Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7c7/376911.d03ecb.pdf
PDF · 127.59 KB
No categories available
6Obo/124/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Obo 124/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej
v právnej veci žalobcu: Č., a.s., V.,
IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. J., P. proti žalovanému: 1/ S., T., IČO: X. a proti
žalovanému: 2/ Š., bytom K., o zaplatenie 753 231,-- Sk s prísl., na odvolanie žalovaných
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. decembra 2003, č.k. 32 Cb 49/01-113, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 5. decembra 2006, č. k. 32Cb
49/01-113 sa m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ 45 192,-- Sk a žalovanému 2/ 25 600,-- Sk
náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozhodnutím uložil žalovaným spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 753 231,-- Sk so 17 % ročným úrokom z omeškania od
21. decembra 1999 do zaplatenia a 165 823,-- Sk náhradu trov konania s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému žalovanému.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca a R., a.s. uzatvorili poistnú zmluvu č.
600001987, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla V.. Pri prevádzke
motorového vozidla došlo 22. augusta 1999 k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný 2/. Na
základe hlásenia poistnej udalosti, poškodenia motorového vozidla, žalobca zaplatil svojmu
poistencovi 20. decembra 1999 poistné plnenie v sume 753 231,-- Sk. Podľa §101 a § 104
Občianskeho zákonníka premlčacia lehota začala plynúť 22. augusta 2000 a skončila 22.
augusta 2003. Na daný prípad sa aplikuje vyhláška č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje
rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Žalovaný 2/, vinník dopravnej nehody, bol trestným rozkazom č. 2 T
51/00 z 28. apríla 2000 zaviazaný zaplatiť poškodenému R. škodu v sume 64 739,30,-- Sk, čo
predstavuje rozdiel medzi vzniknutou škodou a čiastkou, ktorá bola žalobcovi zaplatená
poisťovňou. Žalobca a žalovaný 1/ výšku vzniknutej škody nikdy nespochybňovali.
Súd prvého stupňa rozhodol na základe zisteného skutkového stavu
s nasledovným odôvodnením. Žalobca voči žalovaným uplatnil regresnú náhradu. Žalobca
zaplatil poškodenému škodu, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný
2/, čo bolo preukázané šetrením, a preto má nárok voči žalovanému 1/ a 2/ na regresnú
náhradu podľa § 788 a nasl. Obchodného zákonníka. Ak žalovaný 2/ nesplnil voči
žalovanému 1/ nahlasovaciu povinnosť o vzniku poistnej udalosti do 15 dní podľa § 10 ods.
1 cit. vyhlášky, je len vecou žalovaného 1/, aby uplatnil voči žalovanému 2/ náhradu škody,
ak mu vznikla škoda. V tomto smere pokladal obranu žalovaného 1/ voči žalobcovi za
nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa úspešnosti žalobcu v konaní v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu podali obaja žalovaní odvolanie.
Žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci a v dôsledku toho vydal nesprávne rozhodnutie.
Uviedol, že škodu vyčíslenú žalobcom v sume 753 231,-- Sk spôsobil žalovaný 2/ prevádzkou
motorového vozidla, ktorý bol v čase vzniku škody zákonne poistený u žalovaného 1/.
Namietal, že nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania, pretože nenastal žiaden
konkrétne určený prípad uvedený vo vyhláške č. 423/1991 Zb., ktorá priamo upravovala
právo poškodeného uplatniť právo na náhradu škody. Písomne neodmietol žalobcovi
poskytnúť náhradu škody, a preto si ani nemohol žalobca priamo voči nemu uplatniť svoj
nárok na plnenie. Vrátenie dokladov žalobcovi prípisom z 3. januára 2000 z dôvodu, že
udalosť nie je oznámená škodcom, nemožno považovať za odmietnutie plnenia tak, ako to
uvádza ustanovenie § 9 vyhl. č. 423/1991 Zb. Poškodený nebol so žalovaným 1/ v právnom
vzťahu. Vznikol by osobitný právny vzťah s právnym nárokom na osobitné plnenie len vtedy,
ak by škodca - poistený škodu riadne a včas nahlásil, čo nesplnil. Ďalej namietal nesprávne
posúdenie plynutia premlčacej lehoty. Má za to, že v danom prípade lehota pre počítanie času
je určená § 106 Občianskeho zákonníka, je dvojročná a plynie odo dňa, kedy poškodený
vedel, kto za škodu zodpovedá a v akej výške. Nesúhlasil s priznaným príslušenstvom
z dôvodu, že na žalobcu prešlo podľa § 813 Občianskeho zákonníka právo len do výšky
vyplateného plnenia, a preto v rozpore s platnou judikatúrou R 27/77 zaviazal žalovaných na
príslušenstvo už od 21. decembra 1999. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa zmenil a žalobu zamietol a súčasne priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný 2/ v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Predovšetkým namietal premlčanie uplatneného nároku. Uviedol, že
žalobca z rozhodnutia Okresného súdu v Brezne sp. zn. 2T 51/00 z 28. apríla 2000 vedel, kto
škodu spôsobil a kto za ňu zodpovedá. Na regresný nárok sa vzťahuje všeobecná premlčacia
lehota podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Súd sa nevysporiadal ani s výškou škody na
havarovanom motorovom vozidle. Tvrdil, že likvidácia vozidla bola účelová a
neopodstatnená vzhľadom na rozsah poškodenia. Tiež sa nevysporiadal so skutočnosťou, že
v čase havarijnej udalosti mal vozidlo poistené v S., a.s. a súčasne tvrdil, že poistnú udalosť
nahlásil zákonnej poisťovni. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.
Odvolacieho pojednávania sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nezúčastnil
žalovaný 2/. Predvolanie na pojednávanie mal vykázané. Svoju neúčasť neospravedlnil.
Odvolací súd preto vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
v medziach odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolania žalovaných sú dôvodné.
Žalobca žalobou, ktorá došla súdu prvého stupňa 10. januára 2001 uplatnil proti
žalovanému 1/ právo na peňažné plnenie v sume 753 231,-- Sk s príslušenstvom, ktorú sumu
na základe nahlásenia poistnej udalosti zaplatil svojmu poistencovi (R.). Žalobca uplatnené
právo voči žalovanému 1/ odvodil poukazom na vyhlášku č. 423/1991 Zb., ktorou sa
ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, t.j. zo zákonného poistenia motorového vozidla škodcu.
Podľa obsahu spisu žalovaný 2/ spôsobil dopravnú nehodu 22. augusta 1999.
Vzhľadom na dátum vzniku poistnej udalosti, pri posudzovaní uplatneného nároku je
potrebné vychádzať zo zákonnej úpravy platnej v roku 1999, ktorou je vyhláška č. 423/1991
Zb. Tento právny predpis v § 7 upravoval právo poškodeného uplatniť právo na náhradu
škody voči poistiteľovi v taxatívne vymedzených prípadoch, a to: v prípade smrti poisteného
alebo zániku právnickej osoby (§ 3 ods. 4), ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu na
zdraví alebo usmrtením (§ 8) a keď poisťovňa odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo
jej časť (§ 9 ods. 2). Je nepochybné, že predpoklady uvedené v § 3 ods. 4 a § 8 nenastali.
Žalobca tvrdil, že žalovaný 1/ listom z 3. januára 2000 zn. OPM/VN (č.l. 5 spisu)
odmietol poškodenému nahradiť škodu. Podľa znenia textu tohto listu: „Vraciame Vám späť
Vami zaslanú dokumentáciu - refundáciu, nakoľko do dnešného dňa nie je hore uvedená PU
na našej pobočke evidovaná“, odvolací súd má za to, že uvedeným listom žalovaný 1/
oznámil, že jeho poistenec, žalovaný 2/, mu doposiaľ poistnú udalosť nenahlásil, a preto
nemôže preveriť opodstatnenosť požiadavky žalobcu. Žalovaný 1/ výslovne neodmietol ako
neopodstatnenú požiadavku právneho predchodcu žalobcu E., a.s., uvedenú v liste z 27.
decembra 1999, poskytnúť náhradu škody z poistnej udalosti, ktorá vznikla zavinením
žalovaného 2/.
Nie je daný potom priamy nárok poškodeného, resp. jeho poisťovni voči poisťovni
škodcu, ktorý za škodu zodpovedá v zmysle vyhlášky č. 423/1991 Zb.
Žalovanému 1/ zo zmluvy o zákonnom poistení v prípade vzniku poistnej udalosti
vzniká právna povinnosť poskytnúť poškodenému za svojho poistenca, ktorý škodu spôsobil,
náhradu škody len vtedy, ak jeho poistený (žalovaný 2/) mu poistnú udalosť nahlásil.
Žalovaný 1/ tvrdil, že žalovaný 2/ poistnú udalosť nenahlásil. Nahlásenie predmetnej poistnej
udalosti žalovaným 2/ v konaní nebola preukázaná. Preto žalovaný 1/ nemohol vstúpiť do
osobitného právneho vzťahu s poškodeným, resp. žalobcom a škodu spôsobenú žalovaným
2/ mu nahradiť.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný 1/ odôvodnene namietal v konaní nedostatok
pasívnej legitimácie. Súd prvého stupňa právny vzťah k žalovanému 1/ nesprávne právne
posúdil, keď konštatoval, že nie je rozhodné, či mu jeho poistený poistnú udalosť nahlásil.
Žalobca návrhom, ktorý došiel súdu prvého stupňa 3. marca 2003 si uplatnil právo na
peňažné plnenie v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako regresnú náhradu aj voči
žalovanému 2/. Žalovaný ako vodič motorového vozidla Š., EČ X spôsobil 22. augusta 1999
dopravnú nehodu, ktorou poistenému u žalobcu obchodnej spoločnosti R., a.s. spôsobil škodu
na jeho motorovom vozidle.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Je nepochybné, že poškodený sa dozvedel o žalovanom 2/ ako o škodcovi v deň
vzniku poistnej udalosti., t.j. 22. augusta 1999. O výške škody sa žalobca dozvedel
13. decembra 1999, kedy prevzal faktúru č. 3992944 z 8. decembra 1999 z opravovne
motorového vozidla M., P. (č.l. 60). Dňom 14 decembra 1999 začala plynúť dvojročná
premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škodu. Aj v prípade prerušenia plynutia
lehoty z dôvodu vedenia trestného konania, v ktorom žalovanému 2/ trestným rozkazom č. 2
T 51/00 z 28. apríla 2000 bolo uložené zaplatiť poškodenému 64 739,30,-- Sk, je nepochybné,
že žalobca voči žalovanému 2/ regresnú náhradu uplatnil po uplynutí dvojročnej premlčacej
lehoty. Pretože žalovaný 2/ v konaní vzniesol námietku premlčania, nemôže súd uplatnený
priznať.
Ak súd prvého stupňa napriek vznesenej námietke premlčania žalovaným 2/ jeho
písomným podaním z 3. júna 2005 (č.l. 25) priznal žalobcovi premlčanú pohľadávku
uplatnenú predmetnou žalobou, tak nerozhodol voči žalovanému 2/ vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov napadnuté
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zmenil a žalobu voči obom žalovaným zamietol
Žalovaní boli v konaní úspešní, a preto majú právo na náhradu trov konania (§ 142
ods. 1 v spojení s § 224 ods. ods. 1 a 2 O.s.p.) Žalovanému 1/ vznikli trovy zaplatením
súdneho poplatku za odvolanie v sume 45 192,-- Sk. Žalovanému 2/ vznikli trovy konania na
súde prvého stupňa za právne zastupovanie advokátom JUDr. Š. B. Advokátovi patrí
odmena za zastupovanie za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava na
zastupovanie a vyjadrenie k žalobe z 18. júla 2005 po 12 650,-- Sk za jeden úkon právnej
pomoci a paušálna náhrada hotových výdavkov 150,-- Sk za jeden úkon.
Spolu trovy konania žalovaného 2/ predstavujú sumu 25 600,-- Sk (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1,
§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 16. októbra 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová