Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b58/368664.b82a9b.pdf
PDF · 141.66 KB
No categories available
4Obdo/6/2007
Najvyšší súd 4 Obdo/6/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej
v právnej veci žalobcu: P. K., nar. X., bytom O.X., B., právne zastúpeného JUDr. K. M.,
advokátkou so sídlom v P., H.X., proti žalovanému: V., s.r.o., H.X., B., IČO: X., právne
zastúpeného JUDr. J. K., advokátom so sídlom v P., M.X., o zaplatenie 65 829,60 Sk istiny
s príslušenstvom, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16
Cob 133/2005-179 zo dňa 8. novembra 2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie z a m i e t a .
Účastníkom trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Prievidzi rozsudkom č.k. 14 Cb/248/2002-106 zo dňa
27.6.2005 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalobcovi 65 829,60 Sk s 15,5%
úrokom z omeškania ročne od 29.3.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
vo výške 38 002,- Sk na účet JUDr. K.M., advokátky v lehote troch dní.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal proti
žalovanému zaplatenia 65 829,60 Sk z titulu nezaplatenia faktúry č. 12002 zo dňa
28.2.2002. V návrhu uviedol, že na základe ústnej objednávky dodal v dňom
24 Obdo/6/2007
9.5.2000 a 15.5.2000 žalovanému tovar (vane a nohy k vaniam). Žalovaný si tento
tovar prevzal a keďže mu hneď po dodaní tovaru nevyúčtoval kúpnu cenu, urobil tak
v roku 2002 a to faktúrou č. 12002 z 28.2.2002 s termínom splatnosti 28.3.2002,
na sumu 65 829,60 Sk. Súd skúmal, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenia kúpnej
ceny a zistil, že žalobca v konaní preukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie
kúpnej ceny vo výške 65 829,60 Sk (faktúra č. 12002 z 28.2.2002). Uvedené
skutočnosti mal súd preukázané dodacím listom, výpisom z knihy dodávok z roku
2000, z ktorej vyplýva, že 9.5.2000 a 15.5.2000 prevzal zástupca odporcu 20 ks vaní
a 20 ks nôh k vaniam. Okrem toho súd z faktúry č. 2183 z 9.5.2000 zistil, že žalobca
predmetné vane a nohy kúpil od svojho dodávateľa V., s.r.o. V súlade s týmito
listinnými dôkazmi je aj výpoveď svedka M.B., ktorý potvrdil, že vane na stavbu
navrhovateľ dodal a prevzal ich jeho brat Ľ.B., ktorého tým poveril. Tento svedok
ďalej uviedol, že konateľ žalovaného ho poveril aj uzatváraním zmlúv
s dodávateľmi. Poprel tiež, že by ako konateľ spoločnosti F., s.r.o. podpisoval
zmluvu o dielo so žalovaným. Svedkyňa M.J. potvrdila, že konateľ žalovaného
poveril M.B., aby mu dostaval hotel a taktiež uviedla, že podpisovala sa nejaká
zmluva s týmto svedkom. Zmluva nemala žiadne prílohy. Potvrdila tiež, že materiál
na stavbe preberal pán B. a že bol zodpovedný za celú dostavbu hotela. Svedok A.B.
uviedol, že bol pri tom, keď konateľ žalovaného viezol z Nemecka vane priamo
do B. Svedok Ľ.B. taktiež potvrdil, že konateľ žalovaného na stavbu hotela doviezol
väčší počet vaní. Súd výpovede svedkov A.B., Ľ.B. hodnotil ako nevierohodné,
pretože sú v rozpore s listinnými dôkazmi a to najmä s dokladmi, ktoré súdu
predložil žalovaný. Potvrdenia spoločnosti B.P. nesvedčia o tom, že konateľ
žalovaného si v tejto spoločnosti zakúpil vane. K dokladu zo 7.2.2002 je síce
vystavený pokladničný doklad tejto spoločnosti, ale na tomto doklade je prepísaný
dátum. K dokladu č. 1879/2 nie je vystavený pokladničný doklad a na tomto doklade
nie je ani pečiatka. Pokiaľ ide o doklad zo 7.2.2000, súd ďalej zistil, že ide o pretlač
firmy B., ktorá bola dodatočne dopisovaná a obdobné nedostatky mal aj ďalší doklad.
Z faktúry č. 428/00 z 28.12.200 súd zistil, že firma M. dodala žalovanému len jednu
vaňu. Z pokladničných dokladov, ktoré súdu predložil žalovaný, nie je zrejmé, za čo
žalovaný platil rôznym firmám. Súdu predložil ešte jeden doklad o zakúpení jednej
vane, ale na tomto doklade chýba pečiatka. Teda tieto dôkazy nesvedčia o tom, že
žalovaný si 20 ks vaní spolu s nožičkami zakupoval u iných firiem, ako to tvrdili
34 Obdo/6/2007
svedkovia Ľ.B. a A.B. Súd taktiež výpoveď svedkyne M.J. nehodnotil ako
vierohodnú, pretože bola vyvrátená výpoveďou svedka M.B., ktorý poprel, že by bol
so žalovaným uzatváral zmluvu o dielo, teda, že on mal platiť svojich dodávateľov.
O tom, že ho konateľ žalovaného poveril riadením stavby, uzatváraním zmlúv, svedčí
aj výpis z knihy z roku 2000, kde sa zapisovali dodávky materiálu, z ktorej vyplýva,
že prevzatie tovaru podpisoval svedok B. prípadne ďalší pracovníci, ktorí na stavbe
pracovali. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že žalovaný mal v roku 1999
sídlo v P. na ulici A., ale v zmluve o dielo, ktorú mal žalovaný so spoločnosťou F. –
S., s.r.o. uzavrieť, je uvedené sídlo žalovaného P., ul. S.X.. Teda aj táto skutočnosť
pravdivosť výpovede svedka M.B. Keďže žalovaný inými dôkazmi nepreukázal, že
svedok M.B. konal v mene spoločnosti F. – S., s.r.o. súd tvrdenie žalovaného
považoval za nedôvodné. Okresný súd právne vzťahy medzi účastníkmi posudzoval
podľa Obchodného zákonníka, pretože v čase vzniku záväzku boli obaja účastníci
podnikatelia, ktorí uzavreli kúpnu zmluvu. Súd konštatoval, že zmluva je platná,
pretože účastníci sa dohodli na predmete a cene, čo súd zistil z prednesu žalobcu,
výpoveďou svedka M.B., ktorý potvrdil, že konal v mene žalovaného a že bol
oprávnený za žalovaného takéto zmluvy uzatvárať, o čom svedčí aj kniha dodávok
z roku 2000. Tvrdenie žalovaného, že svedok M.B. konal v mene spoločnosti F.,
s.r.o., súd neakceptoval, pretože svedkyňa M.J. síce vo svojej výpovedi uviedla, že
s M.B. uzatvárala zmluvu o dielo č. 01/99/P, avšak súd zo zmluvy o dielo zistil, že
súčasťou tejto zmluvy mala byť aj príloha, čo svedkyňa poprela. Ďalej je v zmluve
uvedené iné sídlo žalovaného, než aké v čase uzavretia zmluvy mal a okrem toho nie
je obvyklé, aby na zmluvách bol dátum až za podpismi. Všetky tieto skutočnosti
spochybňujú pravosť zmluvy o dielo a preto súd na ne neprihliadol. Keďže výpoveď
svedka M.B. bola v súlade s listinnými dôkazmi a súd ich hodnotil ako vierohodné,
hodnotil jeho výpovede aj v tejto časti ako vierohodné, t.j. že takúto zmluvu nikdy so
žalovaným neuzavrel. Z listinných dôkazov, najmä z knihy dodávok súd zistil, že
žalovaný skutočne od žalobcu vane prevzal a za tieto mu nezaplatil.
Pri hodnotení dôkazov súd prihliadol i na to, že žalovaný v konaní tvrdil, že
žalovanú istinu zaplatil a predložil súdu o tom aj pokladničné doklady a dokonca aj
späťvzatie návrhu, ale potom, čo bolo v konaní zistené, že tieto doklady nie sú pravé,
tvrdil, že žalobca žalovanému vane nedodal. Keďže žalobca v konaní preukázal, že si
splnil svoju povinnosť zo zmluvy, ktorú so žalovaným uzavrel, t.j. že žalovanému
44 Obdo/6/2007
dodal tovar, bol žalovaný podľa citovaných zákonných ustanovení povinný žalobcovi
zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu vo výške 65 829,60 Sk. Pretože si svoju
povinnosť zo zmluvy žalovaný nesplnil, súd žalovaného k splneniu tejto povinnosti
zaviazal. Súd vo veci nevykonával ďalšie dôkazy, ktoré navrhol žalobca, pretože
jeho nárok bo dostatočne preukázaný listinnými dôkazmi a výpoveďou svedka M.B.
Tým, že si žalovaný svoj peňažný záväzok riadne a včas nesplnil, nastalo jeho
omeškanie ako dlžníka podľa § 365 Obchodného zákonníka a žalobcovi vznikol
nárok na úroky z omeškania. Účastníci si v zmluve úroky z omeškania nedohodli,
a preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369, § 502
Obchodného zákonníka. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v súlade s týmito
zákonnými ustanoveniami, a preto súd návrhu i v tejto časti vyhovel, t.j. okrem istiny
zaviazal žalovaného i k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 15,5% ročne
od 29.3.2002 až do zaplatenia. Vo veci mal úspech žalobca, a preto mu súd podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania vo výške 38 002,- Sk. Žalobcovi
v konaní vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 3 290,- Sk
a trovami právneho zastúpenia vo výške 34 712,- Sk.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby
krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru okresný súd nevykonal
navrhnuté dôkazy, a to výsluch Ing. Č. a k rozhodovaniu nepripojil dôkazy
zo spisového materiálu 14Cb 249/02. Poukázal na to, že preukázal v konaní, že 17 ks
vaní, odkúpil od P. v P., za čo platil M.B. a je to doložené dokladmi do súdneho
spisu a 1 ks vane od živnostníka pána M. Spomína
vo svojom odôvodnení len nákup 1 ks vane od firmy M. Okresný súd neuznáva
doklady, ktoré doložil štatutárny zástupca žalovaného pán V., o nákupe vaní z B.
v P., a to i napriek tomu, že z výpovede i samotného svedka M.B., ktorý je hlavným
svedkom žalobcu vyplýva, že tento pripustil, že konateľ spoločnosti V., spol. s r.o.
doviezol nejaké vane z Nemecka. Na hotely bolo osadených celkovo 38 ks vani,
pričom 19 ks vaní má dĺžku 140 cm a 19 ks vaní 150 cm. Z dokladov doložených
žalobcom vyplýva, že tento mal dodať 20 ks vaní o dĺžke 150 cm. Z tohto vyplýva
nesúlad so skutočnosťou, pokiaľ ide o zabudované vane v hotely pod Zámkom
a dodávkou, ktorú proklamuje žalobca. Žalobca fakturoval údajnú dodávku vaní
54 Obdo/6/2007
s nožičkami až v roku 2002, a to faktúrou z 28.2.2002, a to aj napriek tomu, že
predmet dodávky mal realizovať na hotely v B. v dňoch 9.5.2000 a 15.5.2000. Je
málo pravdepodobné a nereálne, aby žalobca jednak bez zálohy dodával materiál a za
tento požadoval zaplatenie až po uplynutí 19 mesiacov. Neobstojí tvrdenie
a odôvodnenie žalobcu, že zabudol vyfakturovať žalovanému tovar.
Odvolací súd rozsudkom č.k. 16Cob 133/2005-179 zo dňa 8. novembra 2006
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. Žalovanému náhradu
trov prvostupňového konania a odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd mal
rovnako ako súd prvého stupňa za preukázané, že v danej veci účastníci na základe
ústnej objednávky zo dňa 9.5. a 15.5.2000 uzavreli kúpnu zmluvu, nakoľko sa
dohodli o základných náležitostiach zmluvy – predmete a cene. V mene žalovaného
konal M.B., ktorý v roku 1999 riadil stavbu hotela, bol poverený na nákup
a prevzatie materiálu. Na základe tohto poverenia M.B. ústne vyššie uvedenými
objednávkami objednal u žalobcu 20ks vaní v celkovej hodnote
65 829,60 Sk. Vane žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 12002 z 28.2.2002,
splatnou dňa 28.3.2002 vo výške 65 829,60 Sk. Odvolací súd rovnako ako súd
prvého stupňa neprihliadal na zmluvu o dielo č. 01/99/P zo dňa 28.9.1999 medzi
žalovaným a spoločnosťou F.-S., s.r.o., nakoľko predmet diela mal byť vymedzený
prílohou, ktorá však súdu predložená nebola a sídlo žalovaného, uvedené na zmluve,
nezodpovedalo jeho skutočnému sídlu podľa výpisu z obchodného registra. Súd
prvého stupňa však nepostupoval správne, keď na základe knihy dodávok
konštatoval, že žalovaný od žalobcu vane prevzal, resp. že žalobca žalovanému vane
dodal. Z knihy dodávok z r. 2000 vyplýva, že dňa 9.5.2000 prevzal Ľ.B. 20 ks vaní
a 13 ks nožičiek vaní a dňa 15.5.2000 prevzal 7ks nožičiek vaní, čo potvrdil aj
svojim podpisom. Na jeho tvrdenie, že si nie je istý, či ide o jeho podpis, odvolací
súd neprihliadol. Nakoľko podpis zodpovedá jeho predchádzajúcim podpisom
v knihe dodávok a tvrdenie o jeho práceneschopnosti sa na základe správa lekára
MUDr. Š.F. zo dňa 17.6.2000 nepotvrdilo. Ľ.B. v tom čase nebol zamestnancom
žalovaného, ani pre neho nepracoval ako živnostník. Nebol žalovaným poverený na
preberanie tovaru na stavbe hotela. Pracoval pre firmu F., s.r.o. a to na základe
živnostenského listu, nie ako zamestnanec. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nedodal
predmet zmluvy – vane žalovanému, ale Ľ.B., ktorý so žalovaným nebol v žiadnom
64 Obdo/6/2007
právnom vzťahu. Žalobca si mohol overiť, či vane skutočne dodal žalovanému, resp.
či Ľ.B. je žalovaným poverený na preberanie tovaru na stavbu. Riadením stavby
a obstarávaním tovaru bol v tom čase poverený M.B., nie však Ľ.B., ktorý predmet
zmluvy prevzal. Odvolací súd preto konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že predmet kúpnej zmluvy – vane – skutočne dodal
žalovanému. Z tohto dôvodu žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
kúpnu cenu, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobu zamietol. O náhrade trov prvostupňového konania
a odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnému účastníkovi – žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov, avšak tento
si ich v zákonnej lehote nevyčíslil, a preto mu náhradu trov prvostupňového ani
odvolacieho konania nepriznal.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie
žalobca. Podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci a zároveň, že konanie (odvolacie) je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd doplnil
dokazovanie len v tom smere, že vypočul svedkyňu M.J., svedka Ľ.B. a oboznámil sa
s potvrdením MUDr. Š.F. zo dňa 17.6.2000, ale nevypočul svedka M.B. Ak chcel
odvolací súd rozhodnúť po doplnení dokazovania, z výpovede M.B., ale aj
z výpovede Ľ.B. vyplýva, že Ľ.B. bol počas výstavby Hotela Z. poverovaný M.B. na
preberanie rôzneho druhu tovaru od žalobcu a to práve
pre žalovaného konajúceho osobou M.B. Z predchádzajúcej praxe zavedenej medzi
žalobcom a žalovaným pri dostavbe Hotela Z. vyplývalo, že M.B. v mene a pre
žalovaného objednaný tovar prišiel prevziať Ľ.B., alebo iná ním poverená osoba.
V konaní bolo nesporne preukázané, že M.B. pri dostavbe Hotela Z. nekonal v mene
spoločnosti F., s.r.o., ale konal v mene žalovaného. Svedok M.B. vo svojej výpovedi
zo dňa 10.2.2005, uviedol, že „navrhovateľ vane na stavbu odporcovi dodal“.
Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že podpis
nachádzajúci sa v knihe dodávok (č.l. 6 spisu) je podpisom Ľ.B. Žalobca vždy
žalovaným objednaný tovar odovzdal osobe, ktorá bola žalovaným
na prevzatie poverená. Ľ.B. bol takouto osobou a opakovane preberal v mene
žalovaného od žalobcu objednaný tovar. Žalobca teda ani teoreticky nemohol vedieť,
74 Obdo/6/2007
že osoba, ktorá prišla prevziať objednaný tovar, koná vo vlastnom mene. Odvolanie
poverenia (splnomocnenia) na preberanie tovaru žalobcovi nebolo doručené
a zo strany objednávateľa dodanie objednaného tovaru nebolo urgované. Odvolací
súd mal v odvolaní prejednať dôvody uvedené žalovaným v odvolaní a potom
rozhodnúť o odvolaní. Odvolací súd sám iniciatívne bez žiadosti odvolateľa
preskúmaval skutočnosti, z ktorých vyvodil závery odlišné od skutkových zistení
súdu prvého stupňa, so vzniknutými rozpormi sa nijako nevyrovnal a z toho následne
vyvodil nesprávne právne závery a nesprávne rozhodol. Odvolací súd je v zmysle
ust. § 212 ods. 1 O.s.p. dôvodmi odvolania uvádzanými odvolateľom v odvolaní
viazaný. Doplnením dokazovania odvolací súd konal nad rámec odporcom podaného
odvolania zároveň nešlo o prípad, kedy súd nie je viazaný dôvodmi odvolania, a teda
konal tak v rozpore s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi odvolacie konanie.
Navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby vyhovel v celom rozsahu
podanému dovolaniu a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1) preskúmal
dovolanie žalobcu a zistil, že je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p., bolo podané
v zákonnej lehote a spĺňa ostatné náležitosti podľa § 241 ods. 1 O.s.p. Dovolanie
preskúmal v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
Z ust. § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia.
V danom prípade podľa obsahu dovolania, bol dovolacím dôvodom, ktorý bol
v dovolaní uplatnený, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho
skutkového zistenia a následne nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi
sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím
súdom sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Na rozdiel
84 Obdo/6/2007
od skutkového zistenia, ktoré je výsledkom činnosti súdu pri hodnotení dôkazov,
o nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak súd zistený skutkový stav nesprávne
zhodnotil po stránke právnej, teda chybne aplikoval právny predpis.
V preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že posúdenie nároku
žalobcu po právnej stránke odvolacím súdom nie je v rozpore s právnym predpisom.
Základná otázka, ktorú dovolací súd posudzoval bola, či bolo dostatočne
preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie faktúry č. 12002 zo dňa
28.2.2002 vo výške 65 829,60 Sk a či rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne
správne.
Dovolací súd vo veci prijal záver, že vykonaným dokazovaním bol dostatočne
zistený skutkový stav veci a z neho vyvodený správny právny záver.
Dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, že žalobca
nepreukázal, že vane vyfakturované žalovanému predmetnou faktúrou skutočne
dodal žalovanému. Žalobca dodal vane Ľ.B., ktorý so žalovaným nebol v žiadnom
právnom vzťahu, a ani nebol žalovaným poverený na preberanie tovaru.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že
rozsudok odvolacieho súdu, ktorým žalobu zamietol je vecne správny, preto
dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Úspešnému žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože
mu žiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný
prostriedok.
V Bratislave dňa 23. septembra 2008
94 Obdo/6/2007
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková