Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/174/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T., a.s., M.X., B., IČO: X.,

proti žalovanému: JUDr. V.A., C.X., B., správca konkurznej podstaty úpadcu Z., a.s., IČO:

X., o zaplatenie 25 643,– Kč, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 17. mája 2007 č.k. -69, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

17. mája 2007 č.k. v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 30 361,31 Sk a nahradiť trovy konania 1 163,– Sk. Vo zvyšku konanie

zastavil.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy

titulom nezaplatených faktúr č. 410449 (14 680,– Kč), č. 410535 (548,– Kč), č. 10051

(10 166,- Kč) a č. 20246 (249,– Kč).

Žalovaný podaním zo dňa 15. augusta 1996 namietol premlčanie nároku z faktúr

č. 410535 a č. 20246, zvyšok uznal.

Na majetok žalovaného bol dňa 25. januára 1999 vyhlásený konkurz uznesením č.k.

-267, do ktorého si žalobca prihlásil pohľadávku vo výške 25 095,– Kč t.j.

30 361,31 Sk. Správca konkurznej podstaty pohľadávku uznal so zaradením do 4. triedy.

V súvislosti s vyhlásením konkurzu súd zosúladil označenie žalovaného s touto skutočnosťou.

Žalobca podaním zo dňa 17. januára 1997 vzal žalobu v sume 548,– Kč späť.

Žalovaný pohľadávku žalobcu uznal.

Súd podľa rozhodol na základe uznania nároku tak, ako vyplýva

z výroku rozsudku. V časti späťvzatého návrhu konanie zastavil podľa

O trovách konania rozhodol podľa a veta prvá

Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa

13. júla 2007.

V odôvodnení odvolania uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny titulom

nezaplatených faktúr. V priebehu konania bol na dlžníka vyhlásený konkurz uznesením

zo dňa 25. januára 1999, čím došlo k prerušeniu súdneho konania a žalobca si pohľadávku

vo výške 25 095,– Kč (30 361,31 Sk) prihlásil do konkurzného konania a bola uznaná

so zaradením do 4. triedy. Dňa 19. marca 2007 bola na adresu správcu konkurznej podstaty

doručená výzva súdu, v zmysle ktorej v záujme zníženia počtu reštančných vecí, mal správca

udeliť súhlas na pokračovanie v konaní. Správca s pokračovaním v konaní súhlasil a uviedol,

že pohľadávku považuje za dôvodnú.

Odvolanie podal podľa z dôvodu, že súd pri rozhodovaní

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré vidí v tom, že súd oprel svoje

rozhodnutie o ustanovenie , keď oznámenie žalovaného zo dňa

15. mája 2007, ktoré nebolo uznaním pohľadávky pred súdom, posúdil ako uznanie, hoci išlo

o písomné vyjadrenie dôvodnosti nároku. V tejto súvislosti poukázal i na to, že uznanie

nároku rozsudkom, by spôsobilo rozpor týkajúci sa druhu pohľadávky (či ide o pohľadávku

proti podstate alebo pohľadávku 4. triedy) a momentu uspokojenia pohľadávky, teda by

zároveň došlo k duplicitnému uznaniu tej istej pohľadávky.

Žalovaný uvádza, že nikdy neuznal nárok v tomto súdnom konaní, preto navrhol

rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje za vecne

správny a navrhol ho potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec ako súd odvolací (§ 10 ods.2)

v rozsahu podľa a podľa a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku

v napadnutej časti vydaného podľa

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 6. júna 1995 domáhal zaplatenia 25 643,– Kč

titulom viacerých nezaplatených faktúr. Ako žalovaného označil subjekt Z., a.s. (na l.č. 17).

Na žalovaného bol v priebehu konania vyhlásený konkurz uznesením zo dňa 25. januára

1999, čím podľa § 14 ZKV došlo k prerušeniu konania.

Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV v platnom znení upravoval účinky vyhlásenia

konkurzu. V zmysle tohto ustanovenia sa konania, ktorých výsledkom môže byť nárok proti

podstate, prerušujú, v nich sa však môže pokračovať na návrh správcu .... Až novela zákona

o konkurze a vyrovnaní č. účinná od 1. augusta 2000 zmenila znenie

ods. 1 písm. d/ tak, že vyhlásenie konkurzu má tieto účinky ...d/ súdne a iné konania podľa

osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu sa prerušujú, ak sa týkajú

majetku patriaceho do podstaty, alebo sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty

uspokojené.

V prejednávanej veci však súd podľa obsahu napadnutého rozsudku rozhodol

rozsudkom na základe uznania podľa , pričom vychádzal z podania

žalovaného zo dňa 15. mája 2007, ktoré vyložil ako uznanie pohľadávky žalobcu, ktorá bola

prihlásená v konkurznom konaní a uznaná so zaradením do 4. triedy, pričom správca v tomto

podaní tiež poukázal na to, že pre potreby konkurzného konania k dátumu vyhlásenia

konkurzu nie je zhoda v žalovanej sume a uznanej sume a uviedol, že má za to, že

pohľadávka veriteľa je dôvodná (na l.č. 65 - je len vo fotokópii). Podaním správcu zo dňa

22. marca 2007 (na l.č. 54) správca udelil súhlas na pokračovanie v konaní .

Podanie úpadcu (ešte ako dlžníka) zo dňa 2. novembra 1998 (na l.č. 40) je vyjadrením

k žalobe, z ktorého vyplýva len to, že pohľadávku eviduje a poukázal na vznesenú námietku

premlčania.

Ust. predpokladá resp. vychádza z troch možností, a to že dôjde

k uznaniu celého uplatneného nároku (súd rozhodne rozsudkom na základe uznania), alebo

k uznaniu len základu nároku (súd vtedy môže rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom na

základe uznania) alebo k uznaniu len časti uplatneného nároku a v takomto prípade súd

rozhodne rozsudkom na základe uznania nároku len na návrh žalobcu. Rozsudok na základe

uznania je zvláštny druhom rozsudku, preto by tak mal byť i označený, pričom platí § 202

ods. 1 K uznaniu nároku môže dôjsť ústne do zápisnice z pojednávania, ale písomne

či telegraficky, avšak za podmienok podľa

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd vyslovil pochybnosti, či boli

skutočne splnené zákonom predpokladané náležitosti pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie

podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok v napadnutej časti

podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne

i o trovách konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 12. augusta 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková