Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/14/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Hatalu a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci odsúdeného

JUDr. Š. L. pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 5

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí konanom 15. októbra 2008

v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 7. mája 2008

sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného JUDr. Š. L. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 13. februára 2002, sp. zn. ,

bol JUDr. Š. L. uznaný za vinného z trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 3

Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

ako súkromný podnikateľ firmy JUDr. L. – R. kancelária A. so sídlom v K., v období

od 17. júna 1992 do 20. septembra 1992, vo viacerých prípadoch doviezol z M. republiky

ropné produkty, ktoré pri dovoze deklaroval ako „palivo pre motory Colza D, plynoolejová

zmes pre iné účely, resp. ťažké plynové oleje na iné účely“, s uvedením takých položiek

z colného sadzobníka na jednotnej colnej deklarácii, ktoré nepodliehali zdaneniu, pričom

sa jednalo o motorovú naftu dovezenú v celkovom objeme 4 680,57 ton, ktorú aj odberateľom

predával ako motorová nafta Colza D, čím vznikol zdaniteľný obrat, pričom daň z obratu

nezaplatil i napriek tomu, že daňový úrad v K. mu rozhodnutím z 2. februára 1996, ktoré

potvrdilo Ústredné daňové riaditeľstvo SR – P., rozhodnutím zo 4. marca 1997, daň z obratu

dodatočne vymeral, čím spôsobil škodu vo výške 47 507 786 Sk.

Za to bol odsúdený podľa § 148 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere

10 (desať) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu zaradený

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Na základe odvolania obžalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

zo 16. januára 2002, sp. zn. , podľa , zrušil

napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol podľa tak,

že uznal obžalovaného JUDr. Š. L. za vinného z trestného činu skrátenia dane podľa § 148

ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v jeho súčasnom znení na nezmenenom skutkovom stave, ako ho ustálil

súd prvého stupňa.

Podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8

(osem) rokov, pričom ho na výkon uloženého trestu zaradil podľa § 39a ods. 3 Tr. zák.

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Výkon uloženého trestu nastúpil 26. januára 2003.

Dňa 27. júla 2007 odsúdený podal na Krajský súd v Nitre návrh na povolenie obnovy

konania v trestnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. . Svoj návrh (podrobnosti

na č.l. 2 – 10 + prílohy) odôvodnil tvrdením existencie podmienok pre povolenie obnovy

konania v zmysle s tým, že súdu predkladá nové dôkazy a uvádza nové

skutočnosti súdu skôr neznáme a tiež tvrdením, že predkladá dôkazy nasvedčujúce tomu,

že policajt, prokurátor alebo sudca v pôvodnom konaní porušili svoje zákonné povinnosti tak,

že to nasvedčuje, že mohli spáchať trestný čin, čím sú splnené podmienky pre povolenie

obnovy konania v zmysle

Krajský súd v Nitre dospel k záveru, že odsúdený v tomto návrhu uvádza tie isté

skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr zamietnuté právoplatným uznesením krajského súdu

v roku 2004, ide o opakovaný návrh, a preto návrh odsúdeného podľa

na neverejnom zasadnutí konanom 7. mája 2008 zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy

konania v zmysle

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený v podstate opakoval v návrhu dôkazy

a skutočnosti, ktoré uvádzal v návrhu na povolenie obnovy konania z 9. mája 2003, ktorý

návrh mu bol uznesením krajského súdu v spojení s uznesením najvyššieho súdu právoplatne

zamietnutý v roku 2006. Nezistenie podmienok obnovy konania v zmysle § 394 ods. 5

odôvodnil tým, že odsúdený okrem svojich úvah ničím nepodložil tvrdenie,

že niektorý orgán činný v trestnom konaní porušením svojich povinností spáchal trestný čin.

Predovšetkým chýba právoplatný odsudzujúci rozsudok.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal odsúdený v zákonom stanovenej lehote

sťažnosť. V dôvodoch svojej sťažnosti poukázal, že krajský súd si odporuje vlastným

konštatovaniam, pretože v bodoch 1/ až 13/ uvádza pripojené listinné dôkazy, ktoré

ani v pôvodnom konaní , ale ani v konaní o návrhu na obnovu konania priložené

neboli. Podrobne poukazuje na jednotlivé listinné dôkazy, ktorými sa krajský súd vôbec

nezaoberal. Prvým podaním návrhu na povolenie obnovy sa zaoberal ten istý sudca, ktorý

ho nezákonne odsúdil, teda konal v rozpore s . Navrhol preto napadnuté

uznesenie zrušiť a žiadal, aby najvyšší súd vydal rozhodnutie, ktorým sa povoľuje obnova

konania v predmetnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa preskúmal

správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je správne a v súlade so zákonom.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,

alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného

trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo

by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov

uvedených v predchádzajúcich odsekoch sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom

zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením

povinností spáchal trestný čin.

Vyššie citované ustanovenie stanovuje formálne podmienky

pre tzv. iudicium rescindens (obnovovacie konanie) – existenciu právoplatného rozhodnutia

a novej skutočnosti alebo dôkazu.

Rozhodovanie o povolení obnovy konania je však podmienené materiálnou

podmienkou spočívajúcou v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania,

vyhodnotiť vplyv nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. Súd rozhodujúci o návrhu

na povolenie obnovy konania nemôže hodnotiť novoobjavené dôkazy z hľadiska

ich vierohodnosti, pretože takéto hodnotenie by slúžilo ako podklad pre nové rozhodnutie

o vine. Napriek tomu je v tomto štádiu rozhodovania potrebné, aby súd vyhodnotil nový

dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom

dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania.

Takouto skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ktorý

však môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Za dôkazy súdu skôr neznáme

sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, alebo

v pôvodnom konaní boli vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v pôvodnom

konaní vykonaných dôkazov.

Je dôležité pripomenúť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, a teda

akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný

iba vo výnimočných prípadoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu

zistil, že súd prvého stupňa pri posudzovaní podmienok obnovy konania uvedených

v ustanovení dospel k správnemu záveru, že vyššie uvedené podmienky

v posudzovanej trestnej veci neboli splnené.

Rovnako správne súd postupoval, keď o návrhu odsúdeného rozhodoval

na neverejnom zasadnutí. Aj podľa názoru najvyššieho súdu ide zo strany odsúdeného

o opakovaný návrh. Odsúdenému treba pripomenúť, že v návrhu na obnovu konania

z 9. mája 2003 uvádzal fakticky tie isté skutočnosti a dôkazy, dokonca išlo o skutočnosti,

ktoré boli predmetom jeho obrany už v pôvodnom konaní a ktorými sa zaoberal najvyšší súd

v rámci odvolacieho konania. Jeho návrh na obnovu konania bol zamietnutý uznesením

Krajského súdu z 12. mája 2004 pod sp. zn. . V dôsledku sťažnosti odsúdeného

vo veci rozhodoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo 4. októbra 2006

sp. zn. , sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

V novom návrhu odsúdený znovu poukazoval na skutočnosť, že súdy sa nezaoberali

otázkou právomoci colných orgánov, vytýkal neodbornosť znalca, doložil listinné dôkazy,

avšak tieto skutočnosti a dôkazy nemožno považovať za nové. Ani z predložených listinných

dôkazov, na ktoré poukazuje odsúdený vo svojej sťažnosti nemožno vyvodzovať žiadne nové

skutočnosti, ktoré by svedčili o nesprávnosti pôvodne vydaného odsudzujúceho rozsudku.

Za nový dôkaz v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nemožno považovať ani kópiu

zápisnice o pojednávaní pred Okresným súdom v Galante vo veci sp. zn. ,

z 26. apríla 2007, kde sa odsúdený domáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu –

znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Doc. Ing. W. W. CSc.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, aj najvyšší súd dospel k záveru,

že v posudzovanej veci neboli naplnené podmienky obnovy konania predpokladané

ustanovením , a preto podľa musel sťažnosť

odsúdeného JUDr. Š. L. ako nedôvodnú zamietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 15. októbra 2008

JUDr. Peter H a t a l a , v.r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová