Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/199/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E.K., M.X., Š., zast. JUDr.

G.A., N.X., B., proti žalovanému: Fond národného majetku Slovenskej republiky,

Drieňová 27, 821 01 Bratislava, zast. JUDr. Š.D., advokát, Advokátka kancelária, M.X.,

B.B., o zaplatenie 2 325 778.- Sk, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č.k. 3 Cb 87/O4-l2O zo dňa 6. júna 2OO7, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

3 Cb 87/O4-l2O zo dňa 6. júna 2OO7 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom konanie v sume l 7l6 646.- Sk

zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 325 778.- Sk a 272 895.- Sk

na náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že žalobou podanou dňa 27.ll.2OO3, si žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na

zaplatenie 4 O42 424.- Sk. Žalovaná suma predstavuje úrok z omeškania za dobu 336 dní

vo výške l7,6% ročne zo sumy 22 968 32O.- Sk. Podaním zo dňa l7.5.2OO7 žalobca v časti

l 7l6 646.- Sk zobral žalobu späť, a preto súd v tejto časti v súlade s ust. ods. l

konanie zastavil. Žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil úrok z omeškania vo výške

ll% p.a., čo predstavuje sumu 2 325 778.- Sk. Žalobca uplatnil svoj nárok podľa § 24 ods. 6

zák. č. 92/l99l Zb., podľa ktorého je dlhopis FNM, vrátane jeho výnosov, splatný dňa

3l.l2.2OOO. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca bol ku dňu

2.l2.2OOl vlastníkom l677 ks dlhopisov FNM, za ktoré mu žalovaný po odpočítaní poplatkov

spojených s vyplatením dlhopisov vyplatil dňa 2.l2.2OOl celkom 22 973 28O.- Sk, t.j.

24 Obo l99/2OO7

l3 74O.- Sk za jeden dlhopis, vrátane výnosu. Podľa ust. § 24 ods. 6 zák. č. 92/l99l Zb.

dlhopis definovaný v odseku 4 vrátane jeho výnosu je splatný 3l. decembra 2OOO. Fond ručí

za splatenie dlhopisov svojim majetkom. Podľa ods. 7, dlhopis podľa odseku 4, ktorého

majiteľ dosiahol v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona vek 7O rokov a viac, je vrátane

jeho výnosu splatný 3l. decembra l997. Podľa ods. ll, dlhopis definovaný v odseku 4 vrátane

jeho výnosu, je fond povinný splatiť osobám uvedeným v odseku 3 a 9, a to najneskôr do

konca roka 2OOl, pričom podľa odseku 3, každý majiteľ kupónu, je oprávnený získať dlhopis

podľa § 22 ods. 2 v menovitej hodnote 10 000.- Sk a podľa odseku 9, dlhopis môže pred

dobou jeho splatnosti podľa odseku 6 nadobudnúť do vlastníctva každá fyzická osoba

a právnická osoba. Základnou otázkou splatnosti dlhopisov s dôsledkom aj vzniku povinnosti

týmto dňom dlhopisy vyplatiť, rieši ustanovenie § 24 ods. 6. Názor žalovaného, že

ustanovenie odseku ll, je možné spájať len so znením odseku 6, nemá žiadnu oporu v celkovej

koncepcii zák. č. 92/l99l Zb. Keďže privatizácia majetku štátu vymedzená zák. č. 92/l99l Zb.,

bola čo do rozsahu a dĺžky trvania mimoriadne náročná, dotýkala sa veľkého množstva osôb

a na jej realizáciu boli potrebné značné finančné prostriedky, zákon nemohol opomenúť

stanovenie doby, kedy ja nutné túto privatizáciu ukončiť. K vymedzeniu tejto doby došlo

práve v ustanovení odseku ll tak, že sa to malo uskutočniť najneskôr do konca roku 2OOl.

Toto ustanovenie vôbec nerieši otázku splatnosti dlhopisov, lebo táto otázka už bola vyriešená

v predchádzajúcich ustanoveniach, ale vymedzuje jednak rozsah nárokov patriacich

majiteľovi dlhopisu, teda vyplatenie jeho menovitej hodnoty a jeho výnosy a jednak

vymedzuje osoby, ktorým tieto nároky majú byť vyplatené. Lehota splatnosti bola určená

v ustanoveniach odsekov 6 a 7. Žalovanému nič nebránilo ku dňu uvedenému v odsekoch

6 a 7 splniť svoju povinnosť, najmä, ak o vzniku tejto povinnosti, vedel už niekoľko rokov.

Povinnosť plniť zo strany žalovaného trvala nepretržite každý deň už po celý rok 2OOl

(ods. 6) resp. rok l998 a nasledujúce (ods. 7), keďže táto povinnosť mala byť splnená až ku

dňu 3l.l2.2OOO, resp. ku dňu 3l.l2.l997. Z hľadiska omeškania sa žalovaný dostal do

omeškania už dňom l.l.2OOl (ods. 6) , resp. l.l.l998 (ods. 7). Keďže podľa ust. § 24 ods. 4

v platnom znení, dlhopis fondu je definovaný ako zaknihovaný cenný

papier a predmetom tohto sporu sú právne vzťahy, týkajúce sa týchto cenných papierov, ktoré

podľa krajské súdu rozhodujú ako súdy prvého stupňa, ako obchodné veci

bez zreteľa na to, či účastníci záväzkového vzťahu sú podnikatelia, bolo potrebné otázky

splnenia záväzku a dôsledky omeškania s jeho plnením posúdiť podľa ustanovení

. Podľa ods. l záväzok zanikne, ak sa

veriteľovi splní včas a riadne. Vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je

34 Obo l99/2OO7

riešený v ust. zák. č. 92/l99l Zb. v platnom znení tak, že žalobca ako veriteľ má voči

žalovanému ako dlžníkovi z titulu vlastníctva k dlhopisu právo na výplatu menovitej hodnoty

a výnosu tohto dlhopisu. Čas plnenia je určený ust. § 24 ods. 6 tohto zákona na deň

3l.l2.2OOO. S poukázaním na ust. a O , žalovaný ako

dlžník mal možnosť splniť svoj záväzok hotovostným plnením, teda fyzickým odovzdaním

peňažného obnosu do rúk veriteľa, alebo zaplatením prostredníctvom banky. Keďže žalovaný

nesplnil svoj záväzok 3l.l2.2OOO, ale až 2.l2.2OOl dostal sa do omeškania v trvaní 336 dní.

Preto podľa ods. l , vzniklo žalobcovi právo na úroky

z omeškania o l% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 5O2 Obchodného

zákonníka. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške ll% p.a., pričom podľa výpisu

z webovej stránky NBS za rok 2OOl, bola priemerná úroková miera z úverov obchodných

bánk lO,22%. Keďže nárok uplatnený žalobcom, nepresahoval rozsah úroku z omeškania

v zmysle ustanovení a O2 , súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie uplatneného úroku vo výške 2 325 778.- Sk. O trovách konania rozhodol podľa

ust. § l42 ods. l

Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý

rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru krajský súd

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď posúdil predmet sporu ako obchodno-

právny vzťah, a nie ako občiansko-právny vzťah. Taktiež nezohľadnil zákonom určený čas na

splnenie záväzku žalovaného splatiť dlhopisy fondu oprávneným osobám podľa ust. § 24

ods. ll zák.č. 92/l99l Zb., ako aj skutočnosť, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania

vzhľadom na neposkytnutie potrebnej súčinnosti zo strany žalobcu. Žalobca ako veriteľ sa do

miesta sídla žalovaného ako dlžníka, v čase splnenia predmetných záväzkov (dňa

3l.l2.2OOO) nedostavil, aby tam peňažné plnenie prevzal a ani nevyzval žalovaného na

plnenie iným spôsobom. Žalovaný sa nemohol dostať do omeškania, pretože predmetné

záväzky splatil v zákonom stanovenom čase od 3l.l2.2OOO do konca roku 2OOl.

Prvostupňový súd sa súčasne nevysporiadal so skutočnosťou, že údajné nároky žalobcu neboli

relevantným spôsobom vyčíslené. Žalovaný namietal, že v spore mal konať samosudca

miestne príslušného krajského súdu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol ako

nedôvodné a rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Ďalej zastáva názor, že

v predmetnej veci sa jedná o omeškanie dlžníka. Dlžníkom je emitent dlhopisu, teda FNM

44 Obo l99/2OO7

SR. Súhlasí s názorom žalovaného, že na daný prípad je potrebné aplikovať Občiansky

zákonník, ale napriek tomu je potrebné vychádzať z iba ako zo

zákona všeobecného. Pred , ako zákonom všeobecným, má prednosť

zákon č. 92/l99l Zb. ako zákon špeciálny. Opakovane poukazuje na jasný prejav vôle

zákonodarcu v ust. § 24 ods. ll zák. č. 92/l99l Zb., v ktorom iba určil najneskorší dátum

výplaty dlhopisu spolu s príslušenstvom. Má za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav

veci a rozhodol správnym a zákonným spôsobom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

podľa bez nariadenia pojednávania podľa , dospel

k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Žalovaný podal odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku, ktorou bol zaviazaný na

zaplatenie 2 325 778.- Sk a na náhradu trov konania v sume 272 895.- Sk. Krajský súd

v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom l.l.2OOl

s vyplatením dlhopisov žalobcovi, a preto žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania

v trvaní 336 dní, nakoľko žalovaný dlhopisy splatil až dňa 2.l2.2OOl.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom účastníkov konania, že daný prípad je

potrebné posúdiť ako občiansko-právny vzťah, teda podľa . Najvyšší

súd Slovenskej republiky poukazuje na právny názor dovolacieho senátu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorý vyslovil vo svojich rozhodnutiach vydaných dňa 26. októbra 2006

v skutkovo a právne totožných sporoch, ktoré sa líšia iba výškou žalovanej pohľadávky.

Vyplýva z neho, že výkladom ustanovení ods. 6 a 11 § 24 zákona, dospel k záveru, že

dlhopisy fondu, vrátane výnosu z nich boli splatné 31.12.2000, preto ak žalovaný splatil

menovitú hodnotu a výnos z dlhopisov až po uplynutí tejto doby, počnúc dňom 1.1.2OO1 sa

dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a veriteľom vzniklo právo na úrok

z omeškania. Uložením povinnosti fondu splatiť dlhopis najneskôr do konca roku 2OO1

zákonodarca iba vymedzil čas trvania tejto formy privatizácie.

Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že v čase splatnosti pohľadávok, prišiel na

zákonné miesto ich plnenia a poskytol tak súčinnosť k ich splneniu.

54 Obo l99/2OO7

Podľa ust. ods. l splnením dlh zaniká. Dlh má byť

splnený riadne a včas, teda spôsobom ako je dohodnutý v zmluve, alebo ustanovené právnym

predpisom. Splnenie dlhu (solúcia) je právna skutočnosť, spôsobujúca zánik práv

a povinností, resp. právneho pomeru. Je to právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi

na určitom mieste, dohodnutým spôsobom a v čase zročnosti pohľadávky, to, čo bolo

predmetom jeho povinnosti. Podľa povahy plnenia, bude splnenie spočívať buď len v úkone

dlžníka, alebo bude k nemu potrebné aj spolupôsobenie veriteľa. Plnenie je riadne, ak je

v súlade so zmluvou alebo s právnymi predpismi, je v dohodnutom množstve a kvalite

zodpovedajúcej dohode alebo predpisom. Dlh treba splniť predovšetkým na tom mieste, ktoré

za miesto plnenia určila dohoda účastníkov. Miesto splnenia sa môže v dohode uviesť, alebo

vyplýva z obsahu zmluvy. Ak nie je miesto splnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo

dlžníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že krajský súd neskúmal, či žalobca

v čase splatnosti dlhopisov prišiel na zákonné miesto ich plnenia a poskytol tak súčinnosť

k ich splneniu.

Vzhľadom na to, že prvostupňový súd sa touto námietkou žalovaného nezaoberal,

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave v napadnutej časti

zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie, s tým, aby doplnil dokazovanie v uvedenom

smere.

V novom rozhodnutí podľa ust. rozhodne krajský súd aj o trovách

odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 26. júna 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: