Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/6/2007

Najvyšší súd 4 Obdo/6/2007

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej

v právnej veci žalobcu: P. K., nar. X., bytom O.X., B., právne zastúpeného JUDr. K. M.,

advokátkou so sídlom v P., H.X., proti žalovanému: V., s.r.o., H.X., B., IČO: X., právne

zastúpeného JUDr. J. K., advokátom so sídlom v P., M.X., o zaplatenie 65 829,60 Sk istiny

s príslušenstvom, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16

Cob 133/2005-179 zo dňa 8. novembra 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie z a m i e t a .

Účastníkom trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Prievidzi rozsudkom č.k. -106 zo dňa

27.6.2005 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalobcovi 65 829,60 Sk s 15,5%

úrokom z omeškania ročne od 29.3.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania

vo výške 38 002,- Sk na účet JUDr. K.M., advokátky v lehote troch dní.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal proti

žalovanému zaplatenia 65 829,60 Sk z titulu nezaplatenia faktúry č. 12002 zo dňa

28.2.2002. V návrhu uviedol, že na základe ústnej objednávky dodal v dňom

24

9.5.2000 a 15.5.2000 žalovanému tovar (vane a nohy k vaniam). Žalovaný si tento

tovar prevzal a keďže mu hneď po dodaní tovaru nevyúčtoval kúpnu cenu, urobil tak

v roku 2002 a to faktúrou č. 12002 z 28.2.2002 s termínom splatnosti 28.3.2002,

na sumu 65 829,60 Sk. Súd skúmal, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenia kúpnej

ceny a zistil, že žalobca v konaní preukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie

kúpnej ceny vo výške 65 829,60 Sk (faktúra č. 12002 z 28.2.2002). Uvedené

skutočnosti mal súd preukázané dodacím listom, výpisom z knihy dodávok z roku

2000, z ktorej vyplýva, že 9.5.2000 a 15.5.2000 prevzal zástupca odporcu 20 ks vaní

a 20 ks nôh k vaniam. Okrem toho súd z faktúry č. 2183 z 9.5.2000 zistil, že žalobca

predmetné vane a nohy kúpil od svojho dodávateľa V., s.r.o. V súlade s týmito

listinnými dôkazmi je aj výpoveď svedka M.B., ktorý potvrdil, že vane na stavbu

navrhovateľ dodal a prevzal ich jeho brat Ľ.B., ktorého tým poveril. Tento svedok

ďalej uviedol, že konateľ žalovaného ho poveril aj uzatváraním zmlúv

s dodávateľmi. Poprel tiež, že by ako konateľ spoločnosti F., s.r.o. podpisoval

zmluvu o dielo so žalovaným. Svedkyňa M.J. potvrdila, že konateľ žalovaného

poveril M.B., aby mu dostaval hotel a taktiež uviedla, že podpisovala sa nejaká

zmluva s týmto svedkom. Zmluva nemala žiadne prílohy. Potvrdila tiež, že materiál

na stavbe preberal pán B. a že bol zodpovedný za celú dostavbu hotela. Svedok A.B.

uviedol, že bol pri tom, keď konateľ žalovaného viezol z Nemecka vane priamo

do B. Svedok Ľ.B. taktiež potvrdil, že konateľ žalovaného na stavbu hotela doviezol

väčší počet vaní. Súd výpovede svedkov A.B., Ľ.B. hodnotil ako nevierohodné,

pretože sú v rozpore s listinnými dôkazmi a to najmä s dokladmi, ktoré súdu

predložil žalovaný. Potvrdenia spoločnosti B.P. nesvedčia o tom, že konateľ

žalovaného si v tejto spoločnosti zakúpil vane. K dokladu zo 7.2.2002 je síce

vystavený pokladničný doklad tejto spoločnosti, ale na tomto doklade je prepísaný

dátum. K dokladu č. 1879/2 nie je vystavený pokladničný doklad a na tomto doklade

nie je ani pečiatka. Pokiaľ ide o doklad zo 7.2.2000, súd ďalej zistil, že ide o pretlač

firmy B., ktorá bola dodatočne dopisovaná a obdobné nedostatky mal aj ďalší doklad.

Z faktúry č. 428/00 z 28.12.200 súd zistil, že firma M. dodala žalovanému len jednu

vaňu. Z pokladničných dokladov, ktoré súdu predložil žalovaný, nie je zrejmé, za čo

žalovaný platil rôznym firmám. Súdu predložil ešte jeden doklad o zakúpení jednej

vane, ale na tomto doklade chýba pečiatka. Teda tieto dôkazy nesvedčia o tom, že

žalovaný si 20 ks vaní spolu s nožičkami zakupoval u iných firiem, ako to tvrdili

34

svedkovia Ľ.B. a A.B. Súd taktiež výpoveď svedkyne M.J. nehodnotil ako

vierohodnú, pretože bola vyvrátená výpoveďou svedka M.B., ktorý poprel, že by bol

so žalovaným uzatváral zmluvu o dielo, teda, že on mal platiť svojich dodávateľov.

O tom, že ho konateľ žalovaného poveril riadením stavby, uzatváraním zmlúv, svedčí

aj výpis z knihy z roku 2000, kde sa zapisovali dodávky materiálu, z ktorej vyplýva,

že prevzatie tovaru podpisoval svedok B. prípadne ďalší pracovníci, ktorí na stavbe

pracovali. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že žalovaný mal v roku 1999

sídlo v P. na ulici A., ale v zmluve o dielo, ktorú mal žalovaný so spoločnosťou F. –

S., s.r.o. uzavrieť, je uvedené sídlo žalovaného P., ul. S.X.. Teda aj táto skutočnosť

pravdivosť výpovede svedka M.B. Keďže žalovaný inými dôkazmi nepreukázal, že

svedok M.B. konal v mene spoločnosti F. – S., s.r.o. súd tvrdenie žalovaného

považoval za nedôvodné. Okresný súd právne vzťahy medzi účastníkmi posudzoval

podľa , pretože v čase vzniku záväzku boli obaja účastníci

podnikatelia, ktorí uzavreli kúpnu zmluvu. Súd konštatoval, že zmluva je platná,

pretože účastníci sa dohodli na predmete a cene, čo súd zistil z prednesu žalobcu,

výpoveďou svedka M.B., ktorý potvrdil, že konal v mene žalovaného a že bol

oprávnený za žalovaného takéto zmluvy uzatvárať, o čom svedčí aj kniha dodávok

z roku 2000. Tvrdenie žalovaného, že svedok M.B. konal v mene spoločnosti F.,

s.r.o., súd neakceptoval, pretože svedkyňa M.J. síce vo svojej výpovedi uviedla, že

s M.B. uzatvárala zmluvu o dielo č. 01/99/P, avšak súd zo zmluvy o dielo zistil, že

súčasťou tejto zmluvy mala byť aj príloha, čo svedkyňa poprela. Ďalej je v zmluve

uvedené iné sídlo žalovaného, než aké v čase uzavretia zmluvy mal a okrem toho nie

je obvyklé, aby na zmluvách bol dátum až za podpismi. Všetky tieto skutočnosti

spochybňujú pravosť zmluvy o dielo a preto súd na ne neprihliadol. Keďže výpoveď

svedka M.B. bola v súlade s listinnými dôkazmi a súd ich hodnotil ako vierohodné,

hodnotil jeho výpovede aj v tejto časti ako vierohodné, t.j. že takúto zmluvu nikdy so

žalovaným neuzavrel. Z listinných dôkazov, najmä z knihy dodávok súd zistil, že

žalovaný skutočne od žalobcu vane prevzal a za tieto mu nezaplatil.

Pri hodnotení dôkazov súd prihliadol i na to, že žalovaný v konaní tvrdil, že

žalovanú istinu zaplatil a predložil súdu o tom aj pokladničné doklady a dokonca aj

späťvzatie návrhu, ale potom, čo bolo v konaní zistené, že tieto doklady nie sú pravé,

tvrdil, že žalobca žalovanému vane nedodal. Keďže žalobca v konaní preukázal, že si

splnil svoju povinnosť zo zmluvy, ktorú so žalovaným uzavrel, t.j. že žalovanému

44

dodal tovar, bol žalovaný podľa citovaných zákonných ustanovení povinný žalobcovi

zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu vo výške 65 829,60 Sk. Pretože si svoju

povinnosť zo zmluvy žalovaný nesplnil, súd žalovaného k splneniu tejto povinnosti

zaviazal. Súd vo veci nevykonával ďalšie dôkazy, ktoré navrhol žalobca, pretože

jeho nárok bo dostatočne preukázaný listinnými dôkazmi a výpoveďou svedka M.B.

Tým, že si žalovaný svoj peňažný záväzok riadne a včas nesplnil, nastalo jeho

omeškanie ako dlžníka podľa a žalobcovi vznikol

nárok na úroky z omeškania. Účastníci si v zmluve úroky z omeškania nedohodli,

a preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369, § 502

. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v súlade s týmito

zákonnými ustanoveniami, a preto súd návrhu i v tejto časti vyhovel, t.j. okrem istiny

zaviazal žalovaného i k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 15,5% ročne

od 29.3.2002 až do zaplatenia. Vo veci mal úspech žalobca, a preto mu súd podľa

priznal náhradu trov konania vo výške 38 002,- Sk. Žalobcovi

v konaní vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 3 290,- Sk

a trovami právneho zastúpenia vo výške 34 712,- Sk.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby

krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a v zmysle vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru okresný súd nevykonal

navrhnuté dôkazy, a to výsluch Ing. Č. a k rozhodovaniu nepripojil dôkazy

zo spisového materiálu . Poukázal na to, že preukázal v konaní, že 17 ks

vaní, odkúpil od P. v P., za čo platil M.B. a je to doložené dokladmi do súdneho

spisu a 1 ks vane od živnostníka pána M. Spomína

vo svojom odôvodnení len nákup 1 ks vane od firmy M. Okresný súd neuznáva

doklady, ktoré doložil štatutárny zástupca žalovaného pán V., o nákupe vaní z B.

v P., a to i napriek tomu, že z výpovede i samotného svedka M.B., ktorý je hlavným

svedkom žalobcu vyplýva, že tento pripustil, že konateľ spoločnosti V., spol. s r.o.

doviezol nejaké vane z Nemecka. Na hotely bolo osadených celkovo 38 ks vani,

pričom 19 ks vaní má dĺžku 140 cm a 19 ks vaní 150 cm. Z dokladov doložených

žalobcom vyplýva, že tento mal dodať 20 ks vaní o dĺžke 150 cm. Z tohto vyplýva

nesúlad so skutočnosťou, pokiaľ ide o zabudované vane v hotely pod Zámkom

a dodávkou, ktorú proklamuje žalobca. Žalobca fakturoval údajnú dodávku vaní

54

s nožičkami až v roku 2002, a to faktúrou z 28.2.2002, a to aj napriek tomu, že

predmet dodávky mal realizovať na hotely v B. v dňoch 9.5.2000 a 15.5.2000. Je

málo pravdepodobné a nereálne, aby žalobca jednak bez zálohy dodával materiál a za

tento požadoval zaplatenie až po uplynutí 19 mesiacov. Neobstojí tvrdenie

a odôvodnenie žalobcu, že zabudol vyfakturovať žalovanému tovar.

Odvolací súd rozsudkom č.k. -179 zo dňa 8. novembra 2006

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. Žalovanému náhradu

trov prvostupňového konania a odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd mal

rovnako ako súd prvého stupňa za preukázané, že v danej veci účastníci na základe

ústnej objednávky zo dňa 9.5. a 15.5.2000 uzavreli kúpnu zmluvu, nakoľko sa

dohodli o základných náležitostiach zmluvy – predmete a cene. V mene žalovaného

konal M.B., ktorý v roku 1999 riadil stavbu hotela, bol poverený na nákup

a prevzatie materiálu. Na základe tohto poverenia M.B. ústne vyššie uvedenými

objednávkami objednal u žalobcu 20ks vaní v celkovej hodnote

65 829,60 Sk. Vane žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 12002 z 28.2.2002,

splatnou dňa 28.3.2002 vo výške 65 829,60 Sk. Odvolací súd rovnako ako súd

prvého stupňa neprihliadal na zmluvu o dielo č. 01/99/P zo dňa 28.9.1999 medzi

žalovaným a spoločnosťou F.-S., s.r.o., nakoľko predmet diela mal byť vymedzený

prílohou, ktorá však súdu predložená nebola a sídlo žalovaného, uvedené na zmluve,

nezodpovedalo jeho skutočnému sídlu podľa výpisu z obchodného registra. Súd

prvého stupňa však nepostupoval správne, keď na základe knihy dodávok

konštatoval, že žalovaný od žalobcu vane prevzal, resp. že žalobca žalovanému vane

dodal. Z knihy dodávok z r. 2000 vyplýva, že dňa 9.5.2000 prevzal Ľ.B. 20 ks vaní

a 13 ks nožičiek vaní a dňa 15.5.2000 prevzal 7ks nožičiek vaní, čo potvrdil aj

svojim podpisom. Na jeho tvrdenie, že si nie je istý, či ide o jeho podpis, odvolací

súd neprihliadol. Nakoľko podpis zodpovedá jeho predchádzajúcim podpisom

v knihe dodávok a tvrdenie o jeho práceneschopnosti sa na základe správa lekára

MUDr. Š.F. zo dňa 17.6.2000 nepotvrdilo. Ľ.B. v tom čase nebol zamestnancom

žalovaného, ani pre neho nepracoval ako živnostník. Nebol žalovaným poverený na

preberanie tovaru na stavbe hotela. Pracoval pre firmu F., s.r.o. a to na základe

živnostenského listu, nie ako zamestnanec. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nedodal

predmet zmluvy – vane žalovanému, ale Ľ.B., ktorý so žalovaným nebol v žiadnom

64

právnom vzťahu. Žalobca si mohol overiť, či vane skutočne dodal žalovanému, resp.

či Ľ.B. je žalovaným poverený na preberanie tovaru na stavbu. Riadením stavby

a obstarávaním tovaru bol v tom čase poverený M.B., nie však Ľ.B., ktorý predmet

zmluvy prevzal. Odvolací súd preto konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal, že predmet kúpnej zmluvy – vane – skutočne dodal

žalovanému. Z tohto dôvodu žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi

kúpnu cenu, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

podľa tak, že žalobu zamietol. O náhrade trov prvostupňového konania

a odvolacieho konania rozhodol podľa ust. a tak, že

úspešnému účastníkovi – žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov, avšak tento

si ich v zákonnej lehote nevyčíslil, a preto mu náhradu trov prvostupňového ani

odvolacieho konania nepriznal.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie

žalobca. Podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci a zároveň, že konanie (odvolacie) je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd doplnil

dokazovanie len v tom smere, že vypočul svedkyňu M.J., svedka Ľ.B. a oboznámil sa

s potvrdením MUDr. Š.F. zo dňa 17.6.2000, ale nevypočul svedka M.B. Ak chcel

odvolací súd rozhodnúť po doplnení dokazovania, z výpovede M.B., ale aj

z výpovede Ľ.B. vyplýva, že Ľ.B. bol počas výstavby Hotela Z. poverovaný M.B. na

preberanie rôzneho druhu tovaru od žalobcu a to práve

pre žalovaného konajúceho osobou M.B. Z predchádzajúcej praxe zavedenej medzi

žalobcom a žalovaným pri dostavbe Hotela Z. vyplývalo, že M.B. v mene a pre

žalovaného objednaný tovar prišiel prevziať Ľ.B., alebo iná ním poverená osoba.

V konaní bolo nesporne preukázané, že M.B. pri dostavbe Hotela Z. nekonal v mene

spoločnosti F., s.r.o., ale konal v mene žalovaného. Svedok M.B. vo svojej výpovedi

zo dňa 10.2.2005, uviedol, že „navrhovateľ vane na stavbu odporcovi dodal“.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že podpis

nachádzajúci sa v knihe dodávok (č.l. 6 spisu) je podpisom Ľ.B. Žalobca vždy

žalovaným objednaný tovar odovzdal osobe, ktorá bola žalovaným

na prevzatie poverená. Ľ.B. bol takouto osobou a opakovane preberal v mene

žalovaného od žalobcu objednaný tovar. Žalobca teda ani teoreticky nemohol vedieť,

74

že osoba, ktorá prišla prevziať objednaný tovar, koná vo vlastnom mene. Odvolanie

poverenia (splnomocnenia) na preberanie tovaru žalobcovi nebolo doručené

a zo strany objednávateľa dodanie objednaného tovaru nebolo urgované. Odvolací

súd mal v odvolaní prejednať dôvody uvedené žalovaným v odvolaní a potom

rozhodnúť o odvolaní. Odvolací súd sám iniciatívne bez žiadosti odvolateľa

preskúmaval skutočnosti, z ktorých vyvodil závery odlišné od skutkových zistení

súdu prvého stupňa, so vzniknutými rozpormi sa nijako nevyrovnal a z toho následne

vyvodil nesprávne právne závery a nesprávne rozhodol. Odvolací súd je v zmysle

ust. dôvodmi odvolania uvádzanými odvolateľom v odvolaní

viazaný. Doplnením dokazovania odvolací súd konal nad rámec odporcom podaného

odvolania zároveň nešlo o prípad, kedy súd nie je viazaný dôvodmi odvolania, a teda

konal tak v rozpore s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi odvolacie konanie.

Navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby vyhovel v celom rozsahu

podanému dovolaniu a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1) preskúmal

dovolanie žalobcu a zistil, že je prípustné podľa , bolo podané

v zákonnej lehote a spĺňa ostatné náležitosti podľa Dovolanie

preskúmal v rozsahu podľa a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Z ust. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia.

V danom prípade podľa obsahu dovolania, bol dovolacím dôvodom, ktorý bol

v dovolaní uplatnený, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho

skutkového zistenia a následne nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi

sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím

súdom sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Na rozdiel

84

od skutkového zistenia, ktoré je výsledkom činnosti súdu pri hodnotení dôkazov,

o nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak súd zistený skutkový stav nesprávne

zhodnotil po stránke právnej, teda chybne aplikoval právny predpis.

V preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že posúdenie nároku

žalobcu po právnej stránke odvolacím súdom nie je v rozpore s právnym predpisom.

Základná otázka, ktorú dovolací súd posudzoval bola, či bolo dostatočne

preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie faktúry č. 12002 zo dňa

28.2.2002 vo výške 65 829,60 Sk a či rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne

správne.

Dovolací súd vo veci prijal záver, že vykonaným dokazovaním bol dostatočne

zistený skutkový stav veci a z neho vyvodený správny právny záver.

Dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, že žalobca

nepreukázal, že vane vyfakturované žalovanému predmetnou faktúrou skutočne

dodal žalovanému. Žalobca dodal vane Ľ.B., ktorý so žalovaným nebol v žiadnom

právnom vzťahu, a ani nebol žalovaným poverený na preberanie tovaru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že

rozsudok odvolacieho súdu, ktorým žalobu zamietol je vecne správny, preto

dovolanie žalobcu podľa zamietol.

Úspešnému žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože

mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný

prostriedok.

V Bratislave dňa 23. septembra 2008

94

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková