Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/174/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J.C.L., X.D., zastúpeného

advokátom JUDr. M.P., V. proti žalovanému: F., D., IČO: X., zastúpeného advokátom Mgr.

J., M.B., o zaplatenie 99 797,-- Sk s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo 4. mája 2007, č.k -269, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo 4. mája 2007, č.k. -269 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu o zaplatenie

peňažnej pohľadávky v sume 99 797,-- Sk s prísl. a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému 44 486,-- Sk náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ako dovolacieho súdu z 31. januára 2007, č.k. , ktorý zaujal právne

stanovisko k prejednávanej veci tak, že počnúc dňom 1. januára 2001 žalovaný sa dostal do

omeškania s plnením peňažného záväzku z dlhopisov v zmysle ustanovenia § 24 ods. 3

Akonáhle sa pohľadávka stane splatnou, dlžník je povinný ju uhradiť

a ak tak neurobí, veriteľ je oprávnený domáhať sa jej splnenia na súde, a to podaním

príslušnej žaloby na plnenie. Uvedeným dňom splatenie dlhopisu už bolo žalovateľné, a to aj

s úrokmi z omeškania.

Krajský súd potom rozhodol s odôvodnením, že žalobca hodnovernými dokladmi

nepreukázal, kto zaň podpisoval zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorých si uplatnil právo

na zaplatenie úrokov z omeškania za oneskorené vyplatenie menovitej hodnoty a výnosu

dlhopisov. Nepreukázal, že postupca v čase podpisovania zmluvy o postúpení pohľadávky bol

vlastníkom dlhopisu F., z ktorého postúpil príslušenstvo pozostávajúce z úroku z omeškania

a tento úrok podľa jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávky nebol špecifikovaný

k uplatnenému nároku žalobcu. Výrok o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na

ustanovenie a plného úspechu žalovaného vo veci.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie (č.l. 269), ktoré odôvodnil

nasledovne. Má za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dokumenty nachádzajúce sa

spise a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Namietal, že súdom vyžadované dôkazy

svedčia o nepochopení predmetu sporu. Poukázal na ustanovenia § 14 ods. 2 zákona

č. o cenných papieroch, podľa ktorého cenný papier oprávňujúci na peňažné

plnenie zaniká aj dňom jeho úplného splatenia alebo dňom jeho predčasného splatenia, ak

možnosť predčasného splatenia vyplýva z emisných podmienok alebo z dohody emitenta

a majiteľa cenného papiera. Žalovaný začal vyplácať dlhopisy ich vlastníkom až od apríla

roku 2001. Okamihom vyplatenia menovitej hodnoty a výnosu z dlhopisu bez ohľadu na

skutočnosť, či s omeškaním alebo bez neho, dlhopis v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 zákona

o cenných papieroch zanikol. Táto skutočnosť však nemala žiadny vplyv na vznik a trvanie

nároku na úrok z omeškania z dôvodu oneskoreného splatenia dlhopisov žalovaným, lebo

úroky z omeškania sú predmetom samostatného peňažného záväzku medzi dlžníkom

a veriteľom. Je to záväzok akcesorický a zodpovednostný, ktorý môže vzniknúť, ak medzi

veriteľom a dlžníkom existuje iný hlavný peňažný záväzok a došlo práve k porušeniu

primárneho právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Medzi žalovaným a postupcami

existoval záväzok z cenného papiera, ktorý predstavoval kontraktačný záväzok emitenta

cenného papiera voči majiteľovi cenného papiera zaplatiť menovitú hodnotu a výnos

z cenného papiera založený vydaním a nadobudnutím cenného papiera. Záväzok z omeškania

vznikol postupcom až po tom, čo si žalovaný nesplnil včas svoju povinnosť splatiť dlhopisy.

Žalovaný uhradil postupcom menovitú hodnotu a výnos dlhopisu, čo možno v zmysle

ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o cenných papieroch považovať za úplné splatenie dlhopisu.

Úplným splatením dlhopis zanikol. Táto skutočnosť však nemala vplyv na záväzok

z omeškania, ktorý trvá naďalej. Žalobca objektívne nemohol preukázať súdom požadovanú

skutočnosť že postupca bol v čase podpisovania zmluvy o postúpení pohľadávky vlastníkom

dlhopisov, pretože postupcovia v čase podpisovania zmlúv o postúpení pohľadávky neboli

majiteľmi dlhopisov, nakoľko dlhopisy zaplatením ich menovitej hodnoty zanikli. Na žalobcu

boli na základe zmlúv o postúpení pohľadávok postúpené len záväzky z omeškania, ktoré sú

samostatnými záväzkami. Preto žiadosť súdu na preukázanie vyššie uvedenej skutočnosti je

z tohto dôvodu nelogická a právne neopodstatnená. Pri uplatnení nároku na zaplatenie úrokov

z omeškania doložil súdu spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu okrem iných

dokumentov jednotlivé zmluvy o postúpení pohľadávok a výzvu na zaplatenie peňažného

dlhu, ktorú pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu doručil žalovanému.

Vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy sú uvedené jednotlivé vyčíslenia úrokov z omeškania,

ktoré boli na žalobcu zo strany postupcov prevedené. Preto má za to, že súdu doložil všetky

potrebné dôkazy, na základe ktorých bolo možné žalovanú sumu identifikovať.

Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uvádza, že žalobca nepreukázal hodnovernými dokladmi,

kto zaňho podpisoval zmluvy o postúpení pohľadávky. Z rozsudku však nie je zrejmé, prečo

súd spochybňuje podpis žalobcu na zmluvách o postúpení pohľadávky. Žalobca bol však

schopný predmetné splnomocnenie súdu v dodatočnej lehote doložiť, avšak súd mu to

neumožnil. V tejto súvislosti namietal, že on sám svojím konaním nespôsobil, že súdne

konanie trvá od roku 2003. Doterajšie súdne rozhodnutia všetkých stupňov sa zaoberali len

otázkou omeškania žalovaného s vyplatením menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov. Žiaden

zo súdov sa doteraz inými skutočnosťami sporu nezaoberal a iné skutočnosti ani jeden z nich

nespochybňoval. Žalobca mal záujem doložiť súdu ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré by

preukázali pravdivosť jeho tvrdení, avšak súd mu to neumožnil. Napokon namietal,

že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa požiadavky ustanovené v

Preto žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Bratislave v zmysle ustanovenia ako nesprávny zmenil

a návrhu v celom rozsahu vyhovel vrátanej náhrady trov celého konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v medziach odvolania podľa a a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa obsahu spisu žalobca predmetnou žalobou uplatnil voči žalovanému právo na

zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 13 740,-- Sk (t.j. z menovitej

hodnoty a výnosov dlhopisu vydaného žalovaným) od 1. januára 2001 do dňa vyplatenia

menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu.

Dovolací súd na základe viacerých dovolaní žalobcu svojim rozhodnutím sp. zn.

1 Obdo V 108/2005 z 24. novembra 2006, z 31. januára 2007, sp. zn. , dospel

k záveru, že žalovaný bol povinný svoj záväzok vyplývajúci zo

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby zaplatiť do 31. decembra 2000.

Počnúc dňom 1. januára 2001 sa žalovaný dostal do omeškania.

Žalobca k žalobe predložil zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré uzavrel žalobca ako

postupník podľa s jednotlivými postupcami. Obsahom týchto

zmlúv je peňažná pohľadávka postupcov, veriteľov voči dlžníkovi - žalovanému.

Súd prvého stupňa zamietol žalobu pre nedostatok dôkazov preukazujúcich žalobcom

uplatnený právny nárok. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že v čase uzavretia zmlúv

o postúpení pohľadávok boli postupcovia vlastníkmi dlhopisov. Nevyhodnotil však, z akého

právneho dôvodu požadovaný dôkaz je potrebný na preukázanie opodstatnenosti nároku.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom vysloveným žalobcom

v odvolaní, že vyplatením menovitej hodnoty dlhopisu s jeho výnosom, dlhopis ako cenný

papier zanikol. Predložiť dôkaz o tom, že postupca bol vlastníkom dlhopisu v čase, keď

podpisoval zmluvu o postúpení pohľadávky vzniknutej v súvislosti s omeškaním splnenia

záväzku z dlhopisu, nebolo možné vykonať a uvedená skutočnosť pre zamietnutie žaloby

súdom nie je ani odôvodnená.

Dôvodným by mal byť dôkaz o omeškaní žalovaného s platením hodnoty dlhopisu

s výnosom bývalým vlastníkom dlhopisov, ktorí ako postupcovia sú uvedení v

predmetných zmluvách o postúpení pohľadávok nachádzajúcich sa v spise. Teda, že

postupcovia boli vlastníkmi peňažnej pohľadávky, úroku z omeškania tak, ako to deklarujú

v zmluve.

Ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa zamietol žalobu bola skutočnosť, že

žalobca nepreukázal, že predmetné zmluvy o prevode pohľadávok za žalobcu uzavrela osoba

na takúto činnosť splnomocnená. Nie je možné preskúmať správnosť napadnutého

rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti dokazovania, pretože súd neuviedol

opodstatnenosť preukázania tejto skutočnosti. Naviac, ak žalobca tvrdil, že zmluvy

o postúpení podpisoval jeho splnomocnený zástupca. Odvolací súd v tejto súvislosti

poukazuje na špeciálny druh zákonného splnomocnenia osôb oprávnených konať za

podnikateľa uvedený v ustanovení .

Žalobca k žalobe predložil fotokópiu písomnosti označenej ako oznámenie o postúpení

pohľadávky, výzva na dobrovoľné zaplatenie pohľadávky a pokus o mimosúdny zmier

z 10. februára 2003 (č.l. 23), v ktorom sa nachádzajú mená a priezviská s osobným údajom

osôb, ktoré uzavreli so žalobcom zmluvy o postúpení pohľadávok, výška pohľadávky

s určením lehoty omeškania. Nachádza sa tu odtlačok pečiatky žalovaného s poznámkou, že

obsahový a formálny súlad príloh nebol preverený.

To znamená, že uvedená špecifikácia úrokov bola žalovanému známa a tento ju mal

možnosť preveriť. Preto nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby v dôvodovej časti

súdom uvádzaná skutočnosť, že žalobca nepreukázal špecifikáciu vymáhanej pohľadávky.

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku okrem iného súd

stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že v napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa

nepostupoval v zmysle uvedeného ustanovenia, teda pochybil. Jeho rozhodnutie bolo vydané

predčasne, pretože nemá právny podklad v písomných dokladoch nachádzajúcich sa v spise.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221

ods. 1 písm. h/ a ods. 3 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere a v

novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. októbra 2008

JUDr. Margita Fridová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.