Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/197/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci

navrhovateľa: JUDr. I.L., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu N., š.p. K. v likvidácii,

J.X., K. IČO: X., zast. JUDr. P.V., advokát, H.X., K., proti odporcovi: Ing. D.K. – D., M.X.,

B., IČO: X., zast. JUDr. D.K., advokátkou, P.X., B., o zaplatenie 172.700,- Sk s prísl., na

odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2003 č. k.

-91, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

27.10.2003 č. k. -91 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 28.958,- Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi 140.000,- Sk s 20% ročným úrokom z omeškania od 1.1.1994 do zaplatenia

a trovy konania vo výške súdneho poplatku 5.900,- Sk a právneho zastúpenia vo výške

27.247,- Sk. V časti o 8.200,- Sk návrh zamietol a vo zvyšku konanie zastavil.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 172.700,- Sk

s príslušenstvom z titulu nezaplatených prepravných výkonov.

Navrhovateľ vzal návrh v časti 44.500,- Sk späť a trval na zaplatení 148.200,- Sk

s 20% úrokom z omeškania ročne.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil, že predmetom plnenia je nárok

z prepravných výkonov, ktoré vykonal navrhovateľa pre odporcu na základe objednávky

z 9.9.1993 a išlo o medzinárodnú prepravu tovaru. Skutočnosť, že došlo k jej vykonaniu,

nebola sporná.

Odporca sa bránil premlčaním nároku z dôvodu platnosti vyhlášky č.

o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej len

„CMR“).

Súd námietku odporcu neakceptoval z dôvodu, že CMR je možné použiť len pri

zmluve o preprave zásielok a mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania

k uzavretiu takejto zmluvy nedošlo. Medzi účastníkmi konania došlo k obchodno-právnemu

vzťahu podľa Obch. Z., teda vzťah posudzoval podľa ,

vrátane premlčacích lehôt.

Medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu inominátnej zmluvy, keď odporca mal

s treťou osobou uzavretú zmluvu o sprostredkovaní prepravy (§ 601).

V prejednávanej veci nebolo sporné, že navrhovateľ na základe objednávky vykonal

pre odporcu medzinárodnú prepravu tovaru a následne vyfakturoval. Z fakturovanej sumy

odporca zaplatil 44.500,- Sk a zvyšok sa zaviazal zaplatiť splátkami, čo súd považoval za

uznanie dlhu. Nezaplatená zostala suma 148.200,- Sk.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok je dôvodný vo výške

140.000,- Sk s 20% úrokom z omeškania podľa § 369 ods.1 v spojení s ust. § 502 Obch.Z.

Vo výške 8.200,- Sk návrh zamietol, pretože predstavuje náhradu za tzv. „čakanie“, ktorý

navrhovateľ nepreukázal. Vo zvyšku konanie podľa zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa podľa úspechu v konaní.

Odporca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa

15.12.2003.

V odôvodnení odvolania uviedol, že odporca ako podnikateľ s oprávnením na

vykonávanie verejnej cestnej nákladnej dopravy, sa zaviazal družstvu D., Č. uskutočniť tri

prepravy zo S., S. do T., ale na ich zabezpečenie uzavrel zmluvy s navrhovateľom, ktorý

prepravy realizoval, teda došlo medzi nimi k uzavretiu prepravných zmlúv. Odporca sa stal

príkazcom a navrhovateľ dopravcom tovaru a pre vzniknutý právny vzťah platí CMR.

Odporca voči družstvu D. vystupoval ako komisionár - dopravca, ktorý sa zaviazal vykonať

dopravu vo vlastnom mene a na vlastný účet iným dopravcom – navrhovateľom. Poukázal na

ust. § 629 Obch. Z. a § 756 Obch.Z. v súvislosti, že vzťahy z medzinárodnej prepravy sú

upravované medzinárodnými zmluvami a prednostne sa používa úprava vyplývajúca

z medzinárodnej zmluvy.

Ďalej v odvolaní uviedol, že CMR hovorí o odosielateľovi, dopravcovi a príjemcovi,

čo v praxi nie je jednoduché, pretože odosielateľom môže byť výrobca, obchodník, niekedy

môže byť príkazcom aj ten, kto odovzdá zásielku na prepravu nasledujúcemu dopravcovi.

Odvolateľ má za to, že vzťah medzi účastníkmi konania možno odvodiť z komisionárskej

zmluvy, pričom existuje komisionár dopravca, ktorý nechá vykonať dopravu vo svojom mene

a na vlastný účet, ale iným dopravcom a existuje i komisionár špeditérstva, ktorý odovzdá

zásielku na dopravu, ktorá sa prepravuje v jeho mene ale na účet príkazcu (skutočného

odosielateľa). Základnou skutočnosťou pri posúdení, či ide o zmluvný vzťah podľa CMR je

to, či sa strana zaväzuje zariadiť prepravu (išlo by o špeditérsku zmluvu, teda by neplatilo

CMR) alebo vykonať prepravu (platí CMR). V danom prípade sa odporca zaviazal vykonať

prepravu pre tretí subjekt prostredníctvom navrhovateľa, na základe objednávky na svoj účet,

pričom vystupoval ako príkazca a navrhovateľ ako dopravca, ktorý následne prepravné

výkony fakturoval odporcovi. Odvolateľ opätovne vzniesol námietku premlčania s poukazom

na čl. 32 CMR. V zmysle ktorého je premlčacia lehota ročná. Navrhol rozsudok v napadnutej

časti zmeniť a návrh zamietnuť a priznať odporcovi trovy konania.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že medzi účastníkmi konania

nedošlo k uzavretiu zmluvy o preprave, pretože odporca bol sprostredkovateľom vykonanej

prepravy v prospech tretích osôb, preto na tento vzťah CMR nie je možné aplikovať. Navrhol

rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudkom zo dňa 28. júna 2007

č.k. V 62/2005 napadnutý odvolací rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) v novom

konaní prejednal vec podľa a a zistil, že odvolanie nie je

dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 140.000,- Sk s príslušenstvom, je

v súlade s právnym predpisom.

Predmetom konania je nárok z medzinárodnej prepravy tovaru t.j. miesto prevzatia

zásielky a miesto jej dodania, ležali v dvoch rôznych štátoch. Preprava zásielky bola

realizovaná zo Slovenska do T. Odporca má podľa výpisu z obchodného registra, ako predmet

činnosti zapísané, okrem iného, i sprostredkovanie špeditérskej činnosti, ako i cestnú

nákladnú prepravu pre cudzie potreby a podľa koncesnej listiny má živnosť na výkon verejnej

cestnej dopravy. V obchodnom registri je zapísaným predmetom činnosti navrhovateľa,

okrem iného, aj nepravidelná cestná nákladná preprava.

Medzi účastníkmi konania došlo na základe objednávok odporcu k zmluvnému

vzťahu, čo napokon žiadny z účastníkov nepoprel. Navrhovateľ ako dopravca na základe

objednávky prepravoval pre odporcu resp. jeho zmluvného partnera zásielku tovaru do

zahraničia. Dopravca prepravné výkony, ktoré sú predmetom konania, fakturoval odporcovi.

Odporca sám prepravu neuskutočňoval, ale si ju objednal u iného dopravcu, ktorý ju za

odplatu vykonal, pričom odplatu mal platiť odporca, z čoho vyplýva, že preprava bola

dojednaná na účet odporcu, ktorý v tomto vzťahu potom vystupoval ako príkazca

a navrhovateľ ako dopravca.

Medzi účastníkmi konania došlo k právnemu vzťahu, na ktorý sa vzťahujú

ustanovenia CMR, teda aj ust. čl. 32 ods.1, podľa ktorého sa nároky z prepráv, na ktoré sa

dohovor CMR vzťahuje, premlčujú za jeden rok. Preprava bola uskutočnená v septembri roku

1993 podľa objednávok z 8.9. a 9.9.1993 a podľa medzinárodných nákladných listov, teda

ročná premlčacia lehota (čl. 32 ods. 1 písm. c CMR) začala plynúť po troch mesiacoch odo

dňa uzavretia prepravnej zmluvy a uplynula v decembri roku 1994 (9.12 a 10.12.1994).

Odvolací súd sa zaoberal skúmaním, či odporca svoj nárok právne relevantným

spôsobom uznal a dospel k názoru, že došlo k uznaniu pohľadávky odporcom, ktorý sa

zaviazal postupne vzniknuté záväzky splniť, čím naplnil dikciu ustanovenia o uznaní dlhu

a následne začala plynúť štvorročná premlčacia lehota, v ktorej bola žaloba uplatnená. Otázku

účinkov uznania odvolací súd posudzoval podľa ust. § 407 ods.1 Obch.Z. v nadväznosti na čl.

31 ods.3 Dohovoru CMR.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok v napadnutej časti

podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol podľa § 224 v spojení s § 142

ods.1 tak, úspešnému žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania za dva úkony

právnej pomoci vrátane paušálnej náhrady spolu 9.9772,- Sk a trovy dovolacieho konania vo

výške zaplateného súdneho poplatku 14.000,- Sk a za podané dovolanie vrátane paušálnej

náhrady 4.986,- Sk podľa vyhl.č. t.j. spolu 28.958,- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave dňa 26. februára 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: