Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sdo/48/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Eleny Závadskej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc., JUDr. Idy Hanzelovej, JUDr.

Jozefa Hargaša a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci navrhovateľa R. G., zastúpeného

advokátom JUDr. R.F., proti odporkyni Sociálnej poisťovni – ústredie, o výšku starobného

dôchodku, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 19. apríla 2007 č. k. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 19. apríla 2007 č. k.

zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. októbra 2005, č. k.

43 tak, že rozhodnutie odporkyne z 12. mája 2003 číslo X. potvrdil. V odôvodnení viedol, že

dobu zamestnania navrhovateľa od 8. augusta 1994 do 30. júna 2001 v obchodnej spoločnosti

-

S.B., spol. s r.o. nemohla odporkyňa hodnotiť vo zvýhodnenej druhej pracovnej kategórii,

lebo základnou podmienkou pre zaradenie zamestnania zamestnanca do zvýhodnenej

pracovnej kategórie podľa o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) bola skutočnosť,

že išlo o zamestnanie, vykonávané zamestnancom súkromnej spoločnosti, ktorá vznikla zo

štátneho podniku, ktorý používal rezortný zoznam zamestnaní, zaradených do I. a II.

pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého

pôsobnosti patril. Obchodná spoločnosť S.B., spol. s r.o. bola založená spoločenskou zmluvou

z 2. februára 1993 a jej spoločníkmi boli len fyzické osoby. Navrhovateľ preto nesplnil

podmienky zaradenia jeho zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie podľa §16

zákona o sociálnom zabezpečení a preto odporkyňa výšku jeho starobného dôchodku

vypočítala správne.

Proti rozsudku odvolacieho súd podal včas dovolanie navrhovateľ. Namietal, že

nezaradenie jeho zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie je diskriminačné

a poukázal na skutočnosť, že aj súkromné obchodné spoločnosti patrili do riadiacej

pôsobnosti príslušných ministerstiev v rozsah ich pôsobnosti, a preto aj na ne sa vzťahovali

predpisy o príslušných rezortných zoznamoch prác, zaradených do zvýhodnených pracovných

kategórií. Navrhol preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preskúmal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že dovolaniu navrhovateľa

nemožno vyhovieť.

Podľa § 14 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely

dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác

do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené

v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred

1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I.

alebo II. pracovnej kategórie.

-

Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000

započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom

rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch

platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. Pre zápočet

náhradných dôb a dôb uvedených v § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej

socialistickej republiky č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej

kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania I. alebo II. pracovnej

kategórie do 31. decembra 1999 sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. a II. pracovnej

kategórie, pokiaľ tieto doby k 31. decembru 1999 trvajú.

Podľa § 16 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.)

pracovnej kategórie sa hodnotí do 31. decembra 1999 aj zamestnanie vykonávané

v obchodných spoločnostiach, ktoré vznikli zo štátnych podnikov. Podmienkou takého

hodnotenia zamestnania je, že štátny podnik používal rezortný zoznam zamestnaní

zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej

správy, do ktorého pôsobnosti patril. Ustanovenie § 14 ods. 5 platí obdobne.

Podľa § 170a ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení ako doba zamestnania I. (II.)

pracovnej kategórie v obchodných spoločnostiach uvedených v § 16 sa hodnotí aj doba

zamestnania pred účinnosťou tohto zákona, najskôr od vzniku obchodnej spoločnosti.

Zo spisov vyplýva, že rozhodnutím z 12.mája 2003 číslo X. odporkyňa priznala

navrhovateľovi podľa o sociálnom zabezpečení v znení zákona

č. starobný dôchodok po započítaní doby zamestnania od 8. augusta 1994 do

30. júna 2001 v zamestnaní III. pracovnej kategórie vo výške 6 734,--Sk mesačne

s účinnosťou od 16. júna 2003.

Pre posúdenie správnosti postupu odporkyne pri hodnotení uvedenej doby

zamestnania bolo potrebné zistiť, či zamestnanie, ktoré v spornom období navrhovateľ

vykonával, bolo možné zaradiť medzi zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie.

Podmienky pre zaradenie vykonávaných zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií

upravoval § 14 a nasledujúce zákona o sociálnom zabezpečení, prípadne § 170a vedeného

zákona.

-

Podľa týchto ustanovení bola podmienkou pre zaradenie práce do zvýhodnenej

pracovnej kategórie nielen skutočnosť, že štátny podnik, z ktorého spoločnosť vznikla,

používal rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva

alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patril, ale aj vznik

obchodnej spoločnosti zo štátneho podniku. Tieto podmienky zaradenia zamestnania

navrhovateľa do zvýhodnenej pracovnej kategórie však splnené neboli.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ v rozhodnom období

pracoval ako robotník v úpravni rúd v obchodnej spoločnosti S.B., spol. s r.o. Podľa obsahu

vyjadrenia tejto spoločnosti z 21. mája 2003 nevznikla zo štátneho podniku, ani časť majetku

spoločnosti nepatrí štátu ani Fondu národného majetku, spoločnosť však podnikala

v prenajatých priestoroch Rudných baní, š.p. Banská Bystrica.

Práca, ktorú navrhovateľ vykonával v uvedenej spoločnosti teda nebola vykonávaná

v obchodnej spoločnosti, ktorá vznikla zo štátneho podniku a preto nemohla byť hodnotená

vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Jej hodnotenie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii by

preto nezodpovedalo zneniu § 16 zákona o sociálnom zabezpečení. Napriek skutočnosti, že

navrhovateľ vykonával aj v spoločnosti S.B., spol. s r.o. prácu, ktorá bola zaradená v II.

pracovnej kategórii v š.p. R.B., a na ktorú sa vzťahoval zoznam uvedený v prílohe č. 1

nariadenia vlády č. , nemá nárok, aby mu táto doba zamestnania od 8. augusta

1994 do 30. júna 2001 bola pre účely sociálneho zabezpečenia započítaná v II. pracovnej

kategórii, lebo je nevykonával v obchodnej spoločnosti, ktorá vznikla zo štátneho podniku.

Dôchodok navrhovateľa bol preto správne vymeraný z III. pracovnej kategórie a bol

vypočítaný z priemerného mesačného zárobku, upraveného podľa § 12 zákona o sociálnom

zabezpečení (ďalej len „PMZ“) za roky 1996, 2000, 1995, 1999 a 1997, na sumu 3 963,--Sk.

Celková započítaná doba zamestnania navrhovateľa bola 44 rokov, pre výšku dôchodku bolo

rozhodných 40 rokov, z ktorých v III. pracovnej kategórii bolo navrhovateľovi zhodnotených

40 rokov. Základná výmera dôchodku z 111. pracovnej kategórie je 50 % PMZ.

Navrhovateľovi patrilo ešte zvýšenie za dobu zamestnania nad 25 rokov, o 1 % za každý

kalendárny rok, t.j. za 15 rokov v III. pracovnej kategórii zvýšenie celkom o 15 %, teda

spolu(50 + 15) = 65 % PMZ, čo predstavuje sumu 2 576,– Sk mesačne. K uvedenej sume

patrí úprava podľa Z. z o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave

dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti

-

sociálneho zabezpečenia o 112,1% teda o 2 888,–Sk mesačne a o pevnú sumu 1 270,–Sk

mesačne. Navrhovateľovi bol teda dôchodok v celkovej výške 6 734 Sk mesačne vypočítaný

v súlade so zákonom.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že rezortné zoznamy zamestnaní vo zvýhodnených

pracovných kategóriách mali byť používané aj v súkromných spoločnostiach, nemožno jeho

námietku považovať za opodstatnenú. Úprava podmienok pre poskytovanie zvýhodnenia

určitých kategórií zamestnancov patrí do právomoci zákona a súd je jeho znením viazaný.

Okrem toho dovolací súd nepovažoval za diskriminačné zachovanie pracovných

kategórií pracovníkom, ktorí vo zvýhodnenom postavení pracovali, a to napriek skutočnosti,

že k rozširovaniu zvýhodnení zmenou právnych predpisov nedošlo.

Za takýchto okolností nemožno považovať za dôvodné ani tvrdenie navrhovateľa, že

súkromná obchodná spoločnosť sa mala tiež riadiť rezortným zoznamom zamestnaní,

zaradených do zvýhodnených pracovných kategórií, lebo v oblasti normotvorby podlieha

príslušnému ministerstvu. Hoci samotné zoznamy zvýhodnených pracovných kategórií mali

normatívny charakter, ich pôsobnosť bola vymedzená len vo vzťahu k štátnym podnikom.

Nemôže preto navrhovateľ úspešne argumentovať tvrdením, že rezortné zoznamy bolo

potrebné použiť aj na súkromné spoločnosti, pokiaľ to zákon výslovne neurčoval.

Ustanovenie § 16 zákona o sociálnom zabezpečení však možnosť zaradenia

zamestnania navrhovateľa do zvýhodnenej pracovnej kategórie priamo vylúčilo.

Nemožno preto vytýkať odvolaciemu súdu, keď rozsudok krajského súdu zmenil

a napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Dovolací súd preto dovolanie navrhovateľa zamietol podľa

zamietol, lebo dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne.

Náhrada trov dovolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo navrhovateľ nebol

v dovolacom konaní neúspešný a odporkyni v tomto konaní trovy nevznikli.

-

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.

V Bratislave 22. októbra 2008

JUDr. Elena Závadská

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Zuzana Katuščáková