Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4a2/373274.918569.pdf
PDF · 102.06 KB
No categories available
4Obo/199/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo l99/2OO7
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E.K., M.X., Š., zast. JUDr.
G.A., N.X., B., proti žalovanému: Fond národného majetku Slovenskej republiky,
Drieňová 27, 821 01 Bratislava, zast. JUDr. Š.D., advokát, Advokátka kancelária, M.X.,
B.B., o zaplatenie 2 325 778.- Sk, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č.k. 3 Cb 87/O4-l2O zo dňa 6. júna 2OO7, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
3 Cb 87/O4-l2O zo dňa 6. júna 2OO7 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom konanie v sume l 7l6 646.- Sk
zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 325 778.- Sk a 272 895.- Sk
na náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobou podanou dňa 27.ll.2OO3, si žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na
zaplatenie 4 O42 424.- Sk. Žalovaná suma predstavuje úrok z omeškania za dobu 336 dní
vo výške l7,6% ročne zo sumy 22 968 32O.- Sk. Podaním zo dňa l7.5.2OO7 žalobca v časti
l 7l6 646.- Sk zobral žalobu späť, a preto súd v tejto časti v súlade s ust. § 96 ods. l O.s.p.
konanie zastavil. Žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil úrok z omeškania vo výške
ll% p.a., čo predstavuje sumu 2 325 778.- Sk. Žalobca uplatnil svoj nárok podľa § 24 ods. 6
zák. č. 92/l99l Zb., podľa ktorého je dlhopis FNM, vrátane jeho výnosov, splatný dňa
3l.l2.2OOO. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca bol ku dňu
2.l2.2OOl vlastníkom l677 ks dlhopisov FNM, za ktoré mu žalovaný po odpočítaní poplatkov
spojených s vyplatením dlhopisov vyplatil dňa 2.l2.2OOl celkom 22 973 28O.- Sk, t.j.
24 Obo l99/2OO7
l3 74O.- Sk za jeden dlhopis, vrátane výnosu. Podľa ust. § 24 ods. 6 zák. č. 92/l99l Zb.
dlhopis definovaný v odseku 4 vrátane jeho výnosu je splatný 3l. decembra 2OOO. Fond ručí
za splatenie dlhopisov svojim majetkom. Podľa ods. 7, dlhopis podľa odseku 4, ktorého
majiteľ dosiahol v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona vek 7O rokov a viac, je vrátane
jeho výnosu splatný 3l. decembra l997. Podľa ods. ll, dlhopis definovaný v odseku 4 vrátane
jeho výnosu, je fond povinný splatiť osobám uvedeným v odseku 3 a 9, a to najneskôr do
konca roka 2OOl, pričom podľa odseku 3, každý majiteľ kupónu, je oprávnený získať dlhopis
podľa § 22 ods. 2 v menovitej hodnote 10 000.- Sk a podľa odseku 9, dlhopis môže pred
dobou jeho splatnosti podľa odseku 6 nadobudnúť do vlastníctva každá fyzická osoba
a právnická osoba. Základnou otázkou splatnosti dlhopisov s dôsledkom aj vzniku povinnosti
týmto dňom dlhopisy vyplatiť, rieši ustanovenie § 24 ods. 6. Názor žalovaného, že
ustanovenie odseku ll, je možné spájať len so znením odseku 6, nemá žiadnu oporu v celkovej
koncepcii zák. č. 92/l99l Zb. Keďže privatizácia majetku štátu vymedzená zák. č. 92/l99l Zb.,
bola čo do rozsahu a dĺžky trvania mimoriadne náročná, dotýkala sa veľkého množstva osôb
a na jej realizáciu boli potrebné značné finančné prostriedky, zákon nemohol opomenúť
stanovenie doby, kedy ja nutné túto privatizáciu ukončiť. K vymedzeniu tejto doby došlo
práve v ustanovení odseku ll tak, že sa to malo uskutočniť najneskôr do konca roku 2OOl.
Toto ustanovenie vôbec nerieši otázku splatnosti dlhopisov, lebo táto otázka už bola vyriešená
v predchádzajúcich ustanoveniach, ale vymedzuje jednak rozsah nárokov patriacich
majiteľovi dlhopisu, teda vyplatenie jeho menovitej hodnoty a jeho výnosy a jednak
vymedzuje osoby, ktorým tieto nároky majú byť vyplatené. Lehota splatnosti bola určená
v ustanoveniach odsekov 6 a 7. Žalovanému nič nebránilo ku dňu uvedenému v odsekoch
6 a 7 splniť svoju povinnosť, najmä, ak o vzniku tejto povinnosti, vedel už niekoľko rokov.
Povinnosť plniť zo strany žalovaného trvala nepretržite každý deň už po celý rok 2OOl
(ods. 6) resp. rok l998 a nasledujúce (ods. 7), keďže táto povinnosť mala byť splnená až ku
dňu 3l.l2.2OOO, resp. ku dňu 3l.l2.l997. Z hľadiska omeškania sa žalovaný dostal do
omeškania už dňom l.l.2OOl (ods. 6) , resp. l.l.l998 (ods. 7). Keďže podľa ust. § 24 ods. 4
zák. č. 92/1991 Zb. v platnom znení, dlhopis fondu je definovaný ako zaknihovaný cenný
papier a predmetom tohto sporu sú právne vzťahy, týkajúce sa týchto cenných papierov, ktoré
podľa § 9 ods. 3 O.s.p. krajské súdu rozhodujú ako súdy prvého stupňa, ako obchodné veci
bez zreteľa na to, či účastníci záväzkového vzťahu sú podnikatelia, bolo potrebné otázky
splnenia záväzku a dôsledky omeškania s jeho plnením posúdiť podľa ustanovení
Obchodného zákonníka. Podľa § 324 ods. l Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa
veriteľovi splní včas a riadne. Vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je
34 Obo l99/2OO7
riešený v ust. zák. č. 92/l99l Zb. v platnom znení tak, že žalobca ako veriteľ má voči
žalovanému ako dlžníkovi z titulu vlastníctva k dlhopisu právo na výplatu menovitej hodnoty
a výnosu tohto dlhopisu. Čas plnenia je určený ust. § 24 ods. 6 tohto zákona na deň
3l.l2.2OOO. S poukázaním na ust. § 335 a § 34O Obchodného zákonníka, žalovaný ako
dlžník mal možnosť splniť svoj záväzok hotovostným plnením, teda fyzickým odovzdaním
peňažného obnosu do rúk veriteľa, alebo zaplatením prostredníctvom banky. Keďže žalovaný
nesplnil svoj záväzok 3l.l2.2OOO, ale až 2.l2.2OOl dostal sa do omeškania v trvaní 336 dní.
Preto podľa § 369 ods. l Obchodného zákonníka, vzniklo žalobcovi právo na úroky
z omeškania o l% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 5O2 Obchodného
zákonníka. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške ll% p.a., pričom podľa výpisu
z webovej stránky NBS za rok 2OOl, bola priemerná úroková miera z úverov obchodných
bánk lO,22%. Keďže nárok uplatnený žalobcom, nepresahoval rozsah úroku z omeškania
v zmysle ustanovení § 396 a § 5O2 Obchodného zákonníka, súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie uplatneného úroku vo výške 2 325 778.- Sk. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § l42 ods. l O.s.p.
Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru krajský súd
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď posúdil predmet sporu ako obchodno-
právny vzťah, a nie ako občiansko-právny vzťah. Taktiež nezohľadnil zákonom určený čas na
splnenie záväzku žalovaného splatiť dlhopisy fondu oprávneným osobám podľa ust. § 24
ods. ll zák.č. 92/l99l Zb., ako aj skutočnosť, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania
vzhľadom na neposkytnutie potrebnej súčinnosti zo strany žalobcu. Žalobca ako veriteľ sa do
miesta sídla žalovaného ako dlžníka, v čase splnenia predmetných záväzkov (dňa
3l.l2.2OOO) nedostavil, aby tam peňažné plnenie prevzal a ani nevyzval žalovaného na
plnenie iným spôsobom. Žalovaný sa nemohol dostať do omeškania, pretože predmetné
záväzky splatil v zákonom stanovenom čase od 3l.l2.2OOO do konca roku 2OOl.
Prvostupňový súd sa súčasne nevysporiadal so skutočnosťou, že údajné nároky žalobcu neboli
relevantným spôsobom vyčíslené. Žalovaný namietal, že v spore mal konať samosudca
miestne príslušného krajského súdu.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol ako
nedôvodné a rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Ďalej zastáva názor, že
v predmetnej veci sa jedná o omeškanie dlžníka. Dlžníkom je emitent dlhopisu, teda FNM
44 Obo l99/2OO7
SR. Súhlasí s názorom žalovaného, že na daný prípad je potrebné aplikovať Občiansky
zákonník, ale napriek tomu je potrebné vychádzať z Občianskeho zákonníka iba ako zo
zákona všeobecného. Pred Občianskym zákonníkom, ako zákonom všeobecným, má prednosť
zákon č. 92/l99l Zb. ako zákon špeciálny. Opakovane poukazuje na jasný prejav vôle
zákonodarcu v ust. § 24 ods. ll zák. č. 92/l99l Zb., v ktorom iba určil najneskorší dátum
výplaty dlhopisu spolu s príslušenstvom. Má za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav
veci a rozhodol správnym a zákonným spôsobom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. e/ OSP, dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Žalovaný podal odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku, ktorou bol zaviazaný na
zaplatenie 2 325 778.- Sk a na náhradu trov konania v sume 272 895.- Sk. Krajský súd
v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom l.l.2OOl
s vyplatením dlhopisov žalobcovi, a preto žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania
v trvaní 336 dní, nakoľko žalovaný dlhopisy splatil až dňa 2.l2.2OOl.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom účastníkov konania, že daný prípad je
potrebné posúdiť ako občiansko-právny vzťah, teda podľa Občianskeho zákonníka. Najvyšší
súd Slovenskej republiky poukazuje na právny názor dovolacieho senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý vyslovil vo svojich rozhodnutiach vydaných dňa 26. októbra 2006
v skutkovo a právne totožných sporoch, ktoré sa líšia iba výškou žalovanej pohľadávky.
Vyplýva z neho, že výkladom ustanovení ods. 6 a 11 § 24 zákona, dospel k záveru, že
dlhopisy fondu, vrátane výnosu z nich boli splatné 31.12.2000, preto ak žalovaný splatil
menovitú hodnotu a výnos z dlhopisov až po uplynutí tejto doby, počnúc dňom 1.1.2OO1 sa
dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a veriteľom vzniklo právo na úrok
z omeškania. Uložením povinnosti fondu splatiť dlhopis najneskôr do konca roku 2OO1
zákonodarca iba vymedzil čas trvania tejto formy privatizácie.
Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že v čase splatnosti pohľadávok, prišiel na
zákonné miesto ich plnenia a poskytol tak súčinnosť k ich splneniu.
54 Obo l99/2OO7
Podľa ust. § 559 ods. l Občianskeho zákonníka splnením dlh zaniká. Dlh má byť
splnený riadne a včas, teda spôsobom ako je dohodnutý v zmluve, alebo ustanovené právnym
predpisom. Splnenie dlhu (solúcia) je právna skutočnosť, spôsobujúca zánik práv
a povinností, resp. právneho pomeru. Je to právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi
na určitom mieste, dohodnutým spôsobom a v čase zročnosti pohľadávky, to, čo bolo
predmetom jeho povinnosti. Podľa povahy plnenia, bude splnenie spočívať buď len v úkone
dlžníka, alebo bude k nemu potrebné aj spolupôsobenie veriteľa. Plnenie je riadne, ak je
v súlade so zmluvou alebo s právnymi predpismi, je v dohodnutom množstve a kvalite
zodpovedajúcej dohode alebo predpisom. Dlh treba splniť predovšetkým na tom mieste, ktoré
za miesto plnenia určila dohoda účastníkov. Miesto splnenia sa môže v dohode uviesť, alebo
vyplýva z obsahu zmluvy. Ak nie je miesto splnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo
dlžníka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že krajský súd neskúmal, či žalobca
v čase splatnosti dlhopisov prišiel na zákonné miesto ich plnenia a poskytol tak súčinnosť
k ich splneniu.
Vzhľadom na to, že prvostupňový súd sa touto námietkou žalovaného nezaoberal,
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave v napadnutej časti
zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie, s tým, aby doplnil dokazovanie v uvedenom
smere.
V novom rozhodnutí podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne krajský súd aj o trovách
odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 26. júna 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: