán činný v trestnom konaní porušením svojich povinností spáchal trestný čin.
Predovšetkým chýba právoplatný odsudzujúci rozsudok.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal odsúdený v zákonom stanovenej lehote
sťažnosť. V dôvodoch svojej sťažnosti poukázal, že krajský súd si odporuje vlastným
konštatovaniam, pretože v bodoch 1/ až 13/ uvádza pripojené listinné dôkazy, ktoré
ani v pôvodnom konaní 1 T 15/1999, ale ani v konaní o návrhu na obnovu konania priložené
neboli. Podrobne poukazuje na jednotlivé listinné dôkazy, ktorými sa krajský súd vôbec
nezaoberal. Prvým podaním návrhu na povolenie obnovy sa zaoberal ten istý sudca, ktorý
ho nezákonne odsúdil, teda konal v rozpore s trestným poriadkom. Navrhol preto napadnuté
uznesenie zrušiť a žiadal, aby najvyšší súd vydal rozhodnutie, ktorým sa povoľuje obnova
konania v predmetnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je správne a v súlade so zákonom.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,
alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 ods. 5 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov
uvedených v predchádzajúcich odsekoch sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom
zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením
povinností spáchal trestný čin.
Vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku stanovuje formálne podmienky
pre tzv. iudicium rescindens (obnovovacie konanie) – existenciu právoplatného rozhodnutia
a novej skutočnosti alebo dôkazu.
Rozhodovanie o povolení obnovy konania je však podmienené materiálnou
podmienkou spočívajúcou v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania,
vyhodnotiť vplyv nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. Súd rozhodujúci o návrhu
na povolenie obnovy konania nemôže hodnotiť novoobjavené dôkazy z hľadiska
ich vierohodnosti, pretože takéto hodnotenie by slúžilo ako podklad pre nové rozhodnutie
o vine. Napriek tomu je v tomto štádiu rozhodovania potrebné, aby súd vyhodnotil nový
dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné rozhodnutie o vine.
Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom
dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania.
Takouto skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ktorý
však môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Za dôkazy súdu skôr neznáme
sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, alebo
v pôvodnom konaní boli vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v pôvodnom
konaní vykonaných dôkazov.
Je dôležité pripomenúť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, a teda
akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný
iba vo výnimočných prípadoch.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu
zistil, že súd prvého stupňa pri posudzovaní podmienok obnovy konania uvedených
v ustanovení § 394 Tr. por. dospel k správnemu záveru, že vyššie uvedené podmienky
v posudzovanej trestnej veci neboli splnené.
Rovnako správne súd postupoval, keď o návrhu odsúdeného rozhodoval
na neverejnom zasadnutí. Aj podľa názoru najvyššieho súdu ide zo strany odsúdeného
o opakovaný návrh. Odsúdenému treba pripomenúť, že v návrhu na obnovu konania
z 9. mája 2003 uvádzal fakticky tie isté skutočnosti a dôkazy, dokonca išlo o skutočnosti,
ktoré boli predmetom jeho obrany už v pôvodnom konaní a ktorými sa zaoberal najvyšší súd
v rámci odvolacieho konania. Jeho návrh na obnovu konania bol zamietnutý uznesením
Krajského súdu z 12. mája 2004 pod sp. zn. 6 Ntok 1/2003. V dôsledku sťažnosti odsúdeného
vo veci rozhodoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo 4. októbra 2006
sp. zn. 3 To 58/2004, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
V novom návrhu odsúdený znovu poukazoval na skutočnosť, že súdy sa nezaoberali
otázkou právomoci colných orgánov, vytýkal neodbornosť znalca, doložil listinné dôkazy,
avšak tieto skutočnosti a dôkazy nemožno považovať za nové. Ani z predložených listinných
dôkazov, na ktoré poukazuje odsúdený vo svojej sťažnosti nemožno vyvodzovať žiadne nové
skutočnosti, ktoré by svedčili o nesprávnosti pôvodne vydaného odsudzujúceho rozsudku.
Za nový dôkaz v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nemožno považovať ani kópiu
zápisnice o pojednávaní pred Okresným súdom v Galante vo veci sp. zn. 8 C 129/2005,
z 26. apríla 2007, kde sa odsúdený domáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu –
znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Doc. Ing. W. W. CSc.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, aj najvyšší súd dospel k záveru,
že v posudzovanej veci neboli naplnené podmienky obnovy konania predpokladané
ustanovením § 394 Tr. por., a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. musel sťažnosť
odsúdeného JUDr. Š. L. ako nedôvodnú zamietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 15. októbra 2008
JUDr. Peter H a t a l a , v.r.
predseda senátu
Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová