Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a1f/368670.222161.pdf
PDF · 94.21 KB
No categories available
4Obo/174/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 174/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T., a.s., M.X., B., IČO: X.,
proti žalovanému: JUDr. V.A., C.X., B., správca konkurznej podstaty úpadcu Z., a.s., IČO:
X., o zaplatenie 25 643,– Kč, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 17. mája 2007 č.k. 38 Cb 38/1997-69, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
17. mája 2007 č.k. 38 Cb 38/1997 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 30 361,31 Sk a nahradiť trovy konania 1 163,– Sk. Vo zvyšku konanie
zastavil.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy
titulom nezaplatených faktúr č. 410449 (14 680,– Kč), č. 410535 (548,– Kč), č. 10051
(10 166,- Kč) a č. 20246 (249,– Kč).
Žalovaný podaním zo dňa 15. augusta 1996 namietol premlčanie nároku z faktúr
č. 410535 a č. 20246, zvyšok uznal.
Na majetok žalovaného bol dňa 25. januára 1999 vyhlásený konkurz uznesením č.k.
6K 264/98-267, do ktorého si žalobca prihlásil pohľadávku vo výške 25 095,– Kč t.j.
30 361,31 Sk. Správca konkurznej podstaty pohľadávku uznal so zaradením do 4. triedy.
V súvislosti s vyhlásením konkurzu súd zosúladil označenie žalovaného s touto skutočnosťou.
Žalobca podaním zo dňa 17. januára 1997 vzal žalobu v sume 548,– Kč späť.
Žalovaný pohľadávku žalobcu uznal.
Súd podľa § 153a ods. 1 O.s.p. rozhodol na základe uznania nároku tak, ako vyplýva
z výroku rozsudku. V časti späťvzatého návrhu konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa
13. júla 2007.
V odôvodnení odvolania uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny titulom
nezaplatených faktúr. V priebehu konania bol na dlžníka vyhlásený konkurz uznesením
zo dňa 25. januára 1999, čím došlo k prerušeniu súdneho konania a žalobca si pohľadávku
vo výške 25 095,– Kč (30 361,31 Sk) prihlásil do konkurzného konania a bola uznaná
so zaradením do 4. triedy. Dňa 19. marca 2007 bola na adresu správcu konkurznej podstaty
doručená výzva súdu, v zmysle ktorej v záujme zníženia počtu reštančných vecí, mal správca
udeliť súhlas na pokračovanie v konaní. Správca s pokračovaním v konaní súhlasil a uviedol,
že pohľadávku považuje za dôvodnú.
Odvolanie podal podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, že súd pri rozhodovaní
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré vidí v tom, že súd oprel svoje
rozhodnutie o ustanovenie § 153a ods. 1 O.s.p., keď oznámenie žalovaného zo dňa
15. mája 2007, ktoré nebolo uznaním pohľadávky pred súdom, posúdil ako uznanie, hoci išlo
o písomné vyjadrenie dôvodnosti nároku. V tejto súvislosti poukázal i na to, že uznanie
nároku rozsudkom, by spôsobilo rozpor týkajúci sa druhu pohľadávky (či ide o pohľadávku
proti podstate alebo pohľadávku 4. triedy) a momentu uspokojenia pohľadávky, teda by
zároveň došlo k duplicitnému uznaniu tej istej pohľadávky.
Žalovaný uvádza, že nikdy neuznal nárok v tomto súdnom konaní, preto navrhol
rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje za vecne
správny a navrhol ho potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec ako súd odvolací (§ 10 ods.2)
v rozsahu podľa § 212 ods. 1 a podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a zistil, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku
v napadnutej časti vydaného podľa § 153a ods. 1 O.s.p.
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 6. júna 1995 domáhal zaplatenia 25 643,– Kč
titulom viacerých nezaplatených faktúr. Ako žalovaného označil subjekt Z., a.s. (na l.č. 17).
Na žalovaného bol v priebehu konania vyhlásený konkurz uznesením zo dňa 25. januára
1999, čím podľa § 14 ZKV došlo k prerušeniu konania.
Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV v platnom znení upravoval účinky vyhlásenia
konkurzu. V zmysle tohto ustanovenia sa konania, ktorých výsledkom môže byť nárok proti
podstate, prerušujú, v nich sa však môže pokračovať na návrh správcu .... Až novela zákona
o konkurze a vyrovnaní č. 238/2000 Z.z. účinná od 1. augusta 2000 zmenila znenie § 14
ods. 1 písm. d/ tak, že vyhlásenie konkurzu má tieto účinky ...d/ súdne a iné konania podľa
osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu sa prerušujú, ak sa týkajú
majetku patriaceho do podstaty, alebo sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty
uspokojené.
V prejednávanej veci však súd podľa obsahu napadnutého rozsudku rozhodol
rozsudkom na základe uznania podľa § 153a ods. 1 O.s.p., pričom vychádzal z podania
žalovaného zo dňa 15. mája 2007, ktoré vyložil ako uznanie pohľadávky žalobcu, ktorá bola
prihlásená v konkurznom konaní a uznaná so zaradením do 4. triedy, pričom správca v tomto
podaní tiež poukázal na to, že pre potreby konkurzného konania k dátumu vyhlásenia
konkurzu nie je zhoda v žalovanej sume a uznanej sume a uviedol, že má za to, že
pohľadávka veriteľa je dôvodná (na l.č. 65 - je len vo fotokópii). Podaním správcu zo dňa
22. marca 2007 (na l.č. 54) správca udelil súhlas na pokračovanie v konaní 38 Cb 38/97.
Podanie úpadcu (ešte ako dlžníka) zo dňa 2. novembra 1998 (na l.č. 40) je vyjadrením
k žalobe, z ktorého vyplýva len to, že pohľadávku eviduje a poukázal na vznesenú námietku
premlčania.
Ust. § 153a O.s.p. predpokladá resp. vychádza z troch možností, a to že dôjde
k uznaniu celého uplatneného nároku (súd rozhodne rozsudkom na základe uznania), alebo
k uznaniu len základu nároku (súd vtedy môže rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom na
základe uznania) alebo k uznaniu len časti uplatneného nároku a v takomto prípade súd
rozhodne rozsudkom na základe uznania nároku len na návrh žalobcu. Rozsudok na základe
uznania je zvláštny druhom rozsudku, preto by tak mal byť i označený, pričom platí § 202
ods. 1 O.s.p. K uznaniu nároku môže dôjsť ústne do zápisnice z pojednávania, ale písomne
či telegraficky, avšak za podmienok podľa § 42 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd vyslovil pochybnosti, či boli
skutočne splnené zákonom predpokladané náležitosti pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie
podľa § 153a ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok v napadnutej časti
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne
i o trovách konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 12. augusta 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková