Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e31/373278.e8ff61.pdf
PDF · 123.19 KB
No categories available
4Obo/192/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 192/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany
Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej
veci žalobcu: JUDr. O.K., Z.X., B., správca konkurznej podstaty úpadcu T., a.s. v konkurze,
P., IČO: X., proti žalovanému: F., a.s., D.X., B., IČO: X., zast. JUDr. J.H., advokátom, R.X.,
B., o určenie neplatnosti zmluvy o úschove a skladovaní listín zo dňa 3.10.2001,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. júla 2007 č.k.
14 Cbi 48/03-42, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
10. júla 2007 č.k. 14 Cbi 48/03-42 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom určil, že právny úkon - Zmluva
o úschove a skladovaní listín uzavretá dňa 3.10.2001 medzi skladateľom F., a.s., B.
a ukladateľom JUDr. J.H., správcom konkurznej podstaty T., a.s., v konkurze, P., je absolútne
neplatná. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti Zmluvy
o úschove a skladovaní zo dňa 3.10.2001.
Súd vykonal dokazovanie a zistil, že bola predložená zmluva o úschove, ktorá mala
byť uzavretá medzi skladovateľom F. a ukladateľom JUDr. J.H., správca konkurznej podstaty
úpadcu T., a.s. Podľa čl. 2 vzniklo ukladateľovi právo, aby mu skladovateľ prebral do
úschovy veci – dokumentáciu a skladovateľovi vznikla povinnosť prevzaté záznamy riadne
opatrovať. Čl. 6 obsahuje dohodu o cene, ktorá mala predstavovať sumu 14.202.221,- Sk a čl.
6 bod 4 upravoval sankciu za porušenie platobných podmienok (zmluvná pokuta 10 miliónov
Sk). Podľa čl. 7 bod 1 zmluvy o úschove bolo dohodnuté, že uvedená zmluva nadobúda
platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami.
Žalobca uviedol, že k úschove dokumentácie v zmysle predmetnej zmluvy nikdy
nedošlo a poukázal na absolútnu neplatnosť zmluvy, pričom predložil k nahliadnutiu originál
uvedenej zmluvy, na ktorej absentuje podpis skladovateľa, teda žalovaného.
Žalovaný nevyužil svoje právo byť prítomný na pojednávaní, žiadne listinné dôkazy
súdu nepredložil a ani sa k námietkam vzneseným v konaní nevyjadril. Žalovaný bol podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. riadne poučený.
Súd mal z obsahu predložených listinných dôkazov za preukázané, že zmluva
zo dňa 3.10.2001, označená ako Zmluva o úschove a skladovaní listín, nebola podpísaná za
skladovateľa oprávnenou osobou, nakoľko na zmluve absentuje podpis zmluvnej strany,
podpísaný je len zástupca ukladateľa.
Podľa čl. 7, zmluva nenadobudla platnosť ani účinnosť, nakoľko podľa odseku 1
zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma stranami. Predmetnú zmluvu
nepodpísali obidve zmluvné strany, teda nenastala jej platnosť.
Zmluva o skladovaní sa mala riadiť ust. § 527 a nasl. Obch.Z., ktorá pre platnosť síce
nevyžaduje písomnú formu, ktorá môže byť nahradená i písomným potvrdením o prevzatí
vecí na skladovanie.
Súd vychádzal z ust. § 40 Obč.Z., že právny úkon je absolútne neplatný, ak nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa § 272 ods.1 Obch.Z.
zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo
ak aspoň jedna strana pri rokovaní o uzatvorení zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela
v písomnej forme. Podľa odseku 2, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa
môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo
zrušiť iba písomne. V danej veci obe zmluvné strany prejavili záujem uzatvoriť uvedenú
zmluvu písomne, teda bola zvolená písomná forma daného právneho úkonu, ktorá nebola
dodržaná, preto je zmluva s poukazom na § 40 Obč.Z. v spojení s § 272 Obch.Z., neplatná.
Z neplatnej zmluvy žiaden z účastníkov nemohol nadobudnúť žiadne práva a povinnosti.
Na základe uvedeného súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142
ods.1 O.s.p. tak, že žalobcovi, i keď bol úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si
ich neuplatnil.
Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 28. augusta 2007.
V odôvodnení odvolania uviedol, že žalobca sa vo svojom návrhu odvoláva na
skutočnosti, že predmetná zmluva je absolútne neplatná, nakoľko dohodnutá výška celkovej
ceny za poskytnuté služby, prevyšuje cenu obvyklú a zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými
mravmi. Z uvedeného je teda zrejmé, že účastníci predmetnej zmluvy vedeli o obsahu zmluvy
a podpisom vyjadrili svoju vôľu uzavrieť takúto zmluvu, pričom obe strany sa na takomto
úkone slobodne dohodli s tým, že im boli známe bežné poplatky za takéto úkony, teda nejde
o úkon priečiaci sa dobrým mravom.
Podľa žalovaného bola zmluva uzavretá za podmienok obojstrannej vôle takýto právny
úkon uzavrieť.
S tvrdením súdu, že zmluva nebola podpísaná oboma zmluvnými stranami nesúhlasí,
nakoľko žalovaný disponuje originálom zmluvy podpísaným oboma zmluvnými stranami.
K výške zmluvnej pokuty uviedol, že ide o zabezpečovací inštitút pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti a v prípade, že ustanovenie o zmluvnej pokute je súčasťou zmluvy,
potom účastníci jej podpísaním súhlasia i s jej podmienkami. Poukázal tiež na to, že zmluvná
pokuta je v tomto prípade úkonom spravujúcim sa Obchodným zákonníkom, nakoľko zmluvu
uzatvárali právnické osoby. Podľa § 301 Obch.Z. platí, že súd nemusí priznať zmluvnú
pokutu v celej výške, ustanovenie však neumožňuje ani neprimerane vysokú zmluvnú pokutu
celkom odpustiť. Žalovanému vznikla škoda 14.202.221,- Sk s prísl., nakoľko táto platba
vyplývajúca zo zmluvy, mu nikdy nebola zaplatená. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že naďalej trvá na tom, že zmluva
o úschove je neplatná, nakoľko nie je podpísaná oboma stranami t.j. žalovaným. Na podporu
tvrdenia neplatnosti zmluvy svedčí aj čl. 7 bod 1, podľa ktorého predmetná zmluva mala
nadobudnúť platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami, k čomu však nedošlo.
V prípade vyslovenia odvolacím súdom, že predmetná zmluva je platná, má žalobca
za to, že zanikla a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 529 Obch.Z., podľa ktorého,
ak ukladateľ neodovzdá skladateľovi vec na uskladnenie do doby určenej v zmluve, inak
do 6 mesiacov po uzavretí zmluvy, k čomu nedošlo.
Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2) v rozsahu podľa
§ 212 ods.1 a podľa § 214 ods.1 O.s.p. a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd prejednal vec na pojednávaní dňa 10. júna 2008 za účasti zástupcu
žalobcu a bez účasti žalovaného, ktorému bolo predvolanie v súlade s O.s.p. doručené,
pojednávania sa nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť a nepožiadal o odročenie
pojednávania.
Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie opodstatnenosti odvolania
žalovaného, ako i správnosť právneho názoru vysloveného súdom prvého stupňa vo veci
vyslovenia neplatnosti zmluvy o úschove a skladovaní listín (ďalej len „zmluva o úschove“).
Žalovaný v odvolaní k vyslovenému názoru, že zmluva o úschove nie je platná
z dôvodu jej nepodpísania oboma jej účastníkmi, vyjadril stanovisko, že sa s týmto názorom
nestotožňuje, nakoľko predmetná zmluva bola podpísaná oboma jej účastníkmi, teda
i žalovaným.
K tejto námietke žalovaného vyslovil odvolací súd názor, že nie je právne dôvodná
a stotožnil sa s právnym názorom vysloveným súdom prvého stupňa t.j. z obsahu
predložených dôkazov a vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa jednoznačne
vyplýva, že medzi účastníkmi konania nesporne došlo k takému prejavu vôle, z ktorého je
zrejmé, že úmyslom účastníkov bolo uzavretie písomnej zmluvy, kedy pre jej platnosť je
potrebná písomná forma, ktorá nebola dodržaná s poukazom na § 40 Obč. Z. v spojení s § 272
Obch.Z. Zmluva o úschove predložená v konaní nebola jedným z účastníkov podpísaná,
pričom v konaní nebolo predložené žiadne iné vyhotovenie zmluvy, ktoré by spĺňalo všetky
náležitosti pre jej platnosť i napriek tomu, že žalovaný bol v priebehu prvostupňového
konania riadne poučený (§ 120 ods.1 O.s.p.). Ďalšou námietkou vznesenou v odvolaní
ohľadne zmluvnej pokuty, sa odvolací súd, vzhľadom na jej bezpredmetnosť v nadväznosti
na potvrdenie názoru o absolútnej neplatnosti zmluvy, nezaoberal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa
§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich úspešnému žalobcovi nepriznal,
pretože si žiadne neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 28. mája 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: