Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dae/368675.16acf5.pdf
PDF · 128.71 KB
No categories available
4Obo/205/2007
Najvyšší súd 4 Obo 205/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej
v právnej veci žalobcu: S., a.s., U., Ž., proti žalovanému: L., s.r.o., Č., K., o zaplatenie
3.266.343,66 Sk s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v K. č.k. 3
Cb/142/1999-46 zo dňa 30. júla 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v K. č.k.
3 Cb/142/1999-46 zo dňa 30. júla 2007 m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť
žalobcovi 3.266.343,66 Sk a 130.652,- Sk trovy prvostupňového konania.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 242.175,- Sk
na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v K. rozsudkom č.k. 3 Cb/142/1999-46 zo dňa 30. júla 2007
rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy
konania vo výške 195.978,- Sk.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal súd, aby zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 3.266.343,66 Sk na základe zmluvy o odkúpení
pohľadávky zo dňa 20.8.1998 a zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3.9.1998,
z ktorých zmlúv bola zaplatená suma 1.300.000,- Sk a nezaplatený zostatok
predstavuje žalovanú sumu.
Z vykonaného dokazovania zistil, že účastníci sporu uzavreli zmluvu
o odkúpení pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej postupca
postupuje svoju pohľadávku a.s. M. so sídlom H. vo výške 2.356.078,- Sk za úplatu
100% pohľadávky bez DPH a že dohodnuté boli dve splátky a to 1.200.000,- Sk do
17.8.1998 a 1.156.078,- Sk do 24.8.1998. Citoval článok 7 zmluvy, podľa ktorého
v prípade, že postupník nedodrží splátky podľa tejto zmluvy odkúpenú pohľadávku,
postupník bezodkladne dokumentačne vráti späť postupcovi. Z listu zo dňa 2.12.1998
zistil, že žalovaný s odvolaním sa na znenie zmluvy o odkúpení pohľadávky, vrátil
žalobcovi odkúpenú pohľadávku a že zmluvy vrátil späť z dôvodu nesplácania
pohľadávok a vyhlásenia konkurzu na M.. Citoval ustanovenia § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony treba vykladať nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak
táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z jazykového vyjadrenia tak ako
bolo dohodnuté v zmluve podľa súdu vyplýva, že účastníci sa dohodli, na návrh
žalobcu, že pri nedodržaní splátok žalovaný vráti späť žalobcovi postúpené
pohľadávky, čo žalovaný aj urobil. Uviedol, že žalovaný postupoval podľa dohody
v zmluve a jeho list zo dňa 2.12.1998 nie je odstúpením od zmluvy, ale naplnením
zmluvnej dohody. Z dôvodu, že žalovaný postupoval podľa dohody v zmluve
a postúpenú pohľadávku vrátil späť žalobcovi, konštatoval, že žalobca nemá právo
na vymáhanie úplaty za postúpenú pohľadávku, vzhľadom na ktorý dôvod žalobu
zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov pozostávajúcich zo súdneho poplatku za podaný
odpor vo výške 195.978,- Sk.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote sa odvolal žalobca podaním
doručeným súdu dňa 13.9.2007. Rozhodnutie označil za nesprávne z dôvodu, že nie
je možné, aby na základe zmluvného textu v prípade, že postupník, to jest odporca,
nedodrží splátky podľa tejto zmluvy, odkúpenú pohľadávku postupník bezodkladne
dokumentačne vráti späť postupcovi a formou následného vykonania fyzického
vrátenia listín týkajúcich sa pohľadávok, ktoré sú predmetom sporu, došlo ku zmene
majiteľa pohľadávok a to ani na základe aplikácie § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Citovaný text označil za taký, ktorý nemá sématicky význam a je
bezobsažný a ako taký nemá právny dôsledok. Výklad súdu v tomto smere žalobca
označil za svojvoľný, ktorý nevychádza z preukázaného stavu, ale svojvoľne
predpokladá dohodu tak akoby zodpovedala jeho predstavám. Aplikácia ustanovenia
§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemôže podľa žalobcu nahrádzať vôľu strán.
Namietal, že nie je možné meniť subjekt majetkových práv a to ani na základe
dohody, na základe čoho list žalovaného zo dňa 2.12.1998 označil za taký, ktorý je
bez právneho významu. S odkazom na Občiansky zákonník, ktorý kogentne
predpisuje spôsob, akým môže dôjsť k zmene osoby, či už na strane veriteľa, alebo
dlžníka, pokiaľ mal žalovaný v úmysle ukončiť právny vzťah zo zmluvy o postúpení
pohľadávok, mal podľa žalobcu postupovať zákonným postupom v súlade
s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale že k ničomu takému
nedošlo. Podľa žalobcu, pokiaľ mal žalovaný v úmysle postupovať v súlade s touto
zmluvou, mal žalobcovi bezodkladne potom ako sa prvý-krát dostal do omeškania
s plnením svojich záväzkov podľa zmlúv, čo bolo pri prvej zmluve 31.9.1998 a pri
druhej 31.10.1998, vrátiť zmluvy. Bezodkladne po márnom uplynutí týchto lehôt
žalovaný tak neurobil, ale až o dva mesiace a pol či nie je možné považovať za
bezodkladne. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.
K odvolaniu žalobcu, žalovaný zaujal stanovisko listom doručeným súdu
1.10.2007. Za najdôležitejšiu skutočnosť označil, že nie on, ale žalovaný navrhol
možnosť odstúpenia od zmluvy v článku 7, bez ktorého ustanovenia by žalovaný ani
zmluvy o postúpení neuzavrel. Bola to možnosť navrhnutá žalobcom a s odkazom
na § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že chrániť sa má pritom
dobromyseľnosť tohto účastníka, ktorému je právny úkon určený. Podľa žalovaného,
žalovaný neurobil nič, čo by dohodnuté nebolo. Podľa žalovaného žalobca je
podnikateľ, ktorý má právne oddelenie a podľa žalovaného je nemysliteľné, aby
žalovaný teraz doplácal na to, že žalobcom dohodnutý článok zmluvy by mal byť
bezobsažný. Žalovanému bolo jasné, že pokiaľ M. nezaplatí za elektrickú energiu,
žalobca jej dodávku preruší a výroba bude zastavená, čo znamená pri chemickej
výrobe likvidáciu podniku. Žalovaný z tohto dôvodu odsúhlasil postúpenie
pohľadávok. Žalovaný namieta, že išlo len o púhe vrátenie dokumentácie nakoľko,
uvedenú terminológiu použil i len kvôli doslovnému kopírovaniu dohodnutého čl. 7
zmluvy, ale v skutočnosti musí byť každému jasné, že išlo o odstúpenie od zmluvy.
K námietke žalobcu ohľadne výkladu slova bezodkladne žalovaný uviedol, že
žalobca si bol vedomý, že žalovaný môže splácať len na základe realizácie
vyexpedovaného tovaru firmou M. a nebolo dohodnuté, čo je bezodkladne vrátenie.
Poukázal, že ani 1.300.000,- Sk, čo L., zaplatil Stredoslovenským energetickým
závodom, š.p., nebolo do 2.12.1998 krytých vyexpedovaným tovarom. Navrhol
napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212
ods. 1 O.s.p., § 214 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní zvolanom na deň 18.3.2008 za
neúčasti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené
v spojení s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
vyhovel.
Predmetom odvolacieho konania je posúdiť správnosť prvostupňového
rozhodnutia, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie 3.266.343,66 Sk ako právo na
zaplatenie za pohľadávky, ktoré boli na základe zmluvy o odkúpení a zmluvy
o postúpení na žalovaného postúpené. Fakt, že došlo medzi účastníkmi k uzavretiu
zmluvy o odkúpení pohľadávky a postúpení pohľadávky medzi účastníkmi sporný nie
je. Sporný je fakt, či žalovaný je, alebo nie je, za odkúpenú a postúpenú pohľadávku
žalobcovi dlžný.
Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či
konajúci súd dospel k správnemu záveru, keď konštatoval, že žalovaný nie je
žalobcovi dlžný, nakoľko postupoval v súlade s dohodou uzavretou medzi
účastníkmi, keď postúpenú a odkúpenú pohľadávku žalobcovi – postupcovi vrátil
späť.
Žalobca v odvolaní, ako aj na pojednávaní namietal správnosť takto
vysloveného právneho záveru, že vrátením pohľadávky nedochádza k zmene majiteľa
pohľadávky ako veriteľa a k zmene dlžníka. Namietal, že pohľadávka nie je vecou,
ktorú nie je možné vrátiť odovzdaním. Z obsahu zmlúv o odkúpení a postúpení
pohľadávky uzavretých medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným ako
postupníkom, je zrejmé, že pri jej dojednaní sa zmluvné strany riadili Občianskym
zákonníkom, z ktorého ustanovenia § 524 pojednávajúcom o postúpení pohľadávky
vyplýva, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ide o právo
veriteľa postúpiť pohľadávku a nie o právo dlžníka. Z uvedeného dôvodu námietka
žalovaného, že listom zo dňa 2.12.1998, podľa neho išlo o postúpenie pohľadávky,
odvolací súd označil za právne irelevantnú, nakoľko obsah listu nie je postúpením
pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a taktiež nejde o právo
vyplývajúce pre dlžníka pohľadávku postúpiť.
Druhou podstatnou otázkou je, či možno riadne postúpenú pohľadávku vrátiť
listom späť, i keď sa zmluvné strany na takomto postupe dohodli. Pojem vrátenie
pohľadávky Občiansky zákonník, ani iný právny predpis nepozná. Odvolací súd sa
stotožnil s vysloveným právnym názorom žalobcu, že nie je možné meniť postavenie
dlžníka vo vzťahu k veriteľovi formou vrátenia pohľadávky, i keď sa zmluvné strany
na takomto postupe v zmluve dohodli. Takéto ujednanie je v rozpore so zákonom,
nakoľko žiadne právne ustanovenie nezakladá možnosť riadne písomnou zmluvou
o postúpení pohľadávky postúpenú pohľadávku vrátiť. Odvolací súd sa stotožnil
s tvrdením žalobcu, že toto ujednanie zakotvené v článku 7 zmluvy o odkúpení
pohľadávky zo dňa 20.8.1998 a v článku VI. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
3.9.1998 je neplatný právny úkon s odkazom na § 39 Občianskeho zákonníka,
nakoľko jeho obsah a účel odporuje zákonu a zákon obchádza. Tvrdenie žalovaného,
že ide o znenie obsahu článkov navrhnutých samotným žalobcom, ktoré žalobca
nepoprel ani nepotvrdil, je pre posúdenie platnosti predmetných článkov s poukazom
na § 39 Občianskeho zákonníka právne bezvýznamné. S námietkou žalobcu, ohľadne
výkladu pojmu bezodkladnosti, sa odvolací súd vzhľadom na posúdenie obsahu
dohody, podľa ktorej žalovaný predmetné pohľadávky listom zo dňa 2.12.1998 vrátil
späť, nepovažoval za potrebné zaoberať. Z predložených dôkazov žalovaný je
dlžníkom pohľadávok voči veriteľovi, a preto nárok žalobcu na zaplatenie
pohľadávok v žalovanej sume, je právne dôvodný.
Na základe takto posúdeného skutkového a právneho stavu Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 220 ods. 1 O.s.p.
zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa ustanovenia § 224
ods. 2 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov vo výške 130.652,- Sk súdneho poplatku za podanie žaloby.
Trovy v odvolacom konaní odvolací súd priznal s odkazom na § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému žalobcovi vo výške 242.175,- Sk na
účet jeho právneho zástupcu, pozostávajúce zo súdneho poplatku za podané
odvolanie vo výške 195.978,- Sk a dva úkony právnej pomoci (á 19.250,- Sk).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 18. marca 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: