Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/18/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej

v právnej veci žalobcu: Ž., B., K.X., B., IČO:X., proti žalovaným: v 1. rade P.P. – M., T.X.,

B. ,IČO:X., a v 2. rade Ing. A.P., T.X., B., IČO: X., obaja zastúpení JUDr. A.Š.,

advokátkou, S.X., B., o zaplatenie 180 240 Sk s prísl., o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č.k. -146 zo dňa 18. januára 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý žalovanému zaplatiť trovy dovolacieho konania vo výške

13 056 Sk na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. -116 zo dňa 30. mája

2006 žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade

sumu vo výške 41 524 Sk titulom náhrady trov konania, k rukám JUDr. A.Š.,

advokátky, S.X., B., do troch dní

po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou

podanou dňa 1.7.2004 domáhal proti žalovanému v 1. rade zaplatenia istiny

180 240 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 41 Sk

od 9.5.2003 do zaplatenia a vo výške 10% ročne zo sumy 158 953,80 Sk

od 21.5.2004 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu nezaplateného nájomného

za obdobie od 1.3.2003 do 14.11.2003 na základe Zmluvy č. 1022/1993 o prenájme

hnuteľného a nehnuteľného majetku zo dňa 8.3.1993 v znení dodatkov č. 2 a č. 3

zo dňa 1.10.1993 a zo dňa 6.3.1998, ktorá bola účastníkmi uzavretá na dobu určitú,

a to do 8.3.2003. Ďalej uviedol, že účastníci uzavreli dňa 17.9.2002 kúpnu zmluvu,

ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, ktoré boli dovtedy predmetom nájomnej

zmluvy. Ako vyplýva z čl. IV bodu 4 kúpnej zmluvy, platnosť zmluvy nadobúda

dňom podpisu obidvoch zmluvných strán a účinnosť povolením vkladu vlastníckeho

práva na Správe katastra, čo bolo dňa 14.11.2003. Žalovaný je preto povinný platiť

nájomné do 14.11.2003. Túto povinnosť si neplnil a dlhuje žalobcovi sumu

180 240 Sk. Podaním zo dňa 17.1.2005, doplneným o podanie zo dňa 15.4.2005,

žalobca zmenil návrh tak, že ho rozšíril o žalovanú v 2. rade, nakoľko tak nájomnú

zmluvu, ako i kúpnu zmluvu uzavrel žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade a zároveň

žiadal o zmenu petitu návrhu tak, že žiadal zaviazať na zaplatenie sumy 180 240 Sk

aj s príslušenstvom žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne z titulu vydania

bezdôvodného obohatenia. Súd zmenu návrhu pripustil uznesením č. -68

zo dňa 19.10.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.11.2005. Okresný súd po

vykonanom dokazovaní konštatoval, že účastníci uzavreli dňa 8.3.1993 nájomnú

zmluvu podľa § 663 a nasl. Obč. zák., ktorá bola uzavretá na dobu určitú

do 8.3.2003. Účastníci si svoje povinnosti z tejto nájomnej zmluvy plnili do

28.2.2003, kedy žalovaní v 1. a v 2. rade zaplatili žalobcovi kúpnu cenu v plnej

výške 2 800 000 Sk, na základe účastníkmi uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa

17.9.2002. Nárok žalobcu na nájomné by podľa nájomnej zmluvy trval do 8.3.2003,

avšak po prekvalifikovaní žalovaného nároku z nájomného na bezdôvodné

obohatenie, žalobca už na nájomnom ani za obdobie od 1.3.2003 do 8.3.2003 netrval.

I za toto obdobie si uplatňoval voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne

vydanie bezdôvodného obohatenia celkom v sume 180 240 Sk s prísl. Žalobca svoj

nárok odôvodňoval tým, že podľa ust. Obč. zák., kúpna zmluva, ktorej predmetom je

nehnuteľnosť, v danom prípade stavby, je platná jej podpísaním oboma zmluvnými

stranami, t.j. v danom prípade dňom 17.9.2002, ale účinnosť nadobúda až vkladom

do katastra, t.j. v danom prípade dňom 14.11.2003. Dôvod, prečo žalobca z kúpnej

zmluvy neplnil povinnosť podať návrh na vklad riadne a včas, t.j. v lehote 30 dní

od zaplatenia celej kúpnej ceny žalovanými v 1. a 2. rade, teda do 30.3.2003, žalobca

neuviedol. Skutočnosť, že celou kúpnou cenou vo výške 2 800 000 Sk disponoval

od 28.2.2003 však ani nepopieral. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca z platnej kúpnej

zmluvy uzavretej účastníkmi dňa 17.9.2002 prijal plnenie žalovaných v 1. a 2. rade

v celom rozsahu dňa 28.2.2003 a od tohto momentu disponoval hodnotou predmetu

kúpy v plnom rozsahu ako vlastník. Rovnako žalovaní v 1. a 2. rade, keďže už splnili

svoj záväzok z platnej kúpnej zmluvy žalobcovi v celom rozsahu, držali predmet

kúpy a nakladali s ním ako so svojim majetkom. Napriek tomu, že tak žalobca, ako

i žalovaní spoločne nakladali od 28.2.2003, každý tou istou vecou, žalobca jej

finančnou hodnotou a žalovaní užívaním, žalobca v roku 2004 vyfakturoval

žalovaným okrem ceny aj nájomné, a to napriek tomu, že nájomná zmluva uzavretá

na dobu určitú bola ukončená a účastníci mali platne uzavretú novú zmluvu, a to

kúpnu zmluvu. Žalovaní namietali, porušenie povinnosti žalobcu dať návrh na vklad

v zmluve dohodnutom čase, t.j. do 30.3.2003, čím žalobca sám navodil svojim

konaním v rozpore so zmluvou, stav, ktorý mal za následok to, že vklad bol

vykonaný až dňa 14.11.2003. Z pripojenej kúpnej zmluvy je zrejmé, že predmetom

kúpy bol majetok štátu, a preto sa postupovalo podľa osobitného zákona, a to zák. č.

Na takýto prevod majetku sa vzťahoval potom i osobitný postup podľa

, keď právne účinky vkladu pri prevode majetku

štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu () vznikajú

na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu určenému v návrhu

na vklad. Návrh na vklad sa musí podať najneskôr v deň, ktorý je určený v návrhu

ako deň vzniku vlastníctva. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalobca v návrhu na

vklad opomenul uviesť dátum, ku ktorému majú účinky vkladu v prospech

žalovaných nastať. Katastrálny úrad v dôsledku tohto opomenutia žalobcu, potom

postupoval tak, ako by išlo o bežný postup prevodu majetku medzi právnickými,

alebo fyzickými osobami, ktorého predmetom nie je majetok štátu. Žalobca teda

jednak nepostupoval podľa ust. a jednak porušil

i čl. IV. bod 3 platne uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 17.9.2002. Tým sám zavinil

stav, že k zápisu vlastníctva prevádzaných nehnuteľností na kupujúcich (žalovaných)

nedošlo v očakávanom čase, t.j. najneskôr ku dňu 30.3.2003, ale až ku dňu

14.11.2003. Bolo by preto v rozpore s dobrými mravmi, ak by porušenie povinnosti

žalobcu malo byť v neprospech žalovaných, ktorí si svoje povinnosti z kúpnej

zmluvy neporušili. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia,

nepreukázal však z akého titulu malo toto bezdôvodného obohatenie na strane

žalovaných vzniknúť. Žalovaným sa neplnilo bez právneho dôvodu, mali riadne

uzavretú platnú kúpnu zmluvu, z ktorej si svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu v plnom

rozsahu dňa 28.2.2003 splnili. Nejednalo sa ani o plnenie z neplatného právneho

úkonu, nakoľko kúpna zmluva bola a je stále platná, nejednalo sa ani o plnenie

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko kúpna zmluva bola platná od 17.9.2002

a nájomná zmluva bola riadne ukončená uplynutím dohodnutej doby nájmu a súd

nezistil ani žiadny prospech na strane žalovaných z nepoctivých zdrojov. Teda

nebola naplnená žiadna podmienka podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. Naopak

dokazovaním bolo preukázané, že obe sporové strany od 28.2.2003 disponovali tou

istou vecou, avšak v inej forme, teda žalobca celou kúpnou cenou predmetných

nehnuteľností, s ktorou voľne od tohto dňa nakladal a žalovaní nehnuteľnosťami,

ktoré riadne žalobcovi zaplatil. Súd preto žalobu z vyššie uvedených dôvodov

v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nemôže byť na prospech žalobcu

stav, ktorý zavinil vlastným neplnením povinností zo zákona aj zo zmluvy. O trovách

konania súd rozhodol podľa , priznal žalovaným, ktorí mali

vo veci plný úspech, voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov účelne vynaložených

na uplatnenie práva.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol rozsudok súdu

prvého stupňa zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedol, že je pravdou, že žalobca uzavrel

so žalovanými dňa 8.3.1993 zmluvu č. 1022/1993 o prenájme hnuteľného

a nehnuteľného majetku v zmysle a nasl. I. Táto

nájomná zmluva sa na základe dodatku č. 3 stala nájomnou zmluvou uzavretou

na dobu určitú, a to do 8.3.2003. Prvostupňový súd, zhodne s názorom žalovaných,

skutkový stav vyhodnotil tak, že predmetná nájomná zmluva bola „ukončená“ tam

uvedeným dátumom, t.j. dňom 8.3.2003. Súd však opomenul ustanovenie § 676

ods. 2 , podľa ktorého „Ak nájomca užíva veci aj po skončení

nájmu a prenajímateľ proti nemu nepodá návrh na vydanie veci alebo vypratanie

nehnuteľností na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých

podmienok, za ktorých bola dojednaná pôvodne“. Nájom (obnovený) podľa názoru

žalobcu trval až do 14.11.2003, t.j. do dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva

v prospech kupujúcich (žalovaných). Okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva

k predmetu kúpy zanikol nájomný vzťah a právo užívania predmetu kúpy dovtedy

titulom nájmu bolo konzumované právnym titulom vlastníctva. V súlade s uvedeným

teda žalobca sa oprávnene domáhal zaplatenia odplaty za užívanie hnuteľných

i nehnuteľných vecí uvedených v nájomnej zmluve. Podpísaním kúpnej zmluvy

účastníkmi kúpnej zmluvy nastali len záväzkoprávne účinky, t.j. viazanosť svojimi

prejavmi vôle, atď. (platnosť zmluvy), avšak vecnoprávne, t.j. zmena vlastníctva

nastali až povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúcich do katastra

nehnuteľností (účinnosť zmluvy). Podpísanie kúpnej zmluvy preto nemohlo mať

a ani nemalo vplyv na nájomnú zmluvu resp. nájomný vzťah. Samotné zaplatenie

kúpnej ceny nemá vo všeobecnosti a ani podľa predmetnej kúpnej zmluvy ani nemalo

mať žiaden dopad na užívanie alebo vlastnícke vzťahy.

Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že žalovaní v prvom a v druhom rade

zaplatili žalobcovi kúpnu cenu 2 800 000 Sk dňa 28.2.2003. Konajúci súd poukázal

na porušenie zákonných ustanovení zo strany predávajúceho a v konaní nebolo

preukázané žiadnym spôsobom, že by na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému

obohateniu. Za nehnuteľnosti žalovaní zaplatili kúpnu cenu, a ani do budúcnosti

nevzniklo pre žalobcu právo na plnenie z prenájmu, nakoľko pri dodržaní ustanovení

§ 28 katastrálneho zákona mali právne účinky vzniknúť skôr.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom č.k. -146

zo dňa 18. januára 2007 rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.5.2006 č.k.

-116 potvrdil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu

trov odvolacieho konania na účet právnej zástupkyne žalovaných v sume 13 042 Sk

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd pripustil voči rozsudku dovolanie.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa

dostatočne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov,

predloženými listinnými dôkazmi, pričom jednotlivé predložené dôkazy neboli medzi

účastníkmi sporné. Nesporne bol zistený vznik nájomného vzťahu medzi účastníkmi,

ako aj okolností uzavretia kúpnej zmluvy dňa 17.9.2002. Žalobca žalobou žiadal

od oboch žalovaných vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaní

užívali predmet nájmu aj po uplynutí doby nájmu bez právneho dôvodu a výška

bezdôvodného obohatenia sa rovná výške nájmu ako bolo v nájomnej zmluve

dohodnuté. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa posudzoval otázku,

či za obdobie od zaplatenia kúpnej ceny, resp. po uplynutí doby nájmu, patrí

žalobcovi odplata a či došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy podľa ust. § 676 ods. 2

. Nepochybné po skončení nájmu nebol žalobcom podaný

návrh na vypratanie nehnuteľnosti a vydanie vecí na súde do 30 dní, a teda

uplynutím 30. dňa od skončenia nájmu sa nájomná zmluva obnovila na 1 rok podľa

cit. ust. V danej veci však odvolací súd tiež posudzoval, či si žalobca splnil svoje

povinnosti vyplývajúce mu jednak zo zákona ( i

Z.z.) a jednak zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a tiež z kúpnej zmluvy.

Je nepochybné, že úmyslom oboch účastníkov bolo uskutočnenie prevodu vlastníctva

k prenajatým nehnuteľnostiam, ako aj záväzok žalobcu previesť vlastníctvo

na žalovaných do 6 mesiacov od udelenia súhlasu podľa

Nájomná zmluva medzi účastníkmi s poukazom na ust. § 261 ods. 6 Obchodného

zákonníka sa spravuje ustanoveniami a nasl. a podľa

ust. § 676 ods. 2 Obč. zákonníka žalobca nepodal návrh na súde o vypratanie

nehnuteľnosti do 30 dní. Sám žalobca teda tým, že sa domáha vydania bezdôvodného

obohatenia, je názoru, že žalovaní užívali nehnuteľnosti bez existencie zmluvy

o nájme. Odvolací súd dospel k záveru, že podľa ust. § 676 ods. 2 Obč. zákonníka

došlo k obnoveniu zmluvy o nájme za tých istých podmienok, za akých bola nájomná

zmluva dojednaná pôvodne a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie dohodnutého

nájomného do dňa zápisu vkladu vlastníckeho práva žalovaných k nehnuteľnostiam,

t.j. do 14.11.2003. Ďalšie konanie žalobcu pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho

práva je však v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Podľa ust. § 265

výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Žalobca nedodržal ustanovenia kúpnej

zmluvy, v ktorých sa zaviazal do 30 dní po zaplatení kúpnej ceny podať návrh

na vklad. Takéto konanie žalobcu je teda v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku a porušenie povinností, na ktoré sa žalobca v zmluve zaviazal

a tieto nesplnil, nemôže ísť na ťarchu žalovaných, ktorí svoje povinnosti zo zmlúv

ničím neporušili. Preto výkon práva žalobcu na zaplatenie nájomného jednoznačne

podľa ust. nepožíva právnu ochranu. Odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust.

potvrdil, pretože dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci vykonal riadne

dokazovanie, dôkazy posúdil každý jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa ust.

a vyvodil z nich i správny právny záver. O trovách odvolacieho konania

súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust.

a žalovaným, ktorí mali v konaní úspech, priznal ich náhradu v celkovej výške

13 042 Sk. Odvolací súd podľa ust. pripustil proti tomuto

rozsudku dovolanie, pretože podľa názoru odvolacieho súdu riešenie otázky, či

v prípade, ak počas trvania nájomnej zmluvy dôjde k zaplateniu kúpnej ceny

nájomcom a následnému užívaniu predmetu nájmu až do vzniku jeho vlastníckeho

práva k predmetu nájmu, vzniká prenajímateľovi za toto obdobie právo na zaplatenie

nájomného podľa nájomnej zmluvy, je otázkou zásadného právneho významu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v lehote dovolanie žalobca a navrhol,

aby dovolací súd zrušil rozhodnutie súdu druhého stupňa, ako aj rozhodnutie súdu

prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Podľa názoru žalobcu tak súd prvého stupňa, ako aj súd druhého stupňa nesprávne

právne posúdili situáciu, ktorá vznikla po podpísaní zmluvy a zaplatení kúpnej ceny

tak, že kupujúci, ktorý podpísal kúpnu zmluvu a zaplatil kúpnu cenu, už nemusí

vlastníkovi platiť za užívanie kupovanej veci ktorú užíva, aj keď ešte nie je jej

vlastníkom. Žalobcovi možno pričítať na ťarchu len omeškanie so splnením

povinnosti podľa článku IV. bodu 3, pričom toto omeškanie predávajúceho

je významne kratšie v porovnaní s dĺžkou porušenia zákonnej 30-dňovej lehoty

na rozhodnutie katastrálnym úradom. Ani toto omeškanie žalobcu však nespôsobilo

zánik povinnosti žalovaného zaplatiť za úhradu veci, ktoré užíval. Možno len

pripustiť eventuálny vznik nároku kupujúceho (žalovaného) na náhradu škody

vzniknutej v dôsledku omeškania predávajúceho vo výške primerane zodpovedajúcej

dĺžke omeškania. Keďže kupujúci mal k dispozícii tento osobitný inštitút náhrady

škody, zrejme neprichádza do úvahy použitie inštitútu rozporu s dobrými mravmi.

Súd druhého stupňa, na rozdiel od súdu prvého stupňa, konštatoval, že nájomný

vzťah podľa nájomnej zmluvy zo dňa 8.3.1993 č. 1022/1993 o prenájme hnuteľného

a nehnuteľného majetku nezanikol, ale že došlo k obnoveniu zmluvy o nájme podľa

ust. , nakoľko prenajímateľ po skončení nájmu,

(t.j. 8.3.2003) nepodal do 30 dní proti nájomcovi návrh na vydanie vecí a vypratanie

nehnuteľností. Nevysporiadal sa pritom s ustanovením § 676 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, t.j. či sa prenajímateľ nedohodol s nájomcom inak. Súd druhého stupňa sa

tiež nevysporiadal s tým, že v danom čase už bol prenajímateľ viazaný uzavretou

kúpnou zmluvou, ktorou ako predávajúci previedol na kupujúceho (nájomcu)

predmetné nehnuteľnosti. V takom prípade by potom právny úkon prenajímateľa

(predávajúceho) spočívajúci v podaní žalobného návrhu na vypratanie nehnuteľností

a vydanie vecí zrejme trpel právnymi vadami, keďže by nemohol byť myslený vážne.

V skutočnosti by nesmeroval k súdnemu rozhodnutiu o vyprataní nehnuteľností

a vydaní vecí, svojím obsahom a účelom by ak nie odporoval zákonu, tak určite by

ho obchádzal, a zrejme by sa i priečil dobrým mravom. Súd druhého stupňa sa

tiež nevysporiadal so skutočnosťou, že v danom prípade išlo o majetok štátu.

Nakladanie s majetkom štátu je vo všeobecnosti prísnejšie reglementované, než je

súkromnoprávna úprava. Súd druhého stupňa konštatuje, že síce došlo k obnoveniu

nájomnej zmluvy zo dňa 8.3.1993 č. 1022/1993, a že žalobcovi vzniklo právo

na zaplatenie dohodnutého nájomného do dňa zápisu vkladu vlastníckeho práva

žalovaných k nehnuteľnostiam, t.j. do 14.11.2003, avšak konanie žalobcu

(prenajímateľa) nedodržaním lehoty na podanie návrhu na vklad bolo v rozpore

so zásadami poctivého obchodného styku, a preto výkon práva žalobcu na zaplatenie

nájomného jednoznačne podľa ustanovenia nepožíva

ochranu. Súd druhého stupňa síce správne konštatoval, že nájomná zmluva medzi

účastníkmi s poukazom na ust. sa spravuje

ustanoveniami , avšak vzápätí, už s poukazom na

konštatuje, že výkon práva žalobcu na zaplatenie nájomného

nepožíva ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, t.j. zamieta

žalobcove nároky nie posudzovaním podľa , ale podľa

, teda právneho predpisu, ktorý sa na danú vec vôbec

nevzťahuje.

Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolaciemu súdu, aby rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č.k. -146 v spojitosti s rozsudkom

Okresného súdu Bratislava V č.k. -116 ako vecne správny potvrdil.

V dovolacom konaní si uplatňujú trovy vo výške 2 x 6350 Sk (prevzatie, štúdiu,

podanie vyjadrenia na súd), 2 x 178 Sk paušálna náhrada, t.j. spolu 13 056 Sk.

Poukázali na to, že žalobca podaním zo 17.1.2005 doplneným o podanie z 15.4.2005

upravil žalobu o žalovanú v druhom rade a zmenil petit žaloby tak, že žiadal

o zaplatenie 180 240 Sk s príslušenstvom proti žalovaným v prvom a druhom rade

spoločne a nerozdielne z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Je preto namieste

vyriešiť otázku s poukazom na nasledujúce zákonné ustanovenia, či zo strany

žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa ich právneho názoru nedošlo

zo strany žalovaných k bezdôvodnému obohateniu, ktoré by podľa § 451 a nasl.

mali vydať, resp. zaplatiť istinu s príslušenstvom titulom

nájomného. Žalobca ako subjekt spravujúci majetok štátu mal byť viazaný

a mal vyhotoviť

následne bezvadný návrh na vklad vlastníckeho práva podľa § 28 ods. 4 zákona č.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam. Túto svoju zákonnú povinnosť pri správe majetku štátu si

žalobca nesplnil, neuviedol v návrhu na vklad deň, ktorý má byť dňom prevodu

majetku štátu na žalovaných a v rámci katastrálneho konania si túto povinnosť ako

orgán štátu nesplnil ani príslušný kataster, ktorý mal žalobcu vyzvať, aby opravil

návrh na vklad v súlade s platným zákonom, čím jednoznačne k zákonnému

pochybeniu došlo zo strany žalobcu a príslušného katastrálneho úradu. V prípade, že

by z ich strany nebolo došlo k zákonným porušeniam bol by vykonaný vklad

vlastníckeho práva v lehote do 15 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad podľa § 32

v spojitosti s § 28 ods. 4 Katastrálneho zákona. Žalobca v dovolaní nesprávne

aplikuje a poukazuje nakladanie s majetkom štátu. Toto nakladanie s majetkom štátu

sa môže realizovať iba v súlade s platnými zákonmi napr. v tzv. podnikateľskej sfére

– v znení neskorších predpisov a

o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) prejednal dovolanie

podľa s tým, že prípustnosť dovolania je daná ustanovením

ods. 3 Dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a obsahuje predpísané

náležitosti stanovené v ust.

Krajský súd v Bratislave podľa ust. pripustil proti svojmu

potvrdzujúcemu rozsudku Okresného súdu Bratislava V. dovolanie, pretože podľa

jeho názoru riešenie otázky, či v prípade, ak počas trvania nájomnej zmluvy dôjde

k zaplateniu kúpnej ceny nájomcom a následnému užívaniu predmetu nájmu až do

vzniku jeho vlastníckeho práva k predmetu nájmu, vzniká prenajímateľovi za toto

obdobie právo na zaplatenie nájomného podľa nájomnej zmluvy, je otázkou

zásadného právneho významu.

Žalobca žalobou žiadal od oboch žalovaných vydanie bezdôvodného

obohatenia z dôvodu, že žalovaní užívali predmet nájmu aj po uplynutí doby nájmu

bez právneho dôvodu a výška bezdôvodného obohatenia sa rovná výške nájmu

ako bolo v pôvodnej nájomnej zmluve dohodnuté. Žalobca z platnej kúpnej zmluvy

uzavretej účastníkmi dňa 17.9.2002 prijal plnenie žalovaných v 1. a 2. rade v celom

rozsahu v sume 2 800 000 Sk dňa 28.2.2003 a od tohto momentu disponoval

hodnotou predmetu kúpy v plnom rozsahu ako vlastník. Rovnako žalovaní

v 1. a 2. rade, keďže už splnili svoj záväzok z platnej kúpnej zmluvy žalobcovi

v celom rozsahu, držali predmet kúpy a nakladali s ním ako so svojim majetkom.

Napriek tomu, že tak žalobca ako i žalovaní spoločne nakladali od 28.2.2003, každý

tou istou vecou, žalobca jej finančnou hodnotu a žalovaní užívaním, žalobca v roku

2004 vyfakturoval žalovaným aj nájomné. Z kúpnej zmluvy je zrejmé, že predmetom

kúpy bol majetok štátu, a preto sa postupovalo podľa osobitného zákona, a to

Na takýto prevod majetku sa vzťahoval potom i osobitný postup

podľa , keď právne účinky vkladu pri prevode

majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu () vznikajú

na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu určenému v návrhu

na vklad. Návrh na vklad sa musí podať najneskôr v deň, ktorý je určený v návrhu

ako deň vzniku vlastníctva. Žalobca v návrhu na vklad opomenul uviesť dátum,

ku ktorému majú účinky vkladu v prospech žalovaných nastať. Katastrálny úrad

v dôsledku tohto opomenutia žalobcu, potom postupoval tak, ako by išlo o bežný

postup prevodu majetku medzi právnickými alebo fyzickými osobami, ktorého

predmetom nie je majetok štátu. Žalobca nepostupoval podľa ust. § 28 ods. 4 zák. č.

a porušil i čl. IV. bod 3 platne uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa

17.9.2002. Tým sám zavinil stav, že k zápisu vlastníctva prevádzaných nehnuteľností

na kupujúcich (žalovaných) nedošlo v očakávanom čase, t.j. najneskôr ku dňu

30.3.2003, ale až ku dňu 14.11.2003. K tomuto dátumu sa domáha voči žalovaným

vydania bezdôvodného obohatenia.

Podľa ust. , kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. bezdôvodným obohatením

je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného

právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že žalobca sa domáhal vydania

bezdôvodného obohatenia, nepreukázal však z akého titulu malo toto bezdôvodné

obohatenie na strane žalovaných vzniknúť. Žalovaným sa neplnilo bez právneho

dôvodu, mali riadne uzavretú platnú kúpnu zmluvu, z ktorej si svoj záväzok zaplatiť

kúpnu cenu v plnom rozsahu dňa 28.2.2003 splnili. Nejednalo sa ani o plnenie

z neplatného právneho úkonu, nakoľko kúpna zmluva bola a je stále platná,

nejednalo sa ani o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko kúpna zmluva

bola platná od 17.9.2002. Nebola naplnená žiadna podmienka podľa ust. § 451 ods. 2

Obč. zák.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom

odvolacieho súdu, že keďže po skončení nájmu nebol žalobcom podaný návrh

na vypratanie nehnuteľnosti a vydanie vecí na súde do 30 dní, uplynutím 30. dňa

od skončenia nájmu sa nájomná zmluva obnovila na 1 rok podľa ust. § 676 ods. 2

.

Dovolací súd tiež posudzoval, či si žalobca splnil svoje povinnosti

vyplývajúce mu jednak zo zákona ( i )

a jednak zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a tiež z kúpnej zmluvy. Žalobcovi

po uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.6.2002 Ministerstvo dopravy,

pôšt a telekomunikácií SR rozhodnutím zo dňa 20.6.2002 č. 79/2002 udelilo podľa

ust. , súhlas na prevod tohto prenajatého majetku

a následne došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 17.9.2002. Je nepochybné, že

úmyslom oboch účastníkov bolo uskutočnenie prevodu vlastníctva k prenajatým

nehnuteľnostiam, ako aj záväzok žalobcu previesť vlastníctvo na žalovaných

do 6 mesiacov od udelenia súhlasu podľa

Najvyšší súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že konanie žalobcu

pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku a podľa ust. výkon práva, ktorý je

v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Žalobca nedodržal ustanovenia kúpnej zmluvy, v ktorých sa zaviazal do 30 dní

po zaplatení kúpnej ceny podať návrh na vklad (t.j. do 30.3.2003), tento bol však

podaný až 15.5.2003. Takéto konanie žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku a porušenie povinností, na ktoré sa žalobca v zmluve zaviazal

a tieto nesplnil, nemôže ísť na ťarchu žalovaných, ktorí svoje povinnosti zo zmlúv

ničím neporušili. Preto výkon práva žalobcu na zaplatenie nájomného jednoznačne

podľa ust. nepožíva právnu ochranu.

Napokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva

i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe

nie sú zákonom zákázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho

práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup,

kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou

normou nepredvídaný a nežiaduci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) na základe uvedených

skutočností, dovolanie označil za nedôvodné a s odkazom na ustanovenie § 243b

dovolanie zamietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243h

ods. 4, a a priznal ich náhradu úspešnému

žalovanému. Trovy dovolacieho konania predstavujú náhradu trov právneho

zastúpenia v dovolacom konaní za dva úkony právnej pomoci vo výške 2 x 6350 Sk

(prevzatie, štúdium, podanie vyjadrenia na súd), 2 x 178 Sk paušálna náhrada, t.j.

spolu 13 056 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková