Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/205/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej

v právnej veci žalobcu: S., a.s., U., Ž., proti žalovanému: L., s.r.o., Č., K., o zaplatenie

3.266.343,66 Sk s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v K. č.k. 3

Cb/142/1999-46 zo dňa 30. júla 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v K. č.k.

-46 zo dňa 30. júla 2007 m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť

žalobcovi 3.266.343,66 Sk a 130.652,- Sk trovy prvostupňového konania.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 242.175,- Sk

na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v K. rozsudkom č.k. -46 zo dňa 30. júla 2007

rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy

konania vo výške 195.978,- Sk.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal súd, aby zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 3.266.343,66 Sk na základe zmluvy o odkúpení

pohľadávky zo dňa 20.8.1998 a zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3.9.1998,

z ktorých zmlúv bola zaplatená suma 1.300.000,- Sk a nezaplatený zostatok

predstavuje žalovanú sumu.

Z vykonaného dokazovania zistil, že účastníci sporu uzavreli zmluvu

o odkúpení pohľadávky podľa , podľa ktorej postupca

postupuje svoju pohľadávku a.s. M. so sídlom H. vo výške 2.356.078,- Sk za úplatu

100% pohľadávky bez DPH a že dohodnuté boli dve splátky a to 1.200.000,- Sk do

17.8.1998 a 1.156.078,- Sk do 24.8.1998. Citoval článok 7 zmluvy, podľa ktorého

v prípade, že postupník nedodrží splátky podľa tejto zmluvy odkúpenú pohľadávku,

postupník bezodkladne dokumentačne vráti späť postupcovi. Z listu zo dňa 2.12.1998

zistil, že žalovaný s odvolaním sa na znenie zmluvy o odkúpení pohľadávky, vrátil

žalobcovi odkúpenú pohľadávku a že zmluvy vrátil späť z dôvodu nesplácania

pohľadávok a vyhlásenia konkurzu na M.. Citoval ustanovenia § 35 ods. 2

, podľa ktorého právne úkony treba vykladať nielen podľa ich

jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak

táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z jazykového vyjadrenia tak ako

bolo dohodnuté v zmluve podľa súdu vyplýva, že účastníci sa dohodli, na návrh

žalobcu, že pri nedodržaní splátok žalovaný vráti späť žalobcovi postúpené

pohľadávky, čo žalovaný aj urobil. Uviedol, že žalovaný postupoval podľa dohody

v zmluve a jeho list zo dňa 2.12.1998 nie je odstúpením od zmluvy, ale naplnením

zmluvnej dohody. Z dôvodu, že žalovaný postupoval podľa dohody v zmluve

a postúpenú pohľadávku vrátil späť žalobcovi, konštatoval, že žalobca nemá právo

na vymáhanie úplaty za postúpenú pohľadávku, vzhľadom na ktorý dôvod žalobu

zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že úspešnému

žalovanému priznal náhradu trov pozostávajúcich zo súdneho poplatku za podaný

odpor vo výške 195.978,- Sk.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote sa odvolal žalobca podaním

doručeným súdu dňa 13.9.2007. Rozhodnutie označil za nesprávne z dôvodu, že nie

je možné, aby na základe zmluvného textu v prípade, že postupník, to jest odporca,

nedodrží splátky podľa tejto zmluvy, odkúpenú pohľadávku postupník bezodkladne

dokumentačne vráti späť postupcovi a formou následného vykonania fyzického

vrátenia listín týkajúcich sa pohľadávok, ktoré sú predmetom sporu, došlo ku zmene

majiteľa pohľadávok a to ani na základe aplikácie § 35 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Citovaný text označil za taký, ktorý nemá sématicky význam a je

bezobsažný a ako taký nemá právny dôsledok. Výklad súdu v tomto smere žalobca

označil za svojvoľný, ktorý nevychádza z preukázaného stavu, ale svojvoľne

predpokladá dohodu tak akoby zodpovedala jeho predstavám. Aplikácia ustanovenia

, nemôže podľa žalobcu nahrádzať vôľu strán.

Namietal, že nie je možné meniť subjekt majetkových práv a to ani na základe

dohody, na základe čoho list žalovaného zo dňa 2.12.1998 označil za taký, ktorý je

bez právneho významu. S odkazom na , ktorý kogentne

predpisuje spôsob, akým môže dôjsť k zmene osoby, či už na strane veriteľa, alebo

dlžníka, pokiaľ mal žalovaný v úmysle ukončiť právny vzťah zo zmluvy o postúpení

pohľadávok, mal podľa žalobcu postupovať zákonným postupom v súlade

s ustanovením a nasl. , ale že k ničomu takému

nedošlo. Podľa žalobcu, pokiaľ mal žalovaný v úmysle postupovať v súlade s touto

zmluvou, mal žalobcovi bezodkladne potom ako sa prvý-krát dostal do omeškania

s plnením svojich záväzkov podľa zmlúv, čo bolo pri prvej zmluve 31.9.1998 a pri

druhej 31.10.1998, vrátiť zmluvy. Bezodkladne po márnom uplynutí týchto lehôt

žalovaný tak neurobil, ale až o dva mesiace a pol či nie je možné považovať za

bezodkladne. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

K odvolaniu žalobcu, žalovaný zaujal stanovisko listom doručeným súdu

1.10.2007. Za najdôležitejšiu skutočnosť označil, že nie on, ale žalovaný navrhol

možnosť odstúpenia od zmluvy v článku 7, bez ktorého ustanovenia by žalovaný ani

zmluvy o postúpení neuzavrel. Bola to možnosť navrhnutá žalobcom a s odkazom

na uviedol, že chrániť sa má pritom

dobromyseľnosť tohto účastníka, ktorému je právny úkon určený. Podľa žalovaného,

žalovaný neurobil nič, čo by dohodnuté nebolo. Podľa žalovaného žalobca je

podnikateľ, ktorý má právne oddelenie a podľa žalovaného je nemysliteľné, aby

žalovaný teraz doplácal na to, že žalobcom dohodnutý článok zmluvy by mal byť

bezobsažný. Žalovanému bolo jasné, že pokiaľ M. nezaplatí za elektrickú energiu,

žalobca jej dodávku preruší a výroba bude zastavená, čo znamená pri chemickej

výrobe likvidáciu podniku. Žalovaný z tohto dôvodu odsúhlasil postúpenie

pohľadávok. Žalovaný namieta, že išlo len o púhe vrátenie dokumentácie nakoľko,

uvedenú terminológiu použil i len kvôli doslovnému kopírovaniu dohodnutého čl. 7

zmluvy, ale v skutočnosti musí byť každému jasné, že išlo o odstúpenie od zmluvy.

K námietke žalobcu ohľadne výkladu slova bezodkladne žalovaný uviedol, že

žalobca si bol vedomý, že žalovaný môže splácať len na základe realizácie

vyexpedovaného tovaru firmou M. a nebolo dohodnuté, čo je bezodkladne vrátenie.

Poukázal, že ani 1.300.000,- Sk, čo L., zaplatil Stredoslovenským energetickým

závodom, š.p., nebolo do 2.12.1998 krytých vyexpedovaným tovarom. Navrhol

napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212

ods. 1 , na pojednávaní zvolanom na deň 18.3.2008 za

neúčasti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené

v spojení s ustanovením a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu

vyhovel.

Predmetom odvolacieho konania je posúdiť správnosť prvostupňového

rozhodnutia, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie 3.266.343,66 Sk ako právo na

zaplatenie za pohľadávky, ktoré boli na základe zmluvy o odkúpení a zmluvy

o postúpení na žalovaného postúpené. Fakt, že došlo medzi účastníkmi k uzavretiu

zmluvy o odkúpení pohľadávky a postúpení pohľadávky medzi účastníkmi sporný nie

je. Sporný je fakt, či žalovaný je, alebo nie je, za odkúpenú a postúpenú pohľadávku

žalobcovi dlžný.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či

konajúci súd dospel k správnemu záveru, keď konštatoval, že žalovaný nie je

žalobcovi dlžný, nakoľko postupoval v súlade s dohodou uzavretou medzi

účastníkmi, keď postúpenú a odkúpenú pohľadávku žalobcovi – postupcovi vrátil

späť.

Žalobca v odvolaní, ako aj na pojednávaní namietal správnosť takto

vysloveného právneho záveru, že vrátením pohľadávky nedochádza k zmene majiteľa

pohľadávky ako veriteľa a k zmene dlžníka. Namietal, že pohľadávka nie je vecou,

ktorú nie je možné vrátiť odovzdaním. Z obsahu zmlúv o odkúpení a postúpení

pohľadávky uzavretých medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným ako

postupníkom, je zrejmé, že pri jej dojednaní sa zmluvné strany riadili Občianskym

zákonníkom, z ktorého ustanovenia § 524 pojednávajúcom o postúpení pohľadávky

vyplýva, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ide o právo

veriteľa postúpiť pohľadávku a nie o právo dlžníka. Z uvedeného dôvodu námietka

žalovaného, že listom zo dňa 2.12.1998, podľa neho išlo o postúpenie pohľadávky,

odvolací súd označil za právne irelevantnú, nakoľko obsah listu nie je postúpením

pohľadávky podľa a nasl. a taktiež nejde o právo

vyplývajúce pre dlžníka pohľadávku postúpiť.

Druhou podstatnou otázkou je, či možno riadne postúpenú pohľadávku vrátiť

listom späť, i keď sa zmluvné strany na takomto postupe dohodli. Pojem vrátenie

pohľadávky , ani iný právny predpis nepozná. Odvolací súd sa

stotožnil s vysloveným právnym názorom žalobcu, že nie je možné meniť postavenie

dlžníka vo vzťahu k veriteľovi formou vrátenia pohľadávky, i keď sa zmluvné strany

na takomto postupe v zmluve dohodli. Takéto ujednanie je v rozpore so zákonom,

nakoľko žiadne právne ustanovenie nezakladá možnosť riadne písomnou zmluvou

o postúpení pohľadávky postúpenú pohľadávku vrátiť. Odvolací súd sa stotožnil

s tvrdením žalobcu, že toto ujednanie zakotvené v článku 7 zmluvy o odkúpení

pohľadávky zo dňa 20.8.1998 a v článku VI. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

3.9.1998 je neplatný právny úkon s odkazom na ,

nakoľko jeho obsah a účel odporuje zákonu a zákon obchádza. Tvrdenie žalovaného,

že ide o znenie obsahu článkov navrhnutých samotným žalobcom, ktoré žalobca

nepoprel ani nepotvrdil, je pre posúdenie platnosti predmetných článkov s poukazom

na právne bezvýznamné. S námietkou žalobcu, ohľadne

výkladu pojmu bezodkladnosti, sa odvolací súd vzhľadom na posúdenie obsahu

dohody, podľa ktorej žalovaný predmetné pohľadávky listom zo dňa 2.12.1998 vrátil

späť, nepovažoval za potrebné zaoberať. Z predložených dôkazov žalovaný je

dlžníkom pohľadávok voči veriteľovi, a preto nárok žalobcu na zaplatenie

pohľadávok v žalovanej sume, je právne dôvodný.

Na základe takto posúdeného skutkového a právneho stavu Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia

zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa ustanovenia § 224

ods. 2 v spojení s ustanovením tak, že úspešnému žalobcovi

priznal náhradu trov vo výške 130.652,- Sk súdneho poplatku za podanie žaloby.

Trovy v odvolacom konaní odvolací súd priznal s odkazom na § 224 ods. 1

v spojení s úspešnému žalobcovi vo výške 242.175,- Sk na

účet jeho právneho zástupcu, pozostávajúce zo súdneho poplatku za podané

odvolanie vo výške 195.978,- Sk a dva úkony právnej pomoci (á 19.250,- Sk).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 18. marca 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: