Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3e4/373010.607a65.pdf
PDF · 126.69 KB
No categories available
4Obdo/27/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej
v právnej veci žalobcu: B., H.X., K., IČO: X.,
zast. JUDr. E.L., H.X., K., proti žalovanému: V., a.s. M.X., B., IČO: X., o zaplatenie
534 553,92 Sk s prísl., o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č.k. 4 Cob 151/2006-70 zo dňa 31. januára 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
4 Cob 151/2006-70 zo dňa 31. januára 2007 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 20Cb 35/06-48 zo dňa 11. septembra 2006
návrh v časti o zaplatenie 389 728,19 zamietol. V časti o zaplatenie 144 825,73 Sk konanie
zastavil. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že návrhom, ktorý bol súdu doručený 8.2.2006, sa žalobca domáhal zaplatenia
534 553,92 Sk a náhrady trov konania. Návrh na pojednávaní dňa 6.9.2006 upravil tak, že ho
vzal v časti o zaplatenie 144 825,73 Sk späť a žiadal priznať 389 728,19 Sk. Návrh odôvodnil
tým, že ako postupník uzavrel s postupcom W., a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok vo výške
1 568 351,78 Sk titulom, okrem iného aj penalizačnej faktúry č. 20419000642, ktorá vznikla
z dôvodu oneskoreného uhradenia faktúr za lieky a zdravotnícke potreby. Žalobca tvrdil, že
vzťah medzi účastníkmi bol po tom, čo došlo zákonom č. 500/2001 Z.z. k zmene Obchodného
zákonníku, obchodnoprávnym, s premlčacou dobou 4 roky. Žalovaný namietal premlčanie
uplatneného nároku, pretože vzťah považoval
za občianskoprávny a žiadal návrh zamietnuť. Nespochybňoval, že zaplatil jednotlivé faktúry
uvedené v penalizačnej faktúre s omeškaním, rozsah omeškania ani výšku uplatneného
poplatku nenamietal. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná pohľadávka je poplatkom
z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, ktoré poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti
vystavili odporcovi za liečivá a zdravotnícke pomôcky, vydané poistencom žalovaného
na lekársky predpis. Tiež nebolo sporné, ktoré faktúry a v akej fakturovanej sume boli
zaplatené oneskorene. Žalovaný nerozporoval ani počet dní omeškania. Nebolo sporné ani to,
že za omeškanie do 31.5.2003 (ako to uznával aj odporca) sa poplatok z omeškania riadi
ustanovením § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. a prislúcha vo výške 0,1% denne. Sporným
ostalo len posúdenie, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah pre účely
posúdenia žalovaným vznesenej námietky premlčania. Právny vzťah, ktorý medzi postupcom
a žalovaným vznikol pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, teda podľa názoru súdu ide
o vzťah občiansko-právny. Podľa § 28 zákona č. 273/1994 Z.z. bola V. zriadená ako
verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia. Riešený spor vznikol
v súvislosti s plnením úloh žalovaného ešte ako verejnoprávnej inštitúcie v oblasti
zdravotného poistenia, v tejto oblasti však žalovaný nevykonával podnikateľskú činnosť. Pre
občianskoprávne vzťahy je Občiansky zákonník všeobecným predpisom, ktorým sa jeho
účastníci spravujú len vtedy, ak špeciálny právny predpis neustanovuje inak. Podľa § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníku právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Pokiaľ nie je
v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Z uplatnenej penalizačnej
faktúry č. 2041900642 a jej príloh bolo zistené, že posledná platba na zaplatenie jednotlivých
uvedených faktúr bola vykonaná 15.1.2003. Návrh na začatie konania bol na súd podaný dňa
8.2.2006. Po vznesení námietky premlčania žalovaným súd nemohol žalobcovi priznať
uplatnený nárok, pretože bol uplatnený až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Posledný
nárok na zaplatenie denného poplatku z omeškania sa premlčal 15.1.2006 a tak návrh bol
podaný až po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný sa premlčania dovolal a preto súd návrh na
zaplatenie 389 728,19 Sk zamietol. V časti o zaplatenie 144 825,73 Sk, v ktorej vzal žalobca
návrh späť, súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol súd
podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný po
čiastočnom späťvzatí návrhu, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne
nevznikli.
Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V podal odvolanie žalobca. Žalobca
nesúhlasí s obsahom odvolaním napadnutého výroku, ako aj s právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Žalobca je toho názoru, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vzťah
obchodnoprávnym s premlčacou dobou 4 roky. Ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného
zákonníka, je ustanovením kogentným, od ktorého sa strany nemôžu podľa znenia § 263
ods. 1 Obchodného zákonníka odchýliť. Ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka
okrem iného hovorí, že touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi
právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú
zabezpečovania verejných potrieb a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Všetky
zákonom predpokladané podmienky, aby bol vzťah žalobcu a žalovaného v období
od 1.1.2002 posudzovaný ako vzťah obchodnoprávny s premlčacou lehotou 4 roky, boli
naplnené. Z dôvodu premlčania pohľadávky už aj v štvorročnej premlčacej lehote žalobca
pristúpil k späťvzatiu návrhu v časti vo výške 144 825,73 Sk. Navrhol preto rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 389 728,19 Sk
a priznať náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.9.2006 č.k.
20 Cb 35/06-48 v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 389 728,19 Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu
žalobcu sumu 43 924 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná pohľadávka je z poplatkov
z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, ktoré poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti
vystavili žalovanému za liečivá a zdravotnícke pomôcky, vydané poistencom žalovaného
na lekársky predpis. Taktiež nebolo sporné, ktoré faktúry boli zaplatené oneskorene a počet
dní omeškania. Žalobca vyúčtoval poplatok z omeškania v zmysle ust. § 38 ods. 4 zák. č.
273/1994 Z.z. vo výške 0,1% denne. Sporným zostalo, či ide o vzťah občianskoprávny alebo
obchodnoprávny pre účely posúdenia vznesenej námietky premlčania. Z obsahu spisu
je nesporné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol v r. 1992. Z obsahu spisu
je zrejmé, že na strane žalobcu vystupuje podnikateľský subjekt a na strane žalovaného
vystupuje subjekt, ktorý mal aj v čase vzniku právneho vzťahu charakter verejnoprávnej
inštitúcie, lebo zabezpečoval zdravotné poistenie a činnosti s tým súvisiace a prostriedky
zo zdravotného poistenia používal nie na podnikanie, ale na uhrádzanie zdravotných
pomôcok, liekov a zdravotníckej starostlivosti. Vzhľadom na odlišné postavenie účastníkov
tohto právneho vzťahu a na skutočnosť, že v čase jeho vzniku platil Obchodný zákonník
(a nie Hospodársky zákonník) po novele zák. č. 500/2001 Z.z. je potrebné tento právny vzťah
vzhľadom k ust. § 261 ods. 2 Obchod. zák. posudzovať podľa Obchodného zákonníka vrátane
otázky premlčania uplatneného nároku. Podľa ust. § 397 Obchod. zák., ak zákon neustanovuje
inak, pre jednotlivé práva je premlčacia lehota štyri roky. Podľa ust. § 392 ods. 1 Obchod.
zák., pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok plniť
alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Je zrejmé, že posledná platba na
zaplatenie jednotlivých faktúr bola vykonaná 15.1.2003. Od 16.1.2003 začala plynúť
štvorročná premlčacia lehota s poukazom na ust. § 57 ods. 1 O.s.p., kedy sa právo mohlo
uplatniť na súde. Lehota uplynula dňa 16.1.2007. Žalobca podal žalobu dňa 8.2.2006, t.j.
v zákonnej štvorročnej premlčacej lehote. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa neposúdil
správne charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a v dôsledku toho vyvodil
nesprávny právny záver, pokiaľ ide o premlčanie uplatneného nároku, odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania súd rozhodol
podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi
právo na náhradu trov prvostupňového konania za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie
9 príprava) 10 150 Sk a 1 x režijný paušál 164 Sk; účasť na pojednávaní dňa 6.9.2006
za 1 úkon právnej pomoci z tarifnej hodnoty 398 728,19 Sk v sume 8650 Sk a režijný paušál
164 Sk. Ďalej priznal žalobcovi náhradu cestovného na ceste B. – K. a späť
(870 km) v sumu 8463 Sk. Súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon
právnej pomoci (podanie odvolania) spolu s režijným paušálom v celkovej sume 8814 Sk.
Celkovo priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
v sume 43 924 Sk.
Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal dovolanie žalovaný,
pretože nesúhlasí s právnym posúdením veci odvolacím súdom. Právny vzťah, z ktorého si
žalobca uplatňuje poplatok z omeškania vznikol ešte v roku 2001 a to na základe zmluvy
č. 19980016 zo dňa 5.1.1998 o poskytovaní a úhrade liečiv a zdravotníckych pomôcok
uzatvorenou medzi právnou predchodkyňou žalobcu – obchodnou spoločnosťou E., spol.
s r.o., L. a medzi právnou predchodkyňou žalovaného – V., ktorá bola podľa § 28 zákona č.
273/1994 Z.z. zriadená ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia.
Pohľadávka, ktorej príslušenstvom je požadovaný poplatok z omeškania (§ 38 ods. 4 z č.
273/1994 Z.z.) vznikla v súvislosti s plnením úloh žalovaného v oblasti zdravotného
poistenia, v ktorej oblasti žalovaný nevykonával podnikateľskú činnosť. V zmysle § 2 ods. 1
Obchodného zákonníka s podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Právna predchodkyňa žalovaného síce túto činnosť vykonávala samostatne vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť, ale nie za účelom dosiahnutia zisku. Keďže bola verejnoprávnou
inštitúciou, ona sama zdravotnú starostlivosť priamo neposkytovala a vo vzťahoch
s lekárňami nerealizovala vlastnú prevádzku. Preto ani podľa § 261 ods. 2 Obch. zák. sa jej
vzťah s lekárňami nemohol v tom čase spravovať Obchodnými zákonníkom ako všeobecným
predpisom. Navrhol preto, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1) preskúmal
dovolanie žalovaného a zistil, že je podľa § 238 ods. 1 O.s.p. prípustné, bolo podané
v zákonnej lehote a spĺňa ostatné náležitosti podľa § 241 ods. 1 O.s.p. Dovolanie preskúmal
v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že je dôvodné.
Z ust. § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania
a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia.
V danom prípade bol dovolacím dôvodom, ktorý bol v dovolaní uplatnený, že
rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z hľadiska
premlčania nároku. Žalovaný nesprávnosť vidí v tom, že odvolací súd sa riadil nesprávne
Obchodným zákonníkom, pričom predmetom konania je občiansko-právny vzťah.
Dovolací súd konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na poplatok z omeškania podľa
zákona č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov. Predpokladom úspechu v konaní však
nesporne je skutočnosť, aby bol nárok uplatnený v zákonom stanovenej lehote,
za predpokladu vznesenej námietky premlčania. Sporná zostala otázka, ako bolo potrebné
kvalifikovať právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania z hľadiska použitia hmotného
práva.
Dovolací súd na základe preskúmania rozhodnutí, predložených dôkazov, dospel
k záveru, že v danom prípade vzťah medzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou
poisťovňou, vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, je vzťahom
občiansko-právnym a nie obchodno-právnym, pretože poskytovanie zdravotnej starostlivosti
poistencom žalovaného v rámci príslušných kogentných zákonných ustanovení, nemôže byť
predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu. Na posúdenie tohto ich právneho vzťahu, ako
vzťahu občiansko-právneho, nemá vplyv ani prípadná iná činnosť žalovaného, ktorá nie je
v rozpore s ustanoveniami zákona č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj
prípadnými ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Krajský súd pochybil, keď
predmetný právny vzťah posudzoval podľa Obchodného zákonníka a nie podľa Občianskeho
zákonníka vrátane otázky premlčania uplatneného nároku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to, že odvolací súd v napadnutom
rozsudku vyslovil iný právny názor, rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
v napadnutej časti zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou
vzhľadom na vyššie vyslovený právny názor dovolacieho súdu vo veci znovu rozhodnúť.
V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znovu aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. augusta 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková