Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/3/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1. H.,

bytom v P., 2. Mgr. J., bytom v N., 3. Ing. I. bytom v Š., zastúpených JUDr. E. advokátkou, so sídlom v N., a 4. Ing. D., bytom v P., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu v Nových Zámkoch, so sídlom v Nových Zámkoch, Svätoplukova 1, za účasti 1. Slovenského pozemkového fondu so sídlom v Bratislave, Búdková 36, a 2. Obce P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. j.: OPÚ-147-07/9806/LM z 9. júla 2007, na odvolanie navrhovateľov 1. až 3. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -19 z 3. októbra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Nitre č. k. -19 z 3. októbra 2007 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre potvrdil rozhodnutie

odporcu č. j.: OPÚ-147-07/9806/LM z 9. júla 2007, ktorým rozhodol, že:

1. navrhovatelia 1. až 4. (ďalej len „oprávnené osoby“) spĺňajú

podmienku oprávnenej osoby uvedenú v ustanovení o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a navrhovateľka 1. zároveň spĺňa aj podmienku ustanovenia tohto zákona, 2. nárok uplatnený na časť parcely č. 653 o výmere 1 526 m² nespĺňa ustanovenie ,

3. nárok uplatnený na časť pozemku s parcelným č. 479 spĺňa

ustanovenie ,

4. oprávneným osobám sa nenavracia vlastnícke právo k nehnuteľnosti,

ktorá sa nachádza v katastrálnom území S. a bola zapísaná v liste vlastníctva na LV č. X., parcelné č. 653, roľa, o výmere 2 937 m², odpredaná časť 1 526 m², a nepriznaním vlastníckeho práva k odpredanej časti pozemku nemajú žiadatelia nárok na náhradu v zmysle ustanovenia , a 5. oprávneným osobám sa nenavracia vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v katastrálnom území S. a bola zapísaná v pozemkovej knihe v pozemkovoknižnej vložke č. X., parcelné č. 479, roľa, o výmere 19 955 m², vyvlastnená výmera 694 m², vyvlastnený podiel 139 m², zapísanej v časti C katastra nehnuteľností pod parcelnými č. 650/3, 650/7, 650/10, zo zákonných prekážok uvedených v ustanovení a , nakoľko vyvlastnená časť je vo vlastníctve Obce P., ktorá nie je povinnou osobou, je vedená na liste vlastníctva č. 1 v katastrálnom území P. ako zastavaná plocha, 6. oprávnené osoby majú v zmysle ustanovenia nárok na náhradu na výmeru 139 m², a to navrhovateľka v 1. rade v podiele 5/8-ín, a navrhovatelia v 2. až 4. rade v podiele 1/8- iny.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že správny orgán zistil

správne skutkový stav a tiež vec správne právne posúdil. Dospel k záveru, že navrhovatelia majú nárok na náhradu podľa za výmeru 139 m² z dôvodu, že táto časť nehnuteľnosti bola vyvlastnená štátom bez právneho dôvodu. Konštatoval, že parcela č. 653 o výmere 1 526 m² prešla na štát na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorú uzatvorili navrhovateľka 1. s manželom Ing. J. dňa 5. februára 1975 a ktorou odpredali predmetnú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 6 104,--Sk, ktorú predávajúci aj prevzali. Krajský súd uviedol, že tieseň a nápadne nevýhodné podmienky navrhovatelia v priebehu konania nevykázali, pretože kúpna cena bola oceňovaná podľa vtedy platných oceňovacích predpisov, a to vyhlášky č. . Ďalej konštatoval, že časť parcely, ktorá bola odčlenená geometrickým plánom z 8. novembra 1974 spolu s ďalšími dvomi parcelami, bola zlúčená a vytvorená bola parcela č. 650/3, stavebné miesto, o výmere 3 085 m². Preto podľa názoru krajského súdu nebolo možné priznať oprávneným osobám právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa . O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že odporcovi nepriznal ich náhradu s poukazom na vety prvej (ďalej len „OSP“).

Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia 1. až 3. v zákonnej lehote

odvolanie navrhujúc napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko napadnutý rozsudok krajského súdu považovali za nepreskúmateľný, keďže krajský súd sa vôbec nevysporiadal s ich námietkou absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, a teda existenciou iného reštitučného dôvodu ( ). Navrhovatelia boli toho názoru, že skutočnosť, že dňa 8. novembra 1974 bol vyhotovený geometrický plán, nemôže konvalidovať neurčitosť a nezrozumiteľnosť kúpnej zmluvy. Namietali tiež, že v konaní pred odporcom nevystupoval ako účastník konania S. š. p., ktorého krajský súd označil v záhlaví napadnutého rozsudku ako odporcu 2., ale ako povinná osoba vystupoval v správnom konaní Slovenský pozemkový fond, ktorého krajský súd do záhlavia rozsudku vôbec neuviedol. Navrhovatelia zotrvali na svojich námietkach, ktoré už uviedli v opravnom prostriedku, a síce že kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Mali za to, že pre priznanie uplatneného nároku boli aj iné právne dôvody, nakoľko pokiaľ miestny národný výbor ako kupujúci mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy vlastníctvo, nie je vôbec zrejmé, ktorú časť z pozemkov parcelné č. 652 a č. 653 o celkovej výmere 3 721 m² nadobudol, keď kupoval 1 526 m² bez bližšej špecifikácie, a preto išlo podľa názoru navrhovateľov o absolútne neplatný právny úkon, z ktorého nemohol nadobudnúť práva miestny národný výbor, a pokiaľ sa tak stalo, stalo sa tak bez právneho dôvodu, a sú podľa nich splnené podmienky pre vydanie veci podľa . Poukázali tiež na to, že do roku 1992 Obec P. nezastavanú časť pozemku vôbec neužívala, tento pozemok neslúžil materskej škôlke, na ktorý účel bol odkúpený, nie je ničím zastavaný a je užívaný výlučne navrhovateľmi, a preto podľa ich názoru nie je žiadna prekážka jeho vydania navrhovateľom ako oprávneným osobám.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdiť.

Ďalší účastníci konania sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania ( s použitím vety prvej ) na prejednanie odvolania nariadil vo veci odvolacie pojednávanie ( veta druhá ), napokon ho však prejednal podľa v spojení s vety prvej , keď dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie najmä pre procesné ale aj vecné pochybenia.

V predmetnej veci krajský súd ako súd prvého stupňa konal a rozhodoval

o návrhu navrhovateľov 1. až 4., ktorým bol opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu v reštitučnom konaní, ktorého zákonnosť súd preskúmaval podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov).

je jedným zo zákonov reštitučného charakteru,

ktorého cieľom je spolu s ostatnými zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Preto pri aplikácií jeho ustanovení treba postupovať veľmi citlivo, aby nedošlo k ďalším krivdám.

Z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že upravuje navrátenie

vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu ( a až 39 ).

Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a)

poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria a b) lesný pôdny fond.

Predmetom vydania podľa sú pozemky, na ktoré

neboli uplatnené reštitučné nároky alebo boli uplatnené po ustanovenej lehote.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovatelia 1. až 4. podľa §

5 uplatnili právo na navrátenie vlastníctva časti pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. na parcele č. 479 z titulu podľa uvedeného zákona.

Rozhodnutím č. j.: OPÚ-147-07/9806/LM z 9. júla 2007 odporca

rozhodol tak, ako je uvedené vyššie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že časť predmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele č. 653 o výmere 694 m2 bola vyvlastnená na základe rozhodnutia Okresného národného výboru – odboru výstavby a územného plánovania Nové Zámky č. Výst. 39/75 Bá zo dňa 30. januára 1975 o vyvlastnení pre účely výstavby materskej škôlky. Keďže sa vyvlastňovalo od bývalých pozemkovoknižných vlastníkov, ktorí už v tom čase neboli spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť o výmere 139 m2 prešla do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu, nakoľko jej vlastníci J. a H., neboli účastníkmi vyvlastňovacieho konania a vyvlastňovacie rozhodnutie im nebolo doručené. Na základe toho odporca konštatoval, že uplatnený nárok na časť parcely č. 479 o výmere 139 m2 spĺňa ustanovenie písmeno o/ . Ďalej uviedol, že časť nehnuteľnosti parcelné č. 653 o výmere 1526 m2 prešla na štát v zmysle kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 5. februára 1975, ktorú uzatvorili Ing. J. s

manželkou E. ako predávajúci a Miestny národný výbor P. v zastúpení Československého štátu ako kupujúci. Poukázal na to, že tieseň a nápadne nevýhodné podmienky neboli preukázané, a preto uplatnený nárok na časť pozemku parcelným č. 653 o výmere 1 526 m2 nespĺňa ustanovenie písmeno j) .

Toto rozhodnutie správneho orgánu v časti, v ktorej nebolo vyhovené

návrhu na vydanie časti parcely č. 653 a nebola ani priznaná náhrada (t. j. bod 2. a 4. výroku) navrhovatelia 1. až 4. napadli opravným prostriedkom na súde. Namietali, že pôvodní vlastníci, teda predávajúci, uzatvorili kúpnu zmluvu za nápadne nevýhodných podmienok a v tiesni, nakoľko im bola najskôr doručená ponuka na výkup nehnuteľností s cieľom výstavby materskej školy s upozornením na podanie návrhu na vyvlastňovacie konanie v prípade nesúhlasu s ponukou, a pod takouto formou nátlaku boli nakoniec nútení kúpnopredajnú zmluvu uzatvoriť, hoci kúpna cena nezodpovedala hodnote stavebného pozemku. Ďalej v opravnom prostriedku namietali absolútnu neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy v zmysle s , pretože je neurčitá a nezrozumiteľná v časti špecifikácie jej predmetu. Poukázali na to, že parcela č, 653 nebola odpredávaná v celosti, ale z kúpnopredajnej zmluvy nevyplýva, ktorá je časť prešla do vlastníctva štátu, a rovnako nie je zrejmé, či odpredávaná parcela č. 652 bola prevedená v celosti, alebo len jej časť, resp. ktorá jej časť a v akej výmere, a či uvádzaná výmera 1 526 m2 pripadá na obe prevádzané parcely, alebo len na parcelu č. 653. Navrhovatelia preto mali za to, že vlastníctvo prešlo na štát bez právneho dôvodu, čo je podľa nich dôvodom pre vydanie pozemku podľa .

Vzhľadom na charakter tzv. , ktorých poslaním je

(pri splnení zákonných predpokladov) odstránenie niektorých krívd z minulosti, treba mať za to, že účinné uplatnenie nároku má za následok zákonnú povinnosť správneho orgánu skúmať, či je daný niektorý z reštitučných dôvodov uvedených v .

Aj keď nie je úlohou správneho súdu namiesto správneho orgánu

vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ani meniť či nahrádzať dôvody preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu, na to, aby krajský súd v danej veci mohol prevziať skutkový a právny záver odporcu, musel by sám vykonať dokazovanie v zmysle ustanovenia v spojení s .

Dokazovaním v správnom súdnictve nie je hodnotenie obsahu spisu

administratívneho orgánu správnym súdom.

Odvolací súd považuje tiež za potrebné konštatovať, že krajský súd sa

dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnili navrhovatelia v podanom opravnom prostriedku.

Takýmto postupom súdu bola účastníkom konania odňatá možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým

znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva.

Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd

preskúmava rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994).

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok krajského súdu treba

považovať za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov zjavne vychádzajúci z nedostatočne zisteného a nedostatočne posúdeného skutkového i právneho stavu veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa

v spojení s OSP a s vetou druhou zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní krajský súd prejedá vec znova v medziach podaného

opravného prostriedku, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami navrhovateľov a znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto

konania ( v spojení s , veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. októbra 2008

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth