Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/22/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členiek JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenaurovej v právnej

veci žalobcu: Krajský prokurátor v N., so sídlom K. P. N., D., N. proti žalovaným: l/

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v N., so sídlom K., N., 2/ V. S. s.r.o., so sídlom B.,

IČO: X., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného v l/ rade č. LIC-24-18/2006 zo dňa 9.8.2006

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -53 zo dňa 27.

novembra 2007, takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -53 zo dňa 27. novembra 2007 zmeňuje tak, že rozhodnutie žalovaného

1/ č. LIC-24-18/2006 zo dňa 9.8.2006 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcu

domáhal preskúmania rozhodnutia č. LIC-24-18/2006 zo dňa 9.8.2006, ktorým žalovaný 1/

udelil žalovanému 2/ licenciu na prevádzkovanie strážnej služby v rozsahu § 3 písm. a/ až h/

o súkromnej bezpečnosti (ďalej len zákon o súkromnej bezpečnosti

alebo zákon). Súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie a postup

správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti,

pričom poukázal na konkrétne ustanovenia zákona upravujúce vznik oprávnenia

prevádzkovať bezpečnostnú službu, v zmysle ktorých žalovaný 1/ pri rozhodovaní

postupoval.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktorým namietal, že súd

sa napriek argumentácii uvedenej v žalobe, že spoločnosť V. S., s. r. o. , ktorá vznikla

až po tom, čo sa právoplatne končilo správne konanie o udelení licencie a teda v tomto konaní

vedenom Krajským riaditeľstvom PZ v N. pod č. LIC-24/2006 trvajúcom od 13. júla 2006 do

14. augusta 2006 nemala spôsobilosť byť účastníkom konania, nemala procesnú spôsobilosť

a ani spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti, s týmto tvrdením nevysporiadal. Podľa jeho

názoru zo znenia § 10 ods. 1 zákona nemožno odvodiť, že takáto právnická osoba, ktorá

nevznikla, nemá procesnú spôsobilosť a nemá ani spôsobilosť byť účastníkom konania, môže

byť účastníkom správneho konania. Trval na tom, že nemožno udeliť licenciu na

prevádzkovanie bezpečnostnej služby subjektu, ktorý neexistuje. Poukázal na ustanovenie §

14 Správneho poriadku upravujúce otázku procesnej spôsobilosti a spôsobilosti byť

účastníkom správneho konania, ktoré s poukazom na § 94 odsek 1 zákona platí

aj pre konanie, ktorého predmetom je udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej

služby.

Nesúhlasil s názorom, že v predmetnej veci je treba postupovať podľa zásady

„lex specialis derogat legi generali“, t. j., že osobitný zákon, ktorým je zákon o súkromnej

bezpečnosti má prednosť pred zákonom všeobecným, ktorým je v tomto prípade Obchodný

zákonník, pretože otázkam účastníka konania podľa § 14 Správneho poriadku, právnej

subjektivity právnických osôb podľa a nasl. a k otázke vzniku

obchodných spoločností podľa zákon o súkromnej bezpečnosti

nemá žiadne špeciálne ustanovenia.

Krajskému súdu tiež vytýkal, že sa nevysporiadal s namietaným postupom správneho

orgánu, ktorý na posúdenie spoľahlivosti subjektu, ktorý ešte nevznikol, žiadal v rozpore

s ustanoveniami § 12 odsek 1, § 14 odsek 1 písmeno g/, odsek 3, odsek 5 a § 27 odsek

1 zákona o súkromnej bezpečnosti vyjadrenia od príslušných útvarov Policajného zboru,

štátnych orgánov a Slovenskej informačnej služby, ale vo vzťahu k jedinému spoločníkovi

žiadateľa V., so sídlom v B., na posúdenie jeho spoľahlivosti neurobil ani jeden jediný úkon,

hoci tak v zmysle § 32 Správneho poriadku urobiť mal.

Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol zmeniť a napadnuté rozhodnutie žalovaného 1/

zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie.

Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na ustanovenie § 10 ods. 2

zákona o súkromnej bezpečnosti, ktorý sa vzťahuje, ako na právnické osoby už existujúce,

tak aj na právnické osoby, ktoré boli založené zmysle , ale neboli

ešte zapísané do obchodného registra. Táto skutočnosť je tiež vyjadrená v ustanovení § 23

ods. 2 písm. c/ a d/ zákona o súkromnej bezpečnosti, kde je uvedené, že právnická osoba

k žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby pripojí zmluvu alebo

listinu o založení právnickej osoby s osvedčením pravosti podpisov, alebo u osôb zapísaných

v obchodnom registri výpis s osvedčením pravosti podpisov, alebo u osôb zapísaných

v obchodnom registri výpis obchodného registra nie starší ako tri mesiace. Pripomenul

tiež ustanovenie § 14 Správneho poriadku, ktoré definuje účastníka konania pričom nevylúčil,

že osobitné predpisy môžu upravovať tento pojem odchýlne resp. priznať takéto postavenie

aj tomu, na koho sa vymedzenie v § 14 ods. 1 nevzťahuje. V súlade s tým priznal

novozaloženej spoločnosti V. S., s.r.o., postavenie účastníka konania vo veci udelenia licencie

na prevádzkovanie bezpečnostnej služby.

Zdôraznil, že pred vydaním rozhodnutia o udelení licencie na prevádzkovanie

bezpečnostnej služby vykonal všetky úkony, ktoré mu zákon o súkromnej bezpečnosti

pri posudzovaní spoľahlivosti ukladá a v zmysle jeho § 12 ods. 1 s poukazom na ustanovenie

§ 14 a § 27 odsek 1 posudzovalo podmienky udelenia licencie právnickej osobe s dôrazom

na splnenie podmienok fyzickej osoby, ktorá bola jej štatutárnym orgánom. Vo všetkých

žiadostiach o posúdenie spoľahlivosti uvádzal ako žiadateľa právnickú osobu, s uvedením

osoby, ktorá za spoločnosť konala. Vyjadrenia dotknutých orgánov sa týkali len preverovania

spoľahlivosti a bezúhonnosti fyzickej osoby – štatutárneho orgánu spoločností V. S., s.r.o.

a nie právnickej osoby, ktorá bola založená zakladateľskou listinou Z uvedeného vyplýva,

že krajské riaditeľstvo nežiadalo vyjadrenie spoľahlivosti k právnickej osobe, ktorá nebola

držiteľom žiadneho oprávnenia podnikať. Poukázal na to, že zákon o súkromnej bezpečnosti

neukladá povinnosť krajskému riaditeľstvu preverovať spoľahlivosť právnickej osoby, ktorá

je spoločníkom s majetkovým podielom v právnickej osobe žiadateľa. Rozsudok súdu prvého

stupňa navrhol potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

v intenciách podaného odvolania rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 246c veta prvá a § 214 ods. 1

) a dospel k záveru. že odvolanie je dôvodné.

V konaní nebol sporný skutkový stav zistený z obsahu pripojeného administratívneho

spisu žalovaného 1/ podľa ktorého žalovaný 2/ (v mene ktorého za štatutárny orgán

vystupoval Ing. P. P.) požiadal dňa 13.7.2006 o udelenie licencie na prevádzkovanie

bezpečnostnej služby, vlastnej ochrany alebo technickej služby. K žiadosti boli ako príloha

pripojené: odpis z registra trestov štatutárneho orgánu, čestné vyhlásenie, že u štatutárneho

orgánu nie je prekážka ustanovená v § 14 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti, posudok

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o spôsobilosti na poskytovanie služieb v oblasti

súkromnej bezpečnosti súkromnými bezpečnostnými službami, čestné vyhlásenie,

že právnická osoba nie je držiteľom iného oprávnenia podnikať okrem oprávnenia podnikať

podľa § 36 zákona o súkromnej bezpečnosti, kópia diplomu štatutárneho zástupcu

o absolvovaní vysokoškolského štúdia, fotokópia preukazu totožnosti. Po vykonanom šetrení

k spoľahlivosti žiadateľa o udelenie licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej

služby žalovaný l/ dňa 9.8.2006 rozhodol o žiadosti o udelenie licencie tak, že udelil licenciu

na prevádzkovanie strážnej služby v rozsahu podľa § 3 písm. a/ až h/ zákona o súkromnej

bezpečnosti žiadateľovi - právnickej osobe V. S., s.r.o., so sídlom B. 125. Toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 14.8.2006. Následne dňa 13.9.2006 štatutárny zástupca žalovaného

2/ doručil žalovanému l/ výpis z Obchodného registra Okresného súdu N. o zápise žalovaného

2/ do Obchodného registra dňom 7.9.2006. Pre nedostatky v postupe pri vydávaní

predmetného rozhodnutí žalovaného v l/ rade č. LIC-24-18/2006 zo dňa 9.8.2006 podal

žalobca podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov. Žalovaný v l/ rade protestu prokurátora nevyhovel a predložil ho podľa § 26 ods. 2

zákona o prokuratúre spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne

nadriadenému orgánu. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného

zboru, Úrad bezpečnostných služieb rozhodnutím č. PPZ-817-2/B-2007 zo 14.3.2007 protestu

prokurátora nevyhovelo.

Podľa štátne orgány

môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,

práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie

ich povinností.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti o udelení licencie

na prevádzkovanie bezpečnostnej služby rozhoduje krajské riaditeľstvo Policajného zboru

(ďalej len „krajské riaditeľstvo“) na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby sa vydáva na desať rokov, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti krajské riaditeľstvo udelí licenciu

na prevádzkovanie bezpečnostnej služby právnickej osobe, ktorá je spoľahlivá podľa § 14

ods. 1 písm. g/, ak tomu nebráni záujem vnútorného poriadku a bezpečnosti a

a) fyzická osoba alebo fyzické osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom alebo členmi

štatutárneho orgánu, spĺňajú podmienky ustanovené v § 11 ods. 1,

b) fyzická osoba, ktorá má najmenej 15% majetkový podiel v právnickej osobe, spĺňa

podmienky ustanovené v § 11 ods. 1 písm. d/ a e/,

c) z obchodného mena 9) právnickej osoby nevyplýva, že plní úlohy verejnej správy.

Podľa § 14 ods. 1 písm. g/ zákona o súkromnej bezpečnosti za spoľahlivú osobu

sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto podľa zistení ministerstva alebo krajského

riaditeľstva neposkytuje záruku, že bude pri vykonávaní činnosti podľa tohto zákona

dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí a iných

opatrení vydaných podľa tohto zákona a že bude činnosť podľa tohto zákona vykonávať

poctivo.

V zmysle § 23 zákona o súkromnej bezpečnosti koná krajské riaditeľstvo v konaní

o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby s právnickou osobou.

Podľa § 94 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti na rozhodovanie podľa tohto

zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne

skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom

nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi

a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Citovanými ustanoveniami sa žalovaný 2/ v dostatočnej miere neriadil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s dôvodmi podaného odvolania

a dospel k záveru, že právny názor, z ktorého vychádzal krajský súd nie je správny.

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že právne normy sú vyjadrené prostredníctvom

právneho jazyka, pri ktorom sa vychádza z predpokladu, že je jasný, zrozumiteľný,

jednoznačne formulovaný a v záujme konzistentnosti a stability právneho poriadku používa

správnu právnu terminológiu a využíva ustálené pojmy. Takýmito nepochybne sú legálne

definície, ktoré záväzne určujú a precizujú zmysel používaných pojmov a pokiaľ sú súčasťou

zákona, sú právne záväzné.

Ak teda zákon v ustanoveniach § 9 ods. 1, § 12 a § 23 používa pojem právnická osoba,

bolo potrebné vychádzať z právneho poriadku už existujúcej a ustálenej definície pojmu

právnická osoba, tak ako vyplýva z ustanovenia .

Podľa právnickými osobami sú:

a) združenia fyzických alebo právnických osôb,

b) účelové združenia majetku,

c) jednotky územnej samosprávy,

d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

ako lex generalis obsahuje všeobecnú úpravu právnických osôb

použiteľnú nielen pre tie právnické osoby, ktoré sa v ňom výslovne uvádzajú, ale aj pre tie

právnické osoby, ktoré sú upravené osobitými zákonmi a tiež pre obchodné spoločnosti

a družstvá.

Podľa právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané

do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon

neustanovuje ich vznik inak.

Vzhľadom na to, že v danom prípade sa žalovaný 2/ pri podaní žiadosti o udelenie

licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby identifikoval ako spoločnosť

s ručením obmedzeným, na okolnosti jeho založenia, vzniku a jeho ďalšieho pôsobenia

sa na neho vzťahovala úprava vyplývajúca z .

Podľa obchodná spoločnosť

(ďalej len "spoločnosť") je právnickou osobou založenou za účelom podnikania.

Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť

s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová

spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.

Podľa spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola

zapísaná do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra sa musí podať

do 90 dní od založenia spoločnosti (§ 57) alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje

živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie.

O spôsobilosti mať práva a povinnosti (právnej subjektivite) možno hovoriť len u tých

právnických osôb, ktoré vznikli spôsobom predpokladaným v zákone.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný 2/ v čase podania žiadosti nespĺňal

podmienku vyplývajúcu z ust. § 9 ods. resp. 12 ods. 1 zákona – nebol právnickou osobou

a preto bez osobitnej úpravy v tomto zákone (ako je tomu napr. v § 17 ods. 2 zákona

č. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neboli

predpoklady na to, aby s ním žalovaný 1/ konal, ako keby tomu tak bolo. V tomto smere

neobstojí argumentácia žalovaného, že postavenie účastníka konania možno priznať aj tomu,

na koho sa vymedzenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku vôbec nevzťahuje, nakoľko v zmysle

tejto všeobecnej úpravy správneho konania účastníkom správneho konania môže byť fyzická

alebo právnická osoba, ktorá má spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorú však

u právnických osôb možno odvodzovať len od okamihu vzniku právnickej osoby.

Tento záver o podmienení vzniku právnickej osoby zápisom do obchodného registra

nie je spôsobilá spochybniť ani námietka žalovaného 1/, poukazujúca na ust. § 23 ods. 1

písm. c/ zákona, podľa ktorého „právnická osoba v žiadosti o udelenie licencie uvedie

identifikačné číslo, ak je pridelené, z čoho vyvodil, že žiadosť môže podať aj právnická

osoba, ktorej nebolo ešte pridelené identifikačné číslo teda ešte nevznikla. Podľa názoru

odvolacieho súdu s poukazom na hore uvedené, pri absencii výslovnej špecifikácie tohto

postupu v zákonnej úprave, nemožno nahrádzať obsah pojmu „právnická osoba“ (s právnou

subjektivitou) obsahom pojmu „založená právnická osoba pred jej zápisom do obchodného

registra“ (t.j. bez právnej subjektivity).

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ustanovenie § 10 zákona upravuje otázky

vzniku oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu, ale nepredstavuje osobitnú úpravu

akéhosi „alternatívneho„ (k ) spôsobu vzniku a existencie

spoločnosti s ručením obmedzeným resp. inej „právnickej osoby“. Vzhľadom na to, že právny

poriadok nevylučuje vznik právnických osôb aj iným spôsobom ako zápisom do obchodného

registra, postup v zmysle § 10 zákona by v spojení s ust. 9 ods. 2 zákona (obsahujúcim pojem

„právnická osoba“ s už právne záväzne definovaným obsahom) mohol prichádzať do úvahy

len u takýchto už existujúcich právnických osôb.

Neobstojí ani argumentácia naznačujúca pre toto konanie využiteľnosť analógie

s ust. , ktorý upravuje povinnosť štatutárneho orgánu

resp. jeho členov oznámiť účastníkom záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov,

ktoré boli vykonané pred vznikom spoločnosti, predovšetkým pre diametrálnu odlišnosť

upravovaných oblastí verejného resp. súkromného práva, odhliadnuc od toho,

že už z nadpisu citovaného ustanovenia ako aj samotného textu vyplýva, že ide o konanie

pred vznikom spoločnosti t.j. v štádiu pred vznikom právnickej osoby, ktorej existencia

sa v citovaných ustanoveniach § 9 ods. 1, § 12 a § 23 zákona už predpokladá. Ani z tohto

ustanovenia však nemožno vyvodiť pre žalovaného 2/ žiadnu povinnosť konať o žiadosti

žiadateľa nespĺňajúceho zákonnú podmienku statusu právnickej osoby.

Odvolací súd naopak považoval za dôvodnú námietku žalobcu vytýkajúcu žalovanému

1/ porušenie ust. 12 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. g/, ods. 3 a 5 a § 27 zákona, keď si na posúdenie

spoľahlivosti subjektu, ktorý ešte nevznikol žiadal vyjadrenia od príslušných orgánov

Policajného zboru, štátnych orgánov a Slovenskej informačnej služby a napriek tomu,

že prevádzkovateľom mala byť podľa žiadosti právnická osoba (s.r.o.), u ktorej je udelenie

licencie podľa § 12 ods. 1 podmienené preukázaním spoľahlivosti v zmysle § 14 ods. 1

písm. g/ zákona a neexistencie prekážok brániacich záujmu na vnútornom priadku

a bezpečnosti, žalovaný 1/ sa uspokojil so zisťovaním spoľahlivosti iba u budúceho konateľa

prevádzkovateľa (držiteľa licencie) bez zisťovania okolností vyplývajúce zo zákona

aj s ohľadom na skutočnosť, že zakladateľom a jediným spoločníkom žiadateľa je V. so

sídlom v B.

Žalovaný 2/ teda v rozpore s ust. § 32 ods. 1 a 46 Správneho poriadku nezistil presne

a úplne skutočný stav veci, v rozpore s ust. § 9 ods. 1, § 12 a § 23 zákona viedol správne

konanie so subjektom, ktorý nemal právnu subjektivitu a teda ani spôsobilosť byť účastníkom

konania a nadobúdať v tomto konaní práva a tomuto udelil licenciu na prevádzkovanie

strážnej služby bez náležitého zisťovania podmienok udelenia licencie vyplývajúcich z ust. 12

ods. 1 zákona.

Súd prvého stupňa sa námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ktoré sú totožné

so žalobnými námietkami v dostatočnej miere nezaoberal a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil nesprávny právny záver. Na rozdiel od neho odvolací súd považoval námietky

žalobcu za dôvodné a ako také spochybňujúce zákonnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného 1/ a preto neboli podmienky na zamietnutie žaloby. Z tohto dôvodu odvolací súd

podľa rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie

žalovaného 1/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vzhľadom na to, že úspešnému žalobcovi trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu

(, v spojení s k ods. 1 ) nepriznal.

POUČENIE : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2008

101Sžo 22/2008

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu