Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f36/381166.c3dea3.pdf
PDF · 95.27 KB
No categories available
3Obdo/19/2007
Legal thesis Official
Najvyšší súd 3 Obdo 19/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V. MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery
Pepelovej, v právnej veci ţalobcu M., s. r. o., F., zastúpeného JUDr. A. Š.,
advokátom, T. proti ţalovanému Z.. + V.., spol. s r. o., S., zastúpenému
JUDr. Z.. K., D., o zaplatenie 245 210,30 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde v Ţiline pod sp. zn. 10Cb 295/03, na dovolanie ţalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Ţiline z 31. marca 2006 č. k. 20Cob/69/2006-141, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 31. marca 2006 č. k.
20Cob/69/2006-141 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Ţiline konanie o odvolaní zastavil
a nariadil vrátiť ţalobcovi súdny poplatok za odvolanie 14 512 Sk po právo-
platnosti uznesenia prostredníctvom prostredníctvom Daňového úradu Ţilina
I. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil
tým, ţe ţalobca podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v Ţiline, pričom si
s podaním odvolania nesplnil svoju poplatkovú povinnosť. Krajský súd ho postupom
podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia
výzvy zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 14 712 Sk. Súčasne ţalobcu
poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Výzva súdu z 2. marca 2006
bola doručená ţalobcovi 7. marca 2006 a právnemu zástupcovi ţalobcu 3. marca
2006. Na účet krajského súdu bol súdny poplatok pripísaný 24. marca 2006. Keďţe
posledným dňom lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol 17. marec 2006 (pri
doručení výzvy ţalobcovi), súdny poplatok za odvolanie v zákonom stanovenej
lehote zaplatený nebol. Krajský súd preto s poukazom na § 10 ods. 1 zák. č.
71/1992 Zb. konanie zastavil. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku
za odvolanie odôvodnil poukazom na § 11 ods. 3, ods. 4 a ods. .6 zák. č. 71/1992
Zb. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v spojení
Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie ţalobca. v odôvodnení dovolania
namietal vecnú príslušnosť krajského súdu ako súdu prvého stupňa v konaní
o vyrubenie súdneho poplatku a následkoch jeho nezaplatenia. Zastával názor, ţe
lehota uvedená v § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. je zákonnou procesnou lehotou,
ktorá v kaţdom prípade nemá vplyv na absolútny zánik práva zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 10 ods. 3 zák. č. 71/1992
Zb., ktoré pripúšťa právo zaplatiť súdny poplatok aţ do konca lehoty na podanie
odvolania. Ţalobca zaplatil predmetný súdny poplatok ešte pred vydaním uznesenia
o zastavení odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
prejednal dovolanie bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a zistil,
ţe dovolanie je dôvodné.
Ţalobca podal dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o zastavení
konania.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie
z. dôvodov uvedených v § 237 O.s.p. K vadám uvedeným v § 237 O.s.p. prihliada
dovolací súd z úradnej povinnosti, nakoľko ide o prípady závaţných vád konania.
Okrem iných ide o prípad, ak sa postupom súdu účastníkovi odňala moţnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť znemoţnenie realizácie tých procesných práv, ktoré účastníkovi
občianskeho súdneho konania priznáva zákon za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.
Ţalobca dovolanie odôvodnil tým, ţe odvolací súd zastavením odvolacieho
konania nesprávne aplikoval ustanovenia § 10 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. a porušil
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o vecnej príslušnosti súdu.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca podal odvolanie proti uzneseniu súdu
prvého stupňa. Nakoľko si s podaním odvolania nesplnil svoju poplatkovú povinnosť,
odvolací súd ho výzvou vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Súčasne ho poučil,
ţe ak súdny poplatok nebude v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatený, súd
konanie zastaví. Keďţe ţalobca v uvedenej lehote súdny poplatok nezaplatil,
odvolací súd napadnutým uznesením konanie zastavil.
V. konaní nie je sporné, ţe ţalobca súdny poplatok vo výške 14 712,- Sk
zaplatil 24. marca 2006, po uplynutí stanovenej lehoty.
Keďţe poplatok za odvolanie nebol zaplatený v stanovenej lehote, odvolací
súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle ustanovenia § 10
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Opomenul, ţe odvolací súd,
ktorý rozhoduje na základe podaného odvolania o napadnutom rozhodnutí,
v zmysle § 211 ods. 2 O.s.p. je povinný aplikovať ustanovenie § 154 O.s.p.
v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Nesporným je, ţe v čase vyhlásenia
rozhodnutia odvolacieho súdu poplatok za odvolanie bol zaplatený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o podanom odvolaní
vychádzal aj zo zásady, v zmysle ktorej, ak v konkrétnom prípade prichádzajú
do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, má byť uprednostnený ten, ktorý
zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných
práv fyzických a právnických osôb. V zmysle tejto zásady sú všetky orgány verejnej
moci povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou
garantovaných základných práv a slobôd (totoţne nález Ústavného súdu SR zo dňa
12.4.2007, sp. zn. II. ÚS 148/06).
Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadajúc na uvedený právny záver
interpretoval vzájomné prepojenie právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom
súdnom poriadku s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v prospech ţalovaného základného práva na súdnu ochranu
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Na základe uvedených skutočností dovolací
súd dospel k záveru, ţe procesným postupom odvolacieho súdu v konaní bola
ţalobcovi odňatá moţnosť realizácie procesných práv, ktoré mu dáva Občiansky
súdny poriadok, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1, ods. 2
O.s.p. zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Nestotoţnil sa však s námietkou ţalobcu o tom, ţe krajský súd nebol vecne
príslušný rozhodnúť vo veci vyrubenia súdneho poplatku a následkoch jeho
nezaplatenia. Vo veciach poplatkov, upravených zákonom o súdnych poplatkoch
rozhoduje ten orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon (§ 12 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. v. platnom znení).
Citované ustanovenie nedáva ţiadnu dispozíciu, kto má o zastavení súdneho
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku rozhodovať. Preto platí všeobecná
úprava, obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku, podľa ktorej o odvolaní
rozhoduje odvolací súd. Rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania nie je
rozhodnutím o novom predmete konania, ale rozhodnutím o odvolaní proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Účastníkovi sa právo na podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa neodňalo, pretoţe mal moţnosť ho podať a aj ho
podal.
O trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí
o veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V. Bratislave dňa 10. júla 2008
JUDr. Beata Miničová, V... r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová