Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a79/372933.f455bc.pdf
PDF · 110.75 KB
No categories available
6Obo/233/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Obo 233/2007
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V., s.r.o., Č.X., P.-S.,
Česká republika, (predtým S. s.r.o.), zastúpeného advokátom JUDr. S.J., D.X., B. proti
žalovanému: F.P.-A., Z.X., B., o zaplatenie 24 268,-- Sk s prísl., na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2007, č. k. 17Cb/150/2003-104,
takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2007, č. k.
17Cb/150/2003-104 sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 24 268,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od
25. septembra 2003 do zaplatenia a 7 040,-- Sk náhradu trov konania.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia účastníci konania uzavreli 7. novembra 2002 licenčnú
zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V článku II. zmluvy sa dohodli
o poskytnutí nevýhradnej licencie žalovanému na územie okresu B. 1 na používanie
ochranných známok S.C., C.C., priemyselného vzoru (Reklamný jedálny lístok) a know how,
ktoré sa viaže k prezentácii reklám a inzercie prostredníctvom jedálnych lístkov, spôsobom
a za podmienok uvedených v zmluve. Za poskytnutie týchto práv sa žalovaný zaviazal
zaplatiť odplatu špecifikovanú v článku VII. zmluvy. V článku III. boli dohodnuté ďalšie
povinnosti zmluvných strán v oblasti výcviku, poradenstva, štatistiky, ochranných známok,
vzoru a propagácie. V článku VII. sa dohodli o povinnosti žalovaného zaplatiť licenčný
poplatok vo výške 15 % z obratu, ktorý dosiahne pri výkone podnikateľskej činnosti. Do
výšky obratu rozhodného pre výpočet licenčného poplatku sa zahrnú aj všetky bártrové
obchody, realizované žalovaným. Žalobca listom z 21. mája 2003 upozornil žalovaného na
chýbajúce doklady a bol vyzvaný na ich zaslanie, a to inzertné zmluvy, dodacie listy,
potvrdenia o zaplatení zrážkovej dane a licenčného poplatku za dva mesiace a bol vyzvaný na
doplatenie licenčného poplatku z doposiaľ nezaplatených inzercií.
Súd prvého stupňa napokon rozhodol s odôvodnením, že žalovaný sa dobrovoľne
predmetnou zmluvou zaviazal na plnenie povinností. Z predložených dôkazov, z vykonaného
dokazovania a výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že žalovaný porušil zmluvné
podmienky, na ktoré bol žalobcom upozorňovaný a vyzvaný na odstránenie. Nezaslal
žalobcovi chýbajúce inzertné zmluvy a podklady. Preto má žalobca právo na licenčné
poplatky v zmysle článku VII. zmluvy. Žalobou uplatnené právo riadne osvedčil. Právo
pozostáva z nezaplatených licenčných poplatkov či už reálne vyčíslených vo výške
13 126,-- Sk alebo predpokladaných za nedodané podklady vo výške 11 142,-- Sk, celkom
24 268,-- Sk spolu s uplatneným príslušenstvom pohľadávky, ktoré je v súlade s § 369
a § 502 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie. Namietal, že krajský
súd sa vôbec nezaoberal námietkami uvedenými v odpore proti vydanému platobnému
rozkazu. V nich poukazoval na nerovné postavenie zmluvných strán, na nemožnosť splnenia
svojich prijatých záväzkov a na bezdôvodné odmietnutie navrhovaného dôkazu svedeckej
výpovede pána K., čím chcel súdu preukázať, že žiaden z tzv. licenčných partnerov zmluvné
podmienky nedokázal splniť. Súd prvého stupňa neodôvodnil ani jednu vznesenú
pripomienku ako celku alebo k jednotlivým jej ustanoveniam. Konkrétne námietku vyčíslenia
žalovanej sumy spolu z predpokladanej sumy za nedodané podklady, nerovnosť účastníkov
zmluvy a zabezpečovanie aktivít, ktoré považuje za rozpor s dobrými mravmi a tiež
skutočnosť, že žalovaný v rozpore so znením zmluvy poskytol licenciu v prvom obvode
mesta B. ešte ďalšiemu podnikateľskému subjektu. Má za to, že súd pochybil, keď považoval
licenčnú zmluvu za platne uzavretú a na jej základe ho zaviazal na plnenie v zmysle článku
VII. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol a súčasne
žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 písm. e/ O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
V prejednávanej veci žalobca sa domáha zaplatenia peňažnej pohľadávky v sume
24 268,-- Sk s príslušenstvom z titulu nezaplateného licenčného poplatku. Tvrdí, že uvedená
suma pozostáva z reálne vyčísleného licenčného poplatku v sume 13 126,-- Sk
a z predpokladaného licenčného poplatku v sume 11 142,-- Sk.
Žalobca svoj nárok voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy uzavretej 7. novembra
2002 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (zmluvy inominátnej) označenej
ako licenčná zmluva pre územie okresu B. 1.
Predmetom zmluvy v článku II. je záväzok žalobcu ako poskytovateľa poskytnúť
žalovanému ako nadobúdateľovi licenciu na používanie medzinárodnej ochrannej známky
S.C., kombinovanej ochrannej známky S.C., priemyselného vzoru pod názvom „Reklamný
jedálny lístok“, know how, ktoré sa viaže k prezentácii reklám a inzercie prostredníctvom
jedálnych lístkov, spôsobom a za podmienok uvedených v tejto Zmluve.
V článku VII. zmluvné strany dohodli licenčné poplatky. Podľa obsahu tohto článku
licenčný poplatok bol jednak určený pevnou sumou 18 000,-- Sk a 23% DPH
ako jednorazová záloha (bod 1) a jednak bol určený spôsob tvorby výšky poplatku (bod 3).
Žalobca v žalobe poukázal na upomienku z 21. mája 2003, ktorá tvorila prílohu žaloby
(č.l. 22) adresovanú žalovanému, v ktorom ho vyzval na zaplatenie licenčného poplatku
podľa uvedeného článku za marec a apríl 2003 v sume 13 126,-- Sk, avšak či pred podaním
žaloby vyzval žalovaného aj na zaplatenie sumy 11 142,-- Sk, ktorú si v žalobe uplatňuje,
nie je zrejmé.
Žalovaný od počiatku namietal, že spôsob určenia výšky licenčného poplatku je
nejasný a neurčitý, a preto je neplatný. Tiež namietal, že uzavretím predmetnej zmluvy sa
dostal do omylu. Po uzavretí zmluvy v krátkom čase zistil, že vlastné náklady vysoko
prevyšujú zisk a že vlastne utrpel nielen finančné straty, ale aj morálnu ujmu spojenú
s výkonom činnosti, ktorá bola predmetom licenčnej zmluvy. Súčasne poukázal na spôsoby
podnikateľskej činnosti žalobcu a na rovnako postihnuté iné osoby, ktoré ako svedkov
navrhol, aby boli v konaní vypočuté.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí robiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
To znamená, že neplatnosť právneho úkonu spôsobuje nedostatok určitosti
a zrozumiteľnosti prejavu vôle.
Súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal s namietanou
neplatnosťou časti zmluvy týkajúcej sa určenia výšky licenčného poplatku, uvedenej v článku
VII. bod 3. V tejto časti zmluvy je uvedené, že nadobúdateľ uhradí poskytovateľovi licenčný
poplatok vo výške 15 % z obratu, ktorý dosiahne pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.
Do výšky obratu rozhodného na výpočet licenčného poplatku sa zahrnú aj všetky bártrové
obchody, realizované nadobúdateľom.
Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že uvedený spôsob, akým sa určí výška
licenčného poplatku bez bližšieho objasnenia, nie je zrozumiteľný a nie je ani jasný. Hoci
žalovaný namietal nezrozumiteľnosť a nejasnosť spôsobu určenia poplatku, súd prvého stupňa
túto skutočnosť neposúdil, a to napriek tomu, že výška licenčného poplatku je základom pre
rozhodnutie v prejednávanej veci. V tejto súvislosti bude potrebné posúdiť,
či dohoda o cene neodporuje zásadám poctivého obchodného styku (§ 18 Obchodného
zákonníka) vzhľadom na vytýkaný charakter podnikateľskej činnosti žalobcu a obťažnosť
plnenia podnikateľskej činnosti zo strany žalovaného, vykonávanej podľa predmetnej
licenčnej zmluvy. V tejto súvislosti bude potrebné objasniť zo strany žalobcu účel smernice
č. 3 (č. l. 87).
Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd prvého stupňa mal za preukázané porušenie
zmluvných podmienok žalovaným. Súd však neuviedol, aké konkrétne podmienky žalovaný
porušil a akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov riadil, keď nárok žalobcu na
zaplatenie licenčných poplatkov pokladal za dôvodný. Tiež neposúdil správnosť výšky
poplatku namietanú žalovaným.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd okrem iného stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.
V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle uvedeného
ustanovenia. Absentuje vyhodnotenie dôkazov, na základe ktorých rozhodol. Takéto
rozhodnutie potom nie je preskúmateľné, čo je dôvodom pre jeho zrušenie.
Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie nemá doposiaľ právny podklad
vo vykonanom dokazovaní, a preto je vydané predčasne. Preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky ho podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere a vo
veci opäť rozhodne. V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 17. októbra 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová