Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/35/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci

žalobcu: T., s.r.o., K.X., M., IČO: X., zast. JUDr. J.Z., advokátom, Š.X., M., proti

žalovanému: D.Š., K.X., V., IČO: X., zast. JUDr. J.P., advokátom,

A.X., M., o zaplatenie 55 000,– Sk, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Žiline zo dňa 24. mája 2007 č.k. -202, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa

24. mája 2007 č.k. -202 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Martine rozsudkom zo dňa 23. februára 2007 č.k. 15 Cb 364/2002-

176 žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania 18 966,– Sk.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal proti žalovanému

zaplatenia 55 000,– Sk s 0,05% úrokom od 1. júna 2002 do zaplatenia, ako nároku z ústne

uzavretej zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola stavebná úprava objektu v Martine a v rámci

ktorej žalobca zaplatil zálohy na práce. Súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal

žalovaný odpor a súd následne vo veci pojednával a rozhodol rozsudkom zo dňa 9. júna 2004,

ktorým žalobe vyhovel. Proti rozsudku sa žalovaný odvolal a odvolací súd uznesením

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka Š.B., listinnými

dôkazmi a mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo v roku 2001 k uzavretiu

ústnej zmluvy o dielo, na základe ktorej žalovaný ako zhotoviteľ vykonával pre žalobcu ako

objednávateľa stavebnú úpravu objektu v M. na K.X. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že zo

strany žalobcu boli v prospech žalovaného vyplatené zálohové platby, o čom žalobca

predložil dôkaz (originály výdavkových a príjmových dokladov).

Súd na základe predložených listín mal zo strany žalobcu za preukázanú úhradu

faktúry č. 31/2001 na sumu 101 162,20 Sk v hotovosti, podľa príjmového pokladničného

dokladu zo dňa 29.12.2001. Ďalšou spornou skutočnosťou bola faktúra č. 3/2002 na sumu

70 219,70 Sk, o ktorej žalobca tvrdil, že ju zaplatil dvomi platbami a to, zálohovo dňa

7. februára 2002 vo výške 25 000,– Sk a dňa 20. februára 2002 v sume 45 129,70 Sk, čo

potvrdil žalovaný svojim podpisom. Žalobca originál faktúry č. 3/2002 nepredložil,

ale predložil originál príjmového pokladničného dokladu z 20. februára 2002 na sumu

45 219,70 Sk. Originál výdavkového dokladu na uvedenú sumu žalobca nepredložil.

Žalovaný uviedol, že faktúra č. 3/2002 na sumu 70 219,70 Sk zo dňa 18. februára 2002 bola

prepracovaná na sumu 72 000,– Sk faktúrou č. 3/2002 dňa 6. marca 2002, neskôr na námietku

žalobcu bola prepracovaná na faktúru č. 5/02 dňa 3. apríla 2002 na sumu 72 710,– Sk, ktorú

zaslal žalobcovi poštou, ale ten ju neprevzal. Súd vo veci na návrh žalobcu vypočul i svedka

p. B., ktorý bol účtovníkom žalobcu, preto jeho výpoveď nepovažoval za dôveryhodnú.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepredložil originály

všetkých listinných dôkazov tak, ako bol vyzvaný, preto súd nemohol urobiť záver

o pravdivosti, ale ani o nepravdivosti tvrdenia žalobcu o zaplatení faktúry č. 3/02 zo dňa

18. februára 2002 dvomi platbami, a z tohto dôvodu vyplývajúcej povinnosti žalovaného

vrátiť preddavky vo výške 55 000,– Sk, ako neoprávnený majetkový prospech, teda žalobca

neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti nároku, preto súd žalobu

zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

a priznal úspešnému žalovanému ich náhradu spolu v sume 18 966,– Sk. Trovy pozostávajú

zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie (2 750,– Sk) a trov právneho zastúpenia

16 246,– Sk (8 376,– Sk a 7 870,– Sk).

Žalobca podal proti prvostupňovému rozsudku odvolanie podaním zo dňa

17. apríla 2007.

V odôvodnení odvolania uviedol, že bolo nesporne preukázané, že žalovanému

zaplatil faktúru č. 31/2001 v celej výške t.j. 101 162,20 Sk a zálohy na práce v sume

25 000,– Sk dňa 11.12.2001, 25 000,– Sk dňa 7.2.2002, 20 000,– Sk dňa 22.2.2002

a 10 000,– Sk dňa 27.2.2002, ktorých prijatie žalovaný potvrdil svojim podpisom

na príjmových resp. výdavkových dokladoch. Taktiež predložil dôkaz o tom, že žalovanému

zaplatil sumu 45 219,70 Sk, ako doplatok k faktúre č.3/2002 zo dňa 18.2.2002, po odpočítaní

zálohy zo dňa 7.2.2002. Žalovaný v priebehu konania predložil súdu niekoľko faktúr

s označením 3/2002, okrem toho i žalobcovi predložil faktúru č. 3/2002, ktorú mu žalobca

vrátil, nakoľko bola vystavená s inou sumou. Na pojednávaní dňa 5.2.2007 bola do spisu

prvýkrát predložená faktúra č. 5/2002, na ktorej bol rukou prepísaný dátum z roka 2003

na rok 2002, pričom táto faktúra žalobcovi nebola doručená a žalovaný sa dovtedy bránil tým,

že faktúra č. 3/2002 je platná a záväzná. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline súd odvolací uznesením zo dňa 24. mája 2007 č.k.

-202 odvolanie odmietol a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd mal za to, že odvolanie podal

žalobca oneskorene. Rozsudok súdu prvého stupňa bol podľa žalobcovi

doručený náhradne dňa 2. apríla 2007, ako to vyplýva z doručenky na l.č. 181. Poštová

zásielka bola uložená na pošte dňa 28. marca 2007 a nakoľko posledný deň trojdňovej úložnej

lehoty pripadol na sobotu, za deň doručenia možno považovať až nasledujúci pracovný deň

t.j. 2. apríl 2007 (pondelok). Dňom 3. apríla 2007 začala žalobcovi plynúť 15-dňová lehota

na podanie odvolania a posledný deň lehoty pripadol na 17. apríla 2007 (utorok). Žalobca

podal odvolanie dňa 18. apríla 2007 na pošte.

Súd vyslovil názor, že aj pri doručovaní písomností právnickej osobe sa aplikuje

ust. , čo vyplýva i z , , ktorý je svojim obsahom fikciou

doručenia, ktorá nastupuje za predpokladu, že nastane skutočnosť obsiahnutá v § 48 ods. 2,3

, a to keď nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú

v obchodnom registri, alebo inom registri alebo fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu

miesta jej podnikania uvedenú v obchodnom alebo inom registri.

Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie odmietol a o trovách konania rozhodol

podľa v spojení s

Žalobca podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa

12. júla 2007.

V odôvodnení uviedol, že s vysloveným názorom odvolacieho súdu nesúhlasí

a dovolanie podáva podľa z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Poukázal na to, že odvolanie bolo podané včas, nakoľko zásielka bola

doručovaná len raz dňa 28.3.2007, bez pokusu o opätovné doručenie, čím nevznikol

predpoklad náhradného doručenia. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že z doručenky na l.č. 181

vyplýva, že pracovník pošty sa pokúsil doručiť zásielku žalobcovi dňa 27. marca 2007

a keďže nebol zastihnutý, upovedomil ho, že zásielku mu príde doručiť nasledujúci deň

28. marca 2007. Nakoľko ani v tento deň nebol žalobca zastihnutý, zásielka mu bola uložená

na pošte dňa 28. marca 2007, čím nedošlo k porušeniu ustanovenia Navrhol

dovolanie zamietnuť a priznať žalovanému trovy dovolacieho konania 2 928,– Sk titulom

právneho zastúpenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1) prejednal

dovolanie bez nariadenia pojednávania (§ 243 ods.1) a zistil, že dovolanie je dôvodné

a podané v zákonnej lehote (§ 243g).

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Z dôvodov uvedených v je možné dovolaním napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu, bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu

predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie

vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

niektorou z vád uvedených v , prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa,

ale i z úradnej povinnosti (§ 242 ods.1). V prípade, že dovolací súd zistil, že rozhodnutie

odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu.

Prípustnosť dovolania podľa nie je však daná len tvrdením dovolateľa,

ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne

došlo.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred

súdom.

Citované ustanovenie výslovne dáva odňatie možnosti konať pred súdom

do súvislosti s postupom súdu, teda s procesnou činnosťou súdu, ktorá sama o sebe nemá

výraz v súdnom rozhodnutí. Odňatím možnosti konať pred súdom zákon rozumie taký postup

súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov,

a ktoré mu boli postupom súdu znemožnené. Nesporne sem patrí i právo na prejednanie

podaného odvolania.

Doručovanie upravujú ust. a nasl. Ustanovenie

upravuje zákonnú fikciu doručenia, podľa ktorej sa za stanovených podmienok písomnosť

považuje za doručenú uplynutím posledného dňa trojdňovej lehoty počítanej odo dňa, kedy

bola písomnosť uložená na pošte a od tohto dňa plynie lehota bez zreteľa na to, kedy dôjde

k faktickému prevzatiu zásielky adresátom t.j. faktické prevzatie zásielky už nemá vplyv

na plynutie lehoty.

V súvislosti s doručovaním písomností právnickým osobám a fyzickým osobám

podnikateľom platí, že fikcia doručenia podľa § 46 a § 47 neprichádza do úvahy, pre

doručovanie týmto osobám platí fikcia upravená v ustanoveniach , Teda

osobitným spôsobom doručenia písomnosti do vlastných rúk vykonaným náhradným

doručením je od účinnosti novely (č. ) doručovanie písomnosti právnickej

osobe a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi.

V danej veci bola písomnosť (rozsudok) doručovaná právnickej osobe. Z uvedeného

vyplýva, že písomnosť určená právnickej osobe sa doručuje na adresu jej sídla uvedenú

v obchodnom (alebo inom) registri, v ktorom je zapísaná. Ak písomnosť právnickej osobe

nemožno doručiť na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom (alebo inom) registri a jej iná

adresa nie je súdu známa, písomnosť sa po troch dňoch od vrátenia považuje za doručenú,

a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený za právnickú osobu konať, sa o tom nedozvie. Na fikciu

doručenia v takomto prípade stačí, že súd nepozná inú adresu podnikateľského subjektu, že

zásielka bola doručovaná na adresu, ktorá je sídlom (miestom) podnikania, ktoré má oporu

v platnom zápise v príslušnom registri a zásielka sa vrátila ako nedoručená. Z uvedeného teda

vyplýva, že fikcia doručenia podľa , je v prípade právnických osôb

nahradená fikciou doručenia podľa

Dovolací súd prijal názor, že žalobcovi postupom odvolacieho súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom, keď odvolanie bolo odmietnuté pre zmeškanie lehoty na podanie

odvolania, nakoľko súd doručovanie písomnosti právnickej osobe nesprávne právne posúdil,

pretože prvostupňový rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 3. apríla 2002. Vzhľadom

na uvedené možno konštatovať, že odvolacie rozhodnutie má vadu, ktorej existencia založila

prípustnosť dovolania podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolaniu vyhovel

a napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9.septembra 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senát

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková